Prichádza občianske združenie Za demokraciu a právny štát. Vznikne v justícii konečne reálny odboj proti mediálnemu lynčovaniu a justičnej chobotnici?

Vzniklo nové občianske združenie advokátov, ktoré chce šíriť osvetu v oblasti práva a prinášať svetlo do tmavých zákutí justičných delikátností, omylov a špinavostí. Bude to protiváha temných síl v podsvetí slovenského „právneho štátu“?

25. 07. 2021 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Martin Ribár

Bratislava 25. júla 2021 (HSP/Foto:archív)

▶ ❚❚ ↻

Od 1. augusta 2021 začne fungovať občianske združenie Za demokraciu a právny štát. Pod týmto názvom doposiaľ existovala iba neformálna iniciatíva, ktorá sa teraz pretransformovala na občianske združenie.

Predsedom bude Martin Ribár: to je ten mediálne známy advokát, ktorý bol za výkon svojho povolania obhajcu pri obhajovaní zločineckej skupiny obvinený z členstva v tejto zločineckej skupine a bez súdu držaný jeden a pol roka vo väzbe. A to aj napriek tomu, že jeho väzba, takzvaná kolúzna (prevencia, aby obvinený na slobode nemaril vyšetrovanie a neovplyvňoval svedkov) má trvať iba nevyhnutne dlhý čas, najviac niekoľko mesiacov, kým sa svedkovia nevypočujú (naviac, išlo o prastarú kauzu, kde už boli všetci účastníci vypočúvaní). Za predsedu OZ Za demokraciu a právny štát bol Ribár svojimi kolegami vybraný jednak pre jeho osobný príbeh, a jednak preto, že už predtým dlhé roky pôsobil ako trestný advokát.

V tíme však budú aj ďalší skúsení odborníci, ako známy advokát Matej Marhavý, ktorý prišiel s pôvodnou iniciatívou Za právny štát, Marica Pirošíková, uznávaná odborníčka na ľudskoprávnu oblasť a ďalší ľudia z právnickej obce.

OZ Za demokraciu a právny štát by malo prinášať osvetu a diskusiu o dôležitých právnych témach, ktoré verejnosti nie sú dostatočne jasné a panujú o nich rôzne predsudky a nesprávne interpretácie: o hypertrofii trestného práva (prílišná kriminalizácia mnohých vecí, ktoré by sa dali riešiť inými prostriedkami), o zneužívaní postupov polície, o pochybeniach orgánov pri výkone ich činnosti, o pozitívnych trendoch, ale aj názory akademickej obce na teoretické aj praktické problémy a pod.

Nové občianske združenie je nádejou pre ľudí, ktorí sa stali obeťou nedokonalosti právneho štátu, v ktorom niekedy ani samotní tí, ktorí robia rozhodnutia, nerozumejú právnej teórii, s ktorou pracujú, a tiež pre ľudí, ktorých zomlela justičná mašinéria, tak ako sa to stalo aj samotnému predsedovi OZ Za demokraciu a právny štát Martinovi Ribárovi. Preto sme ho oslovili, aby nám odpovedal na niekoľko otázok.

Hlavné správy: Aký je zmysel a cieľ občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát?

Ribár: Deväťdesiat percent ľudí vôbec nerozumie tomu, čo sa deje v konaniach, o ktorých médiá informujú, často nerozumejú ani takým základným veciam ako je rozdiel medzi väzbou a výkonom trestu. A niektoré veci sú naozaj aj vysoko odborné, že v nich nie sú doma dokonca ani mnohí ľudia z právnickej obce, keďže trestnému právu sa venuje iba relatívne malá časť z nich. Teda môžeme povedať, že naozaj veľmi málo ľudí naozaj vie, o čo sa v týchto prípadoch naozaj jedná.

A preto chceme tieto veci vysvetľovať. Veľa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj nášho Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, týkajúcich sa napríklad tých nešťastných kajúcnikov, ale aj iných tém treba vysvetliť, aby verejnosť o nich mala vôbec predstavu. Zneužívanie väzby, reťazenie väzby a ďalšie veci nikto nevysvetľuje a málokto im rozumie a vzniká masová hystéria istých médií.

