Veľvyslanec Maukš vo svojom vystúpení potvrdil, že prezidentka Zuzana Čaputová sa plánuje v januári zúčastniť v Izraeli spomienkového podujatia k holokaustu. Uviedol tiež, že bude potrebné vyvážiť početnosť návštev izraelských najvyšších predstaviteľov na Slovensku a našich v Izraeli, keď v súčasnosti je rovnováha výrazne naklonená na jednu stranu: naši predstavitelia jazdia do Izraela, ale izraelskí k nám príliš nie.

Dotkol sa aj ekonomickej oblasti, vyslovil s vývojom situácie spokojnosť, spomenul možnosti zvýšenia slovenského exportu, ako aj široké možnosti izraelského investovania na Slovensku a spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Po jeho vystúpení sa začala rozprava, v ktorej odzneli naozaj šťavnaté vyjadrenia. Začal poslanec Peter Osuský (SaS), ktorý sa opýtal veľvyslanca na situáciu s pripravovaným otvorením slovenského kultúrneho centra v Jeruzaleme.

„Samozrejme, my Európska únia nie sme ešte tak ďaleko ako Spojené štáty, ktoré urobili podľa mňa perspektívne vysoko rozumný krok presťahovaním ambasády do Jeruzalema, pretože predstava, že Jeruzalem nebude hlavným mestom Izraela, je vylúčená. Toto (otvorenie nášho kultúrneho centra) mal byť taký prvý krok,“ povedal Osuský.

Veľvyslanec Maukš potvrdil, že na otvorení kultúrneho centra sa pracuje a má to už byť otázka blízkej budúcnosti. K slovu sa dostal aj poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD), ktorý upozornil, že v Izraeli dlhodobo vládne krajná pravica, ktorú predstavuje aj premiér Netanjahu.

Blaha zareagoval aj na vystúpenie poslanca Osuského: „To, čo hovoril pán Osuský, počúvam s otvorenými ústami. Neviem či pán Osuský má najnovšie blízko ku krajnej pravici, ale je neuveriteľné, že obhajuje tento druh politiky eskalácie, konfrontácie a veľmi nepriateľských gest voči štátu Palestína, ktorý Slovensko uznáva, a ktorý celá Európska únia chráni pred militantnými akciami krajnej pravice v Izraeli – hovorím o izraelskej krajnej pravici a nie o celom Izraeli, kde je mnoho politikov oveľa zmierlivejších než Netanjahu, ktorý naozaj je militantný krajne pravicový politik. Slovensko vždy zdobilo a musí zdobiť dodržiavanie medzinárodného práva a tu teraz počujem, že je výborný nápad – tiež krajného pravičiara Trumpa – že nechal uznať za hlavné mesto Izraela Jeruzalem, čo je v rozpore so všetkými dohodami a celým mierovým procesom, v rozpore so záujmami obidvoch štátov. Postoj Slovenskej republiky je predsa dvojštátne riešenie. Všetci to hovoríme, máme to v každom oficiálnom dokumente. Ide o dodržiavanie medzinárodného práva a v tomto neustúpme ani o milimeter. Mňa občas obviňujú, že som proti EÚ, ale EÚ robí skvelú politiku vo vzťahu k Izraelu. My sa musíme držať práve línie EÚ a neskĺznuť na líniu krajných pravičiarov z USA, ktorých najnovšie obhajuje aj pán kolega Osuský.“

K otázke poslanca Martina Klusa (SaS) na politiku SR voči štátu Palestína Blaha uviedol: „Budeme aktívni aj v tomto smere? Nemôžeme byť v týchto veciach jednostranní a ten problém tu je. Zatvárať oči a tváriť sa, že vlastne Palestína neexistuje, veď nakoniec ich Netanjahu aj tak všetkých vybombarduje, a tváriť sa, že Jeruzalem patrí iba Izraelu, tak toto nebude riešením. Takéto riešenie môže ponúkať iba nacionalista a krajný pravičiar.“

Do diskusie sa zapojil aj poslanec Jaroslav Paška (SNS), ktorý sa veľvyslanca spýtal čím to je, že je izraelská politická scéna taká nejednotná a konfliktná. Podľa Osuského to je dané tým, že tam je demokracia a politikov, ktorí majú maslo na hlave, tam zatvárajú. Na to zareagoval opäť Blaha s poznámkou, že Netanjahu je stále na slobode, a ten má masla na hlave riadne veľa.

