“Náš návrh na rozdiel od návrhu Smer-SD uprednostňuje sociálny dialóg. A teda až v prípade nedohody sociálnych partnerov by platil záväzný mechanizmus úpravy výšky minimálnej mzdy, samozrejme, s uplatnením kritérií uvedených v dnes platnom zákone o minimálnej mzde,” povedal. Zákon o minimálnej mzde v súčasnosti ako kritérium na úpravu sumy minimálnej mzdy uvádza nielen vývoj priemernej mzdy, ale aj vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti a životného minima.

“Predmetný návrh zatiaľ s nami ako sociálnym partnerom odkomunikovaný nebol,” povedal Hošták k návrhu novely zákona o minimálnej mzde od poslancov za Smer. Keďže podľa neho ide o závažný zásah do nákladov zamestnávateľov a do podmienok pre podnikanie na Slovensku, RÚZ očakáva, že o návrhu zákona budú rokovať sociálni partneri na najbližšom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR. “Veľmi nás bude zaujímať odborné zdôvodnenie navrhovanej sumy, dopadové analýzy na trh práce, zamestnanosť i s ohľadom na budúci vývoj svetovej, európskej a teda i slovenskej ekonomiky,” povedal tajomník RÚZ.

Minimálna mzda je podľa neho dôležitou referenčnou veličinou aj pre určovanie príplatkov za prácu v noci a cez víkend. “Už dnes najvyššia minimálna mzda podľa §120 Zákonníka práce predstavuje 1 040 eur,” zdôraznil Hošták. Neodôvodnene vysoký rast minimálnej mzdy v budúcnosti má tak podľa neho v kontexte príplatkov potenciál narúšať motivačné systémy a sťažuje plánovanie vo firmách. “Keďže dva z troch príplatkov sú naviazané na minimálnu mzdu, je súčasná diskusia o raste minimálnej mzdy vnímaná zo strany firiem omnoho citlivejšie,” tvrdí.

“Sme toho názoru, že minimálna mzda by sa mala odvíjať od mediánovej mzdy, ktorá sa javí ako presnejší štatistický ukazovateľ,” povedala pre agentúru SITA hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová Špániková. Mediánová mzda predstavuje hodnotu mzdy, pri ktorej polovica ľudí zarába menej a polovica viac. “Vzorec bude predmetom nadchádzajúcich diskusií, ale mal by určite zohľadňovať viaceré ekonomické veličiny, nielen priemernú mzdu, ale napríklad aj produktivitu práce, či infláciu,” povedala. Upozornila na to, že pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42 až 48 %. “Všetko nad týmto pomerom ohrozuje rozvoj hospodárstva a zamestnanosť predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch,” dodala hovorkyňa AZZZ.

Minimálna mzda je dôležitá a citlivá téma, ktorá ovplyvňuje trh práce a zamestnanosť, tvrdí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov (APZ) Andrej Lasz. “Vzorec na výpočet výšky minimálnej mzdy by mal byť výsledkom vzájomnej odbornej a apolitickej debaty a spolupráce sociálnych partnerov. O to viac nás prekvapuje, že ide o poslanecký návrh, ktorý sa vyhne riadnemu pripomienkovému konaniu,” povedal pre agentúru SITA. Tým, že je minimálna mzda napojená na príplatky za prácu, jej nesystémové a radikálne zvyšovanie podľa Lasza môže mnohé podniky “položiť”. “Zvýšením minimálnej mzdy o niekoľko desiatok eur pomôžeme 4 percentám Slovákov, ktorí ju poberajú. Ďalších približne 50 tisíc ľudí však vďaka tomu môže prísť o prácu,” dodal generálny sekretár APZ

Návrh Roberta Fica stanoviť minimálnu mzdu ako 60 % priemernej mzdy je podľa strany Za ľudí vysoko prestrelený. “Žiadna iná krajina OECD nemá takto vysoko nastavenú minimálnu mzdu vo vzťahu k priemernej. Na Slovensku existuje priestor pre rast minimálnej mzdy, tá by sa však mala odvíjať od nejakej ekonomickej logiky,” uviedol v tlačovej správe ekonomický expert strany Za ľudí Tomáš Meravý. V čase, keď slovenská ekonomika citeľne spomaľuje, by podľa neho skokové zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy znamenalo riziko nárastu inflácie, čiernej práce a prepúšťania. “Európska komisia uvádza príliš vysokú minimálnu mzdu spojenú so zlou kvalifikáciou nezamestnaných a celkovo rigidnou pracovnou legislatívou ako jeden z hlavných dôvodov pretrvavájucej vysokej miery nezamestnanosti vo Francúzsku,” dodal Meravý.

Poslanci NR SR za Smer-SD predložia do parlamentu návrh novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorého by najnižšie hrubé zárobky na Slovensku od roku 2021 tvorili najmenej 60 % z priemernej mzdy na Slovensku. Na stredajšej tlačovej besede o tom informoval predseda strany Smer-SD Robert Fico.

V roku 2021 by minimálna mzda mala tvoriť 60 % z priemernej mzdy na Slovensku v roku 2019. “Bude to niečo nad 600 eur,” povedal. Vzorec by podľa neho stanovoval len najnižšie možné zvýšenie minimálnej mzdy, pričom zamestnávatelia a odborári by sa mohli dohodnúť aj na vyššej sume minimálnych hrubých zárobkov. “Vnášame do výpočtu minimálnej mzdy objektívne faktory,” povedal Fico. O návrhu novely zákona by mal parlament rokovať na septembrovej schôdzi Národnej rady SR.

Návrh novely zákona o minimálnej mzde označil Fico za prelomový zákon, ktorý má od roku 2021 novým spôsobom určovať sumu minimálnej mzdy. Tento návrh podľa neho vznikal v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. “Máme stále len siedmu najnižšiu minimálnu mzdu z 22 členských krajín Európskej únie, ktoré ju majú zavedenú,” upozornil.

Od začiatku budúceho roka sa podľa Fica minimálna mzda pravdepodobne zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur, ako to navrhuje minister práce a sociálnych vecí Ján Richter. “Je to výrazné, primerané zvýšenie,” povedal.

Najnižšie hrubé zárobky by mali od budúceho roka stúpnuť o 11 %, čo šéf Smeru považuje za razantný nárast minimálnej mzdy. Keďže sa sociálni partneri na budúcoročnej sume minimálnej mzdy nedohodli, vláda podľa Fica zrejme vydá nariadenie o minimálnej mzde v sume 580 eur.Podľa šéfa Smeru má byť výhodné pracovať, čo súčasná suma minimálnej mzdy nie celkom spĺňa. “Chceme, aby bola motivujúca, ale stále to nie je ono,” tvrdí. Za motivačnú by Fico považoval minimálnu mzdu vo výške okolo 700 eur.