Hlavné správy: Justícia je dnes nevídaným spôsobom spolitizovaná. Výrazne k tomu prispievajú aj isté médiá, keď najmä jeden konkrétny nemenovaný denník je ako keby hovorcom špeciálnej prokuratúry a samotného špeciálneho prokurátora. A stáva sa, že človeka „odsúdia“ ešte skôr, než sa vôbec začne proces. Ako sa k tejto veci postavíte vy?

Ribár: Chceme byť naozaj objektívni. Nie je to fráza, ja som si na tom vždy zakladal. Mňa nikdy nezaujímala politika, kým sa to netýkalo mojej práce. Som absolútne apolitický. To aj napriek tomu, že správa SIS spomína aj moju osobu v tom zmysle, že ja som mal byť niekto, na kom sa malo vyskúšať, či tá hra s kajúcnikmi funguje. Či je to tak, to ja, samozrejme, neviem, ale postup orgánov voči mne bol naozaj veľmi zvláštny.

Samozrejme, tá politizácia, ktorá sa začína už médiami, nie je v poriadku. Masíruje sa verejná mienka, vytvorí sa dojem, koho treba stíhať a vtedy je už aj pre sudcu náročné zostať nad vecou. A téma sama osebe sú úniky z vyšetrovacích spisov, ktoré sú živé.

Hlavné správy: Lenže spolitizované to aj tak je a vždy bude, veď sa všeličo hovorí o tom, že napríklad skupina Takáčovcov, ktorej člena ste zastupovali, vďaka čomu máte na krku obvinenia, je prepojená na súčasnú vládnu koalíciu. A okrem toho, je tu názor spomínaného denníka, ktorý je tak spolitizovaný, že to už viac ani nie je možné – a každý iný, opačný názor bude teda politický tiež…

Ribár: Iniciatíva Za demokraciu a právny štát je zameraná na širokú verejnosť, na pozdvihnutie jej právneho povedomia. A hoci je jasné, že úplne odborne bude niektoré veci chápať iba malá časť verejnosti, je tu obrovský priestor na osvetu pre tých, ktorí sa „stratili v húštine paragrafov“. Chceme rozprúdiť diskusiu, oslovovať akademikov, bývalých vyšetrovateľov a dať priestor rôznym pohľadom, v snahe nájsť vyvážený, objektívny názor.

Hlavné správy: Zobrali by ste do tímu aj ľudí, ktorí už majú určité politické zafarbenie, ak budú popritom aj dobrí odborníci?

Ribár: Urobiť niečo, čo by nám dalo nejakú politickú nálepku, to by sme nechceli. Ale osloviť kvalitných odborníkov, a to z jedného, druhého či hoci desiateho politického košiara, aby vyjadrili svoj názor, to áno. Takto by som chcel, aby sme oslovovali celú škálu ľudí – kritériom bude iba odbornosť, nie politická príslušnosť. Chceme hľadať ten „zlatý stred“, aby si mohol prijímateľ informácií urobiť názor.

Hlavné správy: Témou dneška sú kajúcnici, či skôr likvidačná mašinéria postavená na nájomných udavačoch. Ako sa pozeráte na tento problém?

Ribár: Samotný inštitút kajúcnika, ako taký, je dlhodobo zakotvený v našom právnom poriadku a má svoj zmysel. Ale to, ako sa to teraz robí, a aké sú teraz podozrenia z toho, ako sa to zneužíva, to nie je v poriadku.

Ivan Lehotský

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Dnešný deň, piatok 19. decembra, je posledným dňom na podanie zásielky s garanciou jej doručenia do Vianoc. Do balíkov však nepatrí tovar a predmety, ktoré môžu ohroziť zdravie, bezpečnosť či celú zásielku. Uviedla to Eva Peterová, hovorkyňa Slovenskej pošty. Medzi miliónmi zásielok sa podľa nej v minulosti našli rôzne nevšednosti.