V prezentácii programu vzápätí pokračovala K. Cséfalvayová (účelovo preskočila už do tretej politickej postele Sieť, Most, Dobrá voľba), ktorá začala  tvrdením, že Drucker má víziu, a preto sa pridala k tomuto projektu. Pokračovala tvrdením, že jedným z hlavných problémov, ktoré bude treba riešiť, je demografická kríza, ktorá podľa nej  prichádza na Slovensko. To len dokazuje nekompetentnosť Cséfalvayovej, ktorá nechápe, že demografická kríza Európy je problémom, drvivej väčšiny európskych národov, ktoré vymierajú niekoľko desaťročí (index plodnosti žien). Slovenský národ nie je výnimkou, po sociálnoekonomických zločinoch ponovembrových vlád v SR, začal slovenský národ veľmi rýchlym tempom vymierať. Čiže demografická kríza neprichádza na Slovensko, ale je už realitou bez ohľadu na to, čo si ona myslí. To, či sa zvolia rôzne kritériá oficiálnych štatistických údajov, je nepodstatné, lebo všetky zvolené kritériá poukazujú len na jeden fakt: demografický kolaps a implózia slovenského národa, spolu so stúpajúcou natalitou len istého etnika sú najväčším problémom pre sociálny a dôchodkový systém v SR.

Za 30 rokov toto nikto v rovine politického riadenia štátu neriešil, ale v posledných 15 rokoch, keď sa intenzívne začínajú prejavovať katastrofálne dôsledky sociálnoekonomických zločinov po roku 1989, ktoré sú katalyticky umocňované potratovou genocídou slovenského národa, sa zobudili zaspatí „vedci“ a prognostici v SAV, a trochu už i slovenskí politici. Paradoxom je, že nezodpovední politici (všeobecne), ktorí toto spôsobili, to chcú ísť riešiť. Ďalším paradoxom je, že riešenia, ktoré politici (i Cséfalvayová, Dobrá voľba) ponúkajú, sú len rozprávkami s navonok pekným obsahom, v ktorých absentujú základné principiálne predpoklady pre zastavenie vymierania slovenského národa.

Kauzálne dôsledky nebudú mať pozitívny efekt, ktorý tak veľkolepo prezentujú. Naivná Cséfalvayová ignoruje fakt, ktorý nedokáže pochopiť, že zabitie 1,4 milióna nenarodených detí (to sú len oficiálne údaje) na území Slovenska počas niekoľkých desaťročí platnosti ohavného potratového zákona z čias socializmu, nemôže mať iný logický efekt, ako ten, ktorý dnes SR prežíva: vymieranie. Slovensko je malý národ a preto takéto konanie, má oveľa závažnejšie dôsledky ako pri veľkých národoch. Ako to Cséfalvayová myslí s demografiou, už ukázala svojím (nie jedným)  hlasovaním o sprísnení potratovej legislatívy na Slovensku.

Napriek tomu riešením, podľa Cséfalvayovej, je dobrá a silná rodinná politika, čo je iste ľúbivé ideologické heslo, ktoré upúta určité percento naivných voličov, len škoda že to nekorešponduje s jej dovtedajšími reálnymi skutkami v parlamente. Čo je dobrá a silná rodinná politika podľa Cséfalvayovej, ktorá sa tvári ako expert na túto oblasť? Hneď z prvej vety je vidieť ako rozumie tomu, čo hovorí. Podľa nej princípom takejto politiky je, aby občania SR neodchádzali do zahraničia, ale aby sem prichádzali a nebáli sa zakladať rodiny.

Tu je jasne vidieť, že Cséfalvayová nechápe elementárny význam slov, ktoré používa, napríklad termín princíp. Nuž, keď pri predstavovaní programu politickej strany politik nevie rozlíšiť význam slova princíp od slova cieľ, tak akú kvalitu môže mať to, čo ponúka voličom? Okamžité propagovanie nájomného bývania je už štandardným a populárnym sľubom slovenských politikov, ktorý však nikto nezrealizoval. Podpora nájomného bývania, podľa nej, musí byť prioritou novej vlády, a nie vytvárať nové sídliská pracujúcej chudoby. Je evidentné, že koľko pracujúcich ľudí v SR je na hranici chudoby zjavne táto osoba nemá ani tušenia keď drvivá väčšina ľudí žije od výplaty do výplaty, bez možnosti zlepšenia sociálneho statusu.

Podľa nej treba vraj zabezpečiť dostupné bývanie všade tam, kde je potrebné, čo je iste veľkým a prevratným objavom na politickej scéne, ktorý si zaslúži nobelovku za sociálne vedy (ak by existovala). Avšak realita je taká, že občania, ktorí si chcú založiť rodinu a mať deti, nemajú inú možnosť ako hypotékové otroctvo do konca života.

