Môj profil 
Predplatné
Vranov nad Topľou 15. júna (TASR) – Vodná nádrž Domaša na východe Slovenska slúži pre potreby priemyslu, rekreácie, chovu rýb a rybolovu už vyše štyri desaťročia. V minulom roku zápasila s druhým najnižším stavom vodnej hladiny vo svojej histórii. Dostatok zrážok, ako aj účinné opatrenia vodohospodárov sa napokon postarali o to, že jej obnažené brehy znovu pokryla voda. Zásobný priestor Domaše je v súčasnosti naplnený až na 91 %.
"Vodná stavba Domaša bola vybudovaná v rokoch 1962 až 1967 v súčinnosti s realizáciou vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Projekt vodného diela vypracoval Hydroprojekt Bratislava, generálnym dodávateľom stavby bol Váhostav Žilina. Prevádzkovateľom nádrže je v súčasnosti Správa povodia Bodrogu Trebišov," informoval TASR hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Ľuboš Krno.
Výstavba nádrže si podľa jeho slov vyvolala aj ďalšie sprievodné investície. Okrem vysídlenia obcí Veľká Domaša, Dobrá, Trepec, Kelča, Valkov, Petejovce, chotáre ktorých neskôr zmizli pod vodnou hladinou, to bola aj preložka štátnej cesty z Vranova do Stropkova a pozdĺž nej vedúcich elektrických a telefónnych vedení.
Hlavným účelom vodnej nádrže je v súčasnosti akumulácia vody pri vyšších prietokoch a jej protipovodňová ochrana v rámci povodia rieky Ondava, na ktorú je Domaša napojená. "Odtok z akumulačnej nádrže sa využíva v podpriehradovej vodnej elektrárni v špičkovej prevádzke v množstve maximálne dvakrát 25 m3 za sekundu," ozrejmil Krno s tým, že vodu z priehrady odoberajú pre jej následné priemyselné využitie aj viaceré spoločnosti. Ide konkrétne o Bukocel v Hencovciach a TP2 v Strážskom.
Domaša je známou rybárskou lokalitou a jedným z najvýznamnejších turistických centier zemplínskeho a šarišského regiónu. Rybárov ako aj rekreantov zaskočila vlani po dlhých rokoch jej nízka hladina, ktorá bola s úrovňou 150,54 metra nad morom (m n. m.) druhá najnižšia v histórii vodnej nádrže, pod čo sa podpísalo hlavne predošlé suché počasie. Zníženie odtoku z nádrže, zásoby snehu, ako aj atmosférické zrážky v jarných mesiacoch tohto roka napokon prispeli k tomu, že je Domaša opäť naplnená. "Doteraz najnižšia hladina v nádrži bola zaznamenaná 4. februára 2004, a to na úrovni 149,97 m n. m.," podotkol Krno.
Po znížení odtoku z nádrže volalo vlani množstvo aktivistov združených pod petíciou Na záchranu Domaše. Už niekoľko rokov poukazujú na to, že rekreačná oblasť v minulosti známa ako zelená perla východu už nie je tým, čím bývala. Kedysi ukážkové strediská dnes pôsobia zanedbaným dojmom a nové investície do rozvoja turizmu neprichádzajú. Zatraktívneniu Domaše by pomohlo podľa názoru aktivistov viacero systémových zmien.
"Systém je podľa nás nastavený zle, pretože napríklad na Dobrej je 1000 rekreačných chát, pričom v obci, pod ktorú stredisko spadá, je 130 domov. Vedenie obce nemá záujem rozvíjať rekreačnú oblasť, pretože chatári nie sú voliči, obce sú od stredísk na Domaši zároveň vzdialené. Základná logika a motivácia pre viacerých starostov teda neexistuje, preto do rekreačných stredísk ide minimum investícií, čo sa odzrkadľuje na poklese návštevnosti a celkovom úpadku," povedal pre TASR člen občianskeho združenia Chatárov a rekreantov Domaše Radovan Kapraľ.
V tejto súvislosti navrhuje nasledovné: "Chceli by sme, aby štát vyňal tieto strediská spod správy obcí, ako to bolo v minulosti, pretože rekreačné oblasti majú nadregionálny charakter, alebo prijal zákony, kde by mohli majitelia chát výraznejšie zasahovať do fungovania obcí. Dane by mohli byť napríklad vedené na osobitnom účte a museli by sa preukázať investície". Kapraľ zároveň navrhuje, aby sa na regulácii brehov a pláži Domaše podieľali v budúcnosti výraznejšou mierou aj vodohospodári.
.jpg)
.JPG)
