Prehľad európskych žien vo vrcholným politických funkciách

Paríž/Atény 22. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:SITA/AP-Markus Schreiber)

Vysokopostavená grécka sudkyňa Ekaterina Sakellaropuluová sa v stredu zaradila do málo početného klubu žien v členských štátoch Európskej únie, ktoré vo svojich krajinách zastávajú (resp. budú zastávať) niektorú z najvyšších politických funkcií

Po tom, ako grécky parlament potvrdil nomináciu 63-ročnej Sakellaropuluovej, stane sa vôbec prvou prezidentkou v dejinách krajiny. Do úradu nastúpi 13. marca.

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripravila prehľad žien, ktoré v súčasnosti v Európskej únii a Európe zastávajú vrcholné štátnické pozície. AFP do svojho prehľadu nezaradila kráľovské rodiny.

– NEMECKO – Angela Merkelová sa v roku 2005 stala vôbec prvou nemeckou kancelárkou. Najväčšiu ekonomiku v Európe vedie doposiaľ, pričom v marci 2018 obhájila mandát na štvrté funkčné obdobie.

Agentúra AFP upozornila, že Merkelovej vplyv postupne slabne a jej konzervatívny blok CDU/CSU zaznamenal v parlamentných voľbách 2017 relatívne veľmi slabú podporu voličov. Rokovania o zostavení novej vlády trvali päť mesiacov.

Časopis Forbes 65-ročnú Merkelovú opakovane vyhlásil za “najmocnejšiu ženu sveta”. Vo funkcii kancelárky skončí – ako avizovala – v roku 2021.

– BELGICKO – V októbri 2019 kráľ Filip vymenoval za dočasnú premiérku 44-ročnú frankofónnu liberálku Sophie Wilmesovú. Stala sa tak prvou ženou v tejto pozícii v Belgicku.

Jazykovo rozdelené kráľovstvo nemá doposiaľ plne funkčný parlament. Posledná koalícia sa rozpadla v decembri 2018 a rokovania o novej vláde sú na mŕtvom bode.

– CHORVÁTSKO – Prvou ženou, ktorá v Chorvátsku zastáva prevažne reprezentatívnu funkciu prezidenta krajiny, sa v januári 2015 stala 51-ročná konzervatívna politička Kolinda Grabarová-Kitanovičová.

Post po nej 18. februára preberie Zoran Milanovič, ktorý ju porazil v januárových voľbách.

– ESTÓNSKO – Estónsky parlament zvolil v októbri 2016 za prvú prezidentku tohto pobaltského štátu 50-ročnú bývalú audítorku EÚ Kersti Kaljulaidovú. Aj v Estónsku má prezident prevažne reprezentatívne právomoci.

– SLOVENSKO – V júni 2019 sa prvou prezidentkou v dejinách Slovenska stala 46-ročná liberálna právnička a protikorupčná aktivistka Zuzana Čaputová. V marcových voľbách Čaputová, ktorá bola v politike nováčikom, porazila kandidáta vládnej strany a vysokopostaveného predstaviteľa Európskej komisie Maroša Šefčoviča.

– DÁNSKO – Predsedníčkou vlády sa po voľbách v júni 2019 stala líderka sociálnych demokratov Mette Frederiksenová. Vo veku 41-rokou bola najmladšou premiérkou v dejinách krajiny.

Prvou dánskou premiérkou vôbec bola v rokoch 2011-2015 sociálna demokratka Helle Thorningová-Schmidtová.

– FÍNSKO – Sociálna demokratka Sanna Marinová sa vlani v decembri vo veku 34 rokov stala najmladšou úradujúcou premiérkou vo svete. Táto situácia trvala do januára 2020, keď do úradu na druhé funkčné obdobie nastúpil 33-ročný rakúsky kancelár Sebastian Kurz.

Marinová je treťou fínskou premiérkou.

Agentúra AFP doplnila, že v rámci Európy, v nečlenských krajinách EÚ, sú ďalšími najvyššími predstaviteľkami štátov tieto političky: nórska premiérka Erna Solbergová; islandská premiérka Katrín Jakobsdóttir; gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová a srbská premiérka Ana Brnabičová.