Podľa jeho slov rovnako ako u chrípky či inej bakteriálnej alebo vírusovej infekcie môžu byť dôsledky koronavírusu fatálne pre každého človeka – pre mladého a zdravého. Epidemiológ zdôrazňuje, že takáto pravdepodobnosť našťastie nie je vysoká: smrteľné prípady medzi takými pacientmi sa neobjavujú tak často.
Aj zdravý človek môže umrieť na koronavírus
“Niekedy sa stáva, že imunita vyvoláva prehnanú reakciu. Z rovnakého dôvodu umierali mladí v roku 1918 počas španielskej chrípky. Vtedy umierali ľudia hromadne a bolo medzi nimi veľké množstvo mladých. Reakcia na patogén u nich bola prehnane búrlivá. V súčasnej situácii s Covidom–19 je u starších ľudí nebezpečenstvo vyvolané tým, že je ich imunitný systém oslabený, u mladých a zdravých môže imunita jednoducho neadekvátne reagovať. Imunitné bunky sa hromadia v pľúcach, produkty ich životaschopnosti – cytokíny zvyšujú priepustnosť ochrannej steny pľúcnych vačkov, potom sa v pľúcach hromadí tekutina, takže sa s ňou človek môže jednoducho dusiť,” vysvetľuje.
Pripomína, aká bola úmrtnosť na ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) v roku 2003 (úmrtnosť bola okolo 9%, u starších ľudí sa blížila k 50%, pozn. red.). V tejto súvislosti tvrdí, že niekedy môže aj jeden vírus spôsobiť smrť zdravého človeka.
“Ak má človek ešte ďalšie choroby, potom je riziko úmrtia samozrejme vyššie. Prognóza je horšia, ak sa vyskytnú pridružené zdravotné problémy. To platí najmä pre respiračné ochorenie, chronickú obštrukčnú pľúcnu chorobu, astmu, chronickú bronchitídu, a tiež srdcové choroby. Vírus totiž spôsobuje ďalšiu záťaž na srdce. Ukázalo sa, že nadváha je tiež rizikovým faktorom, rovnako tak i diabetes,” uviedol s tým, že starší ľudia automaticky patria do rizikovej skupiny.
Radovanovič vysvetľuje, že prehnaná imunitná reakcia sa nazýva cytokinová búrka: produkty, ktoré sú produkované bielymi krvinkami, sa hromadia a spôsobujú poškodenie organizmu, sú spojené s tým, že imunitný systém reaguje príliš búrlivo, neadekvátne búrlivo.
Ako sú liečení zdraví pacienti s koronavírusom
Epidemiológ tvrdí, že pokiaľ ide o liečbu ľudí, ktorí majú pozitívny test na koronavírus, ale nemajú chronické ochorenia a nespadajú kvôli veku do rizikovej skupiny, musia byť umiestnení do nemocnice a ich stav musia starostlivo sledovať.
“Nemáme liek, človeku nemôžeme dať nič na to, aby sa z koronavírusu vyliečil. Rovnako ako kdekoľvek na svete sa lieky predpisujú pacientom v prípade zhoršenia stavu. Čakáme a reagujeme v prípade potreby, ide o takzvanú symptomatickú liečbu. Lieky sa im vyberajú podľa vyvíjajúcich sa príznakov: ak pacienta bolí hlava, potom mu je podávaný liek proti bolesti hlavy, ak má vysokú teplotu, zráža sa dole. Ale čo sa mňa týka, potom vždy hovorím, že je lepšie teplotu nezrážať. Človeku je z nej síce zle, ale vírusu ešte horšie,” myslí si Radovanovič.
Pripomína, že v boji proti koronavírusu si nemôžeme dať antibiotiká, ako je to v prípade ochorenia spôsobeného bakteriálnou infekciou. Podľa jeho slov teraz prebiehajú experimenty s liekmi proti Covidu–19, ktoré sú priamo určené na liečbu iných vírusov. Ide o lieky proti HIV, hepatitíde typu C, proti malárii, ktorých autorom nie je baktéria ani vírus, ale parazit.