Prieskum: Obyvatelia Slovenska nedôverujú transparentnosti procesu rozdeľovania eurofondov

Bratislava 29. júla 2021 (SITA/HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)

Obyvatelia Slovenska nedôverujú transparentnosti procesu rozdeľovania eurofondov. Úplne mu dôveruje iba šesť percent z nich. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre združenie samosprávnych krajov SK8 uskutočnila agentúra Median SK od 11. do 18. mája 2021 na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov. Na dnešnej tlačovej konferencií to uviedli predseda SK8 Jozef Viskupič, projektová manažérka Median SK Monika Martinková a senior editor portálu Euractiv.sk Marián Koreň

Ako skôr transparentný vníma proces rozdeľovania eurofondov na Slovensku 24 percent opýtaných. Za úplne netransparentný považuje tento proces 17 percent respondentov, 33 percent ho považuje za skôr netransparentný. Ďalších 20 percent oslovených sa k otázke nevedelo vyjadriť.

Celkovo 76 percent opýtaných hodnotí aktivity kraja, o ktorých počuli, smerom k miestnemu alebo regionálnemu rozvoju pozitívne. Negatívne aktivity svojho kraja smerom k rozvoju mesta alebo regiónu vníma 11 percent respondentov, ďalších 13 percent sa nevedelo vyjadriť.

Celkovo 45 percent opýtaných nepočulo o žiadnych aktivitách samosprávneho kraja, v ktorom žijú

Celkovo 45 percent opýtaných nepočulo o žiadnych aktivitách samosprávneho kraja, v ktorom žijú. Ďalších 43 percent o aktivitách počulo a 12 percent sa nevedelo vyjadriť. Nadpolovičná väčšina – 57 percent opýtaných počulo o projektoch v ich blízkosti, ktoré boli spolufinancované z eurofondov. Ďalších 32 percent opýtaných o projektoch nepočulo a 11 percent sa nevedelo vyjadriť. Za pozitívne pre miestny alebo regionálny rozvoj považuje projekty spolufinancované z eurofondov 83 percent opýtaných. Šesť percent respondentov ich vníma negatívne a 11 percent ľudí sa nevedelo vyjadriť.

Za najdôležitejšie oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť rozvoj, považujú obyvatelia krajov zdravotníctvo (97 percent), rozvoj obce alebo regiónu (97 percent), budovanie diaľnic a ciest (95 percent), podporu vzdelávania a výskumu a budovanie kanalizácií (94 percent), služby pre seniorov a sociálnu pomoc (94 percent), opravu historických budov (94 percent), podporu zvyšovania zamestnanosti a pomoci v nezamestnanosti, podporu kultúry (93 percent). Za menej dôležitú považujú napríklad prácu s Rómami (61 percent) či podporu zavedenia internetu do domácností (81 percent).

Podľa 53 percent opýtaných by investície z Európskej únie (EÚ) smerujúce na Slovensko mali smerovať do regiónov s vysokou nezamestnanosťou, 44 percent opýtaných sa prikláňa aj k možnosti, že by mali byť rozdeľované spravodlivo do všetkých regiónov. Celkovo 40 percent opýtaných by investície smerovalo do chudobných mestských regiónov, 24 percent do odľahlých vidieckych a horských oblastí. Šesť percent opýtaných vyjadrilo zároveň názor, že peniaze by mali smerovať aj do bohatých a rozvinutých regiónov, aby sa udržala alebo zlepšila ich konkurencieschopnosť. Šesť percent opýtaných by peniaze smerovalo do pohraničných regiónov.

Prieskum ukázal, že 41 percent respondentov by rozhodnutia týkajúce sa projektov regionálnej politiky EÚ dalo do rúk samosprávnym krajom. Ďalších 22 percent by rozhodnutia ponechalo na obciach, 13 percent na štáte, sedem percent na Európskej únii a 17 percent účastníkov prieskumu sa k otázke nevedelo vyjadriť.

Najviac – 44 percent respondentov uviedlo, že informácie o aktivitách samosprávneho kraja čerpá z internetových stránok. Zo sledovania televízie čerpá informácie 42 percent opýtaných, zo sociálnych sietí 34 percent ľudí, z novín a časopisov 28 percent opýtaných a z rozhlasu 19 percent respondentov.