Blaha sa kriticky vyjadril k izraelskej demokracii: „Ako je možné, že občiansky, demokratický štát, ktorým by Izrael mal byť, teda ak sa hlási k západnej tradícii a veciam, ktoré uznávame aj v Európe a v USA, že takýto štát má nastavený v ústave národný princíp? Teda oni sa vymedzujú na národnom princípe, židovský národ má vymedzené omnoho inakšie postavenie, než by sme dokázali tolerovať u nás na Slovensku. Keby sme na Slovensku okopírovali ústavu Izraela, tak by nás mali za fašistov. Aký máme k tomuto postoj my? Lebo toto nemôžeme len tak nejako prehliadať, že veď chúďatká, oni sú v inej pozícii. To teda nie – aj oni musia dodržiavať isté princípy. Ja opakujem: vážim si Izrael, vážim si židovský národ, ale nevážim si krajnú pravicu tohto typu. A toto si musíme vedieť oddeliť, pretože toto nie je otázka kritiky národnej, etnickej, ale to je politická kritika. A tam Slovensko musí byť pevné vo svojich zásadách.“

Veľvyslanec Maukš prítomných poslancov aj krátko poinformoval o súčasnej politickej situácii v Izraeli, ktorá je nezvyčajná tým, že po prvýkrát sa po parlamentných voľbách nepodarilo zostaviť vládu a krajina ide do predčasných parlamentných volieb. Hovoril aj o našich krajanoch žijúcich v Izraeli.

Dostal sa aj k odpovedi na otázku poslanca Ľudovíta Gogu (Sme rodina), ktorý sa otvorene spýtal, ako to je s úvahami o presťahovaní veľvyslanectva do Jeruzalema: „My ideme v línii Európskej únie a v tejto fáze Slovenská republika nebude otvárať zastupiteľský úrad v Jeruzaleme – ten ostáva v Tel Avive. Pokiaľ ide o to, že Spojené štáty otvorili zastupiteľský úrad v Jeruzaleme, treba vysvetliť, že oni majú veľkú ambasádu v Tel Avive a mali veľký generálny konzulát v Jeruzaleme, v blízkosti starého mesta, a oni ho vlastne iba premenovali, povýšili na veľvyslanectvo. Ale veľvyslanectvo v Tel Avive tam ostalo tiež, teda oni ho nesťahovali do Jeruzalema, fungujú obidva. Naša pozícia je jasná: Slovensko nesťahuje veľvyslanectvo do Jeruzalema. Čo bude v budúcnosti, o desať-pätnásť rokov, to uvidíme.“

Poslanec Osuský namietol: „Ale myslím, že postupne sa k tomu odhodlávajú Rumuni, urobila tak aj Guatemala.“ Maukš jeho tvrdenie poopravil: „Áno, Guatemala veľvyslanectvo presťahovala, Rumunsko, Moldavsko ohlásili zámer… lenže medzi ohlásením zámeru nejakým úradníkom a fyzickým presťahovaním je veľký rozdiel.“

Schôdzu parlamentného výboru zakončil poslanec Osuský bonmotom: „Mal som možnosť sa stretnúť so zahraničnopolitickým poradcom Bibiho Netanjahua, a ten mi povedal: s nami Židmi je to ako s právnikmi; keď sa stretnú traja, majú najmenej štyri ak nie päť názorov. A to je to, prečo je tam demokracia zložitá.“

Ivan Lehotský