Bratislava 29. decembra 2022 (HSP/ft/Foto:Pixabay)
Podľa prieskumu Financial Times medzi ekonómami sa ekonomika eurozóny v budúcom roku zmenší, pretože vysoká inflácia a potenciálny nedostatok energie budú ťahať nadol produkciu a spôsobia zvrat v situácii na trhu práce
Takmer 90 % z 37 ekonómov oslovených v prieskume FT uviedlo, že podľa nich sa zóna jednotnej meny už nachádza v recesii, a väčšina predpovedá, že hrubý domáci produkt sa počas celého budúceho roka zníži.
“Trhy s plynom v Európe zostávajú kľúčovým rizikom,” povedala Chiara Zangarelliová, ekonómka spoločnosti Morgan Stanley. “Ďalšie prerušenia dodávok alebo mimoriadne chladná zima by mohli viesť k obnoveniu napätia a opätovnému rastu cien, čo by si vynútilo ďalšie kolo prispôsobovania sa a ničenia dopytu.”
Väčšina ekonómov sa vyjadrila, že podľa ich názoru má Európa najhoršiu energetickú krízu, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu, už za sebou. Mierna jeseň umožnila, aby zásobníky zemného plynu zostali takmer na plnej kapacite.
Mnohí sa však obávajú, že vyhliadky na prídely energie by sa mohli v budúcom roku vrátiť, najmä ak bude táto zima nezvyčajne studená, čím sa vyčerpajú zásoby, alebo ak sa v priebehu roka 2023 ešte viac znížia toky plynu z Ruska.
“Riziko prídelu plynu sa pre túto zimu pravdepodobne podarilo odvrátiť, ale otázka dodávok energie na budúcu zimu je stále otvorená,” povedal Sylvain Broyer, hlavný ekonóm pre Európu, Blízky východ a Afriku v spoločnosti S&P Global Ratings.
Európskym krajinám sa podarilo znížiť svoju závislosť od dovozu ruského plynu tým, že sa obrátili na Nórsko, USA a Blízky východ, ako aj prechodom na alternatívne zdroje energie. Ekonómovia však varujú, že bez ruských dodávok bude oveľa ťažšie naplniť kľúčové zásobníky plynu v Európe pred budúcou zimou.
“Úroveň zásob plynu teraz rýchlo klesá,” povedal Carsten Brzeski, vedúci oddelenia makrovýskumu v ING Bank. “Túto zimu stále existuje riziko krízy v dodávkach energie. Navyše budúca zima bude ešte náročnejšia.”
Očakávalo sa, že pokles ekonomiky v kombinácii s výrazne vyššími nákladmi na hypotéky v celej Európe vyvolá aj prudký zvrat na trhu s bývaním v regióne. Európska centrálna banka v priebehu roka 2022 zvýšila úrokové sadzby o 2,5 percentuálneho bodu a očakáva sa, že v roku 2023 ďalej zvýši náklady na úvery.
Ekonómovia v priemere predpovedali, že ceny rezidenčných nehnuteľností v eurozóne v budúcom roku klesnú o 4,7 %. Maria Demertzisová, vedúca pracovníčka think-tanku Bruegel, uviedla, že ceny domov “nebudú ďalej rásť, ak budeme v recesii a úrokové sadzby sa budú zvyšovať”.
Ekonómovia oslovení v prieskume FT predpovedali, že ekonomika eurozóny sa v budúcom roku zníži o necelých 0,01 %. To je pesimistickejšie ako Európska komisia aj ECB, ktoré predpovedali, že hospodárstvo bloku v budúcom roku porastie o 0,3 %, resp. 0,5 %.
Marcello Messori, profesor ekonómie na univerzite Luiss v Ríme, uviedol, že ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany ECB s cieľom čeliť “nadmernej inflácii”, ktorú spôsobil šok v dodávkach energií v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, by “viedlo k vážnej recesii v eurozóne”.
Podľa ekonómov sa očakáva, že inflácia v eurozóne zostane nad dvojpercentným cieľom ECB ešte najmenej dva roky. V priemere opýtaní očakávajú, že ceny v budúcom roku vzrastú o niečo viac ako 6 % a v roku 2024 o takmer 2,7 %.
Tieto prognózy sú nižšie ako prognózy ECB, ktorá začiatkom tohto mesiaca predpovedala, že rast cien bude na budúci rok v priemere 6,3 % a v roku 2024 3,4 %.
Podľa priemernej predpovede v prieskume FT sa očakáva, že rast miezd v budúcom roku dosiahne 4,4 %, čo je menej ako 5,2 %, ktoré predpovedá ECB.
Ekonómovia v priemere predpovedajú, že nezamestnanosť sa zvýši z rekordne nízkej úrovne 6,5 percenta v eurozóne v októbri na 7,1 percenta na konci budúceho roka.
16.8°C
Pondelok 
Štvrtok 
10.8°C
16.8°C
16.7°C
.JPG)
.jpg)
