Opakovaná správa Bratislava 13. mája (TASR) – Prezidentský palác otvorí v piatok 21. júna opäť svoje brány. Verejnosť sa do jeho útrob môže pozrieť od 9. hodiny, posledný vstup bude o 17. hodine.
Ľudia tak zase majú príležitosť nazrieť do priestorov, do ktorých sa počas roka dostanú iba významní štátnici. Okrem toho sa môžu porozprávať s prezidentským párom Ivanom a Silviou Gašparovičovcami a získať ich podpis na fotografiách.
Pripravený je aj bohatý program, v rámci ktorého sa predstaví Vojenská hudba prezidenta SR, súbor mažoretiek, útvar Čestnej stráže prezidenta. Pristavené budú tiež policajné vozidlá a limuzíny. Na svoje si prídu fanúšikovia športu, ktorí môžu získať autogram od známych športovcov. V záhrade Prezidentského paláca zase vystúpia folklórne a tanečné súbory. Deti sa tam zabavia pri rôznych atrakciách a súťažiach.
Podujatie, ktorého tradíciu založil v roku 2000 vtedajší prezident Rudolf Schuster, sa každoročne stretáva s obrovským záujmom verejnosti. Do paláca vtedy prúdia tisícky ľudí z celého Slovenska. Koná sa pri príležitosti výročia inaugurácie hlavy štátu. Gašparovič bol slávnostne inaugurovaný do funkcie 15. júna 2009. Deň otvorených dverí sa organizuje v piatok, vždy čo najbližšie tomuto termínu. Tento rok sa posunul o týždeň pre summit prezidentov strednej a východnej Európy, ktorý sa uskutoční 12. až 13. júna v Bratislave.
Bývalý Grasalkovičov palác patrí k jednej z dominánt Bratislavy od roku 1770, kedy ho dal postaviť prezident Kráľovskej uhorskej komory šľachtic chorvátskeho pôvodu Anton Grasalkovič ako svoje letné sídlo. V tom čase stál za mestom, v tesnej blízkosti brány na Suchom mýte. Patril k nemu aj jeden z najväčších bratislavských parkov.
Prezidentom slúži už 17 rokov. Ako prvá od neho prevzala 30. septembra 1996 symbolický kľúč vtedajšia hlava štátu Michal Kováč. Odvtedy v ňom sídli už tretí prezident SR.
Poslednými obyvateľmi Grasalkovičovho paláca počas Rakúska-Uhorska bol arciknieža Fridrich s manželkou Izabellou. Po vzniku Československa v roku 1918 patril palác Československej vojenskej správe a v rokoch 1939 až 1945 bol sídlom prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa. Pod úpadok a devastáciu tejto kultúrnej pamiatky sa vari najviac podpísalo obdobie po roku 1950, kedy sa stala Palácom pionierov.