Prezidentka súhlasí,aby za znečistenie ovzdušia platili významní znečisťovatelia

Poplatky za znečistenie ovzdušia majú platiť len významní znečisťovatelia. Poplatok vzrastie z doterajších 34 eur na 500 eur za rok. Vyplýva to zo zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, ktorý vo štvrtok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová

25. 05. 2023 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke slovenská prezidentka Zuzana Čaputová

Bratislava 25. mája 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Aktualizované 25. mája 2023 19:28

▶ ❚❚ ↻

“Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne posilnenie princípu ‘znečisťovateľ platí’, zníženie administratívnej záťaže jednak pre prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ale aj pre úradníkov v obciach sa dosiahne významné zjednodušenie platenia poplatkov a žiadaný environmentálny prínos,” uviedlo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, ktoré materiál predložilo.

Doteraz boli podľa MŽP poplatky za znečistenie ovzdušia neprimerane nízke a nezohľadňujú doterajšiu infláciu. Nové základné poplatky majú reflektovať negatívne vplyvy vypúšťania znečisťujúcich látok do ovzdušia. Majú tiež motivovať znečisťovateľov ovzdušia k ďalšiemu znižovaniu emisií.

Sadzby poplatkov sa majú postupne zvyšovať pomocou nábehového kompenzačného koeficientu. Upustiť sa má tiež od poplatku za oxid uhoľnatý (CO) pre zdroje znečisťovania ovzdušia zaradené do obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Za emisie CO z biomasy sa má naďalej platiť. Poplatky za emisie budú príjmom Environmentálneho fondu. Výnos z pokút uložených okresným úradom má byť taktiež príjmom envirofondu.

Novou legislatívou sa má tiež zrušiť osobitná oznamovacia povinnosť. Oznámenie údajov o emisiách má ísť priamo do Národného emisného informačného systému. Zavedenie poplatkovej povinnosti pre malé zdroje znečisťovania ovzdušia bude v kompetencii obce.

Platiť bude i posun účinnosti, ktorý tiež upravuje výšku kompenzačných koeficientov tak, aby príjem envirofondu neklesol pod súčasnú úroveň. Zákon má byť účinný od 1. januára 2024 okrem niektorých ustanovení, ktoré majú byť účinné od 1. januára 2025.

Prezidentka vetovala novelu Správneho súdneho poriadku

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu Správneho súdneho poriadku. Má vážne pochybnosti aj o súlade niektorých ustanovení novely s Ústavou SR. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

“Som presvedčená, že zavedené spresnenie môže viesť k žiaducemu výsledku iba v prípade, že pôjde o demonštratívne, a nie taxatívne pozitívne či negatívne vymedzenie pojmu nesprávny úradný postup,” uviedla prezidentka.

Kancelária hlavy štátu skonštatovala, že schválená právna úprava mala podľa dôvodovej správy zaviesť komplexnejšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup s cieľom zabezpečiť presné vymedzenie toho, čo možno pod tento pojem zahrnúť, ale tiež zvýrazniť to, čo za nesprávny úradný postup nemožno považovať.

Prezidentka sa vzhľadom na komplexnosť a rôznorodosť právnych vzťahov a situácií, ktoré sa riešia v rámci výkonu verejnej moci, domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií je kontraproduktívne, obmedzujúce a neúplné riešenie. Podotkla, že by mohlo súdom skomplikovať implementáciu týchto ustanovení v rozhodovacej praxi.

“Schválené znenie podľa prezidentky protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, resp. spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci, s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy, ako formy náhrady škody,” dodal hovorca hlavy štátu s tým, že znenie legislatívy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb ústavne nesúladným spôsobom.

Zo schválenej novely podľa slov predkladateľa vyplýva, že žalobou proti nečinnosti orgánov verejnej správy by sa dalo po novom domáhať aj finančnej kompenzácie. Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. “Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy,” píše sa v dôvodovej správe.

Nečinnosťou orgánu verejnej správy nemá byť podľa autora novely stav, kedy z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo konkrétny orgán v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

Prezidentka vrátila parlamentu úpravu ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila do parlamentu na opätovné prerokovanie zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

“Z ústavy vyplýva, že ak slovenský zákon ustanoví niečo iné, ako právne záväzný akt EÚ, dostáva sa nielen do rozporu s našimi záväzkami voči EÚ, ale súčasne aj do priameho rozporu s ústavou,” uviedli z kancelárie hlavy štátu. Hoci cieľom smernice EÚ bolo dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, schválená právna úprava prispieva podľa nich skôr k zníženiu tejto úrovne ochrany, a to najmä zavedením inštitútu žalobného zámeru, ktorý by zvýšil byrokratické zaťaženie spotrebiteľov.

V praxi by to podľa Strižinca znamenalo, že ešte pred podaním žaloby na súd by sa spotrebiteľ musel v relatívne krátkom čase prihlásiť u notára s povinnosťou úhrady poplatku. “O žalobnom zámere sa oficiálne informuje v Obchodnom vestníku, ktorý však prevažná väčšina spotrebiteľov nesleduje, čo zvyšuje predpoklad, že relevantní spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia, a teda nebudú môcť svoje nároky uplatniť prostredníctvom kolektívnej ochrany,” dodali z kancelárie prezidentky.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

V poľských obciach neďaleko slovenskej hranice boli prekonané rekordy v množstve zrážok. Podľa údajov poľského Inštitútu meteorológie a vodohospodárstva zaznamenalo jedenásť hydrologických staníc historicky najvyšší denný úhrn dažďa. Najviac pršalo v obciach Baňska Wyžna a Poronin pri Bielom Dunajci, len niekoľko kilometrov od hranice so Slovenskom.