Podľa nej viac detí v rodine nesmie byť trestom a oni chcú odmeniť ľudí za to, že prevezmú bremeno zodpovednosti mať deti. Toto je už tak primitívna propaganda, ktorá upúta už len naivných zúfalcov. Odkedy je úlohou štátu odmeňovať rodičov za to, že zodpovedne darujú život deťom? Jej deklarované riešenie spočíva v príprave opatrení na zníženia daní pre pracujúcich rodičov (čo je iste správne a nespochybniteľné), ktoré zázračne objavili i v tejto strane (podobne ako aj v iných).

Problémom je Cséfalvayovej dôveryhodnosť, pretože odkedy je táto osoba v parlamente, tak sa nikdy o rodinnú politiku nezaujímala, ani nenavrhovala skutočné prorodinné legislatívne návrhy. Je doslova ilúziou, že ak sa k tomu pridá zvýšený počet dovolenkových dní, tak ľudia na Slovensku, podľa nej, asi začnú mať nejakým zázrakom viac detí. Zvláštne chápanie kauzality a logiky v podaní Cséfalvayovej pokračovalo keď začala fantazírovať o flexibilnom rodičovskom príspevku a zabezpečení dostatočného počtu škôlok rôzneho druhu, kam majú rodičia odložiť malé deti od útleho detstva, aby mohli ísť budovať svetlé zajtrajšky. Tým sa vraj zladí osobný, rodinný a pracovný život,  čo je jeden z veľkých problémov na Slovensku podľa expertky Cséfalvayovej.

To, že týmto tvrdením, ktoré vydáva za riešenie, Cséfalvayová len dokázala, že nechápe pojem rodina a rodinný život, zjavne nikomu z prítomných  neprekážalo. Totiž, ak niekto považuje za rodinný život to, že sa musí (z ekonomicko-sociálnych dôvodov) alebo sa má zbaviť svojho malého dieťaťa tak, že ho zverí do rúk cudzím ľuďom (štátu alebo súkromníkovi v inštitucionalizovanom ústave ideologickej indoktrinácie detí, ktorými sa tieto zariadenia postupne stávajú), tak to je prejavom socialistického a marxistického cynizmu. Ideologickým konceptom (marxizmus, fašizmus, nacizmus, zdegenerovaný liberalizmus) vždy išlo o to, aby odtrhli deti od rodičov, aby pretrhli tú najdôležitejšiu prirodzenú väzbu v prvých rokoch života dieťaťa, ktorou je vzťah s matkou.  Ideologické návrhy „expertky“ Cséfalvayovej, ale i toho čo majú v programe (str. 14 – 16), nie je ničím novým, len pokračovaním týchto ideologických konceptov v novom ideologickom jazyku dnešnej doby.

Ukazuje sa, že politické strany v SR už nevedia ako získať voličov, tak sľubujú modré z neba, tentoraz rodinám, ktoré už 30 rokov znášajú na svojich pleciach sociálnekonomické zločiny všetkých privatizačných vlád po roku 1989. Sľubovanie štátnych investícií pre jasle, škôlky a tzv. rodinné centrá (str. 17 – 18) nápadne pripomína ideologické návrhy iných politických strán, ktoré chcú aby sa o deti od útleho detstva staral najmä štát cez svoje inštitúcie, pričom tieto programové návrhy kopírujú ideologický koncept totalitného režimu spred roka 1989. V skutočnosti sú tieto programové ciele antirodninné a skrytým spôsobom atomizujú rodinu a jej členov, čo je už veľmi odborná téma patriaca na akademickú pôdu. V programe „dobrej“ voľby sú veľmi nebezpečné ideologicko-antropologické východiska a ciele: „Úspech v živote začína prípravou v materskej škole, ktorá by mala byť k dispozícii všetkým deťom, špeciálne zo sociálne slabších rodín. (…)  Skutočná a garantovaná príprava pre všetky deti tak začína až na základných školách.

V súčasnosti máme na 2 800 materských školách 162 tisíc detí, čo vo vekovej skupine 3 až 5 ročných predstavuje len 77 percentnú zaškolenosť. Urobíme všetko pre to, aby zaškolenosť v roku 2023/2024 stúpla na 85 percent“. Zdá sa, že antirodinným ideológom sociálneho štátu v tejto politickej strane nikto nevysvetlil, že úspech v živote nie je zmyslom života a dá sa interpretovať i protikladne, ale najmä, že to, čo nazývajú úspechom začína vždy v rodine, ktorá je prirodzeným a nenahraditeľným prostredím pre integrálny osobný rozvoj dieťaťa. Dôležitou otázkou je čo si človek má predstaviť pod nič nehovoriacim pojmom „zaškolenosť“? Ide o elementárne civilizačné návyky alebo o ideologickú zaškolenosť ohľadne pravdy a lži, dobra a zla, a v budúcnosti napr. o odstraňovanie rodových stereotypov atď?

Komentovať Cséfalvayovej ideologické tézy o klimatickej zmene a o vyhlásení stavu klimatickej núdze, či jej fantazírovanie o iracionálnom dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050 je úplne zbytočné. Oveľa viac zaujal program v oblasti zdravotníctva, najmä ak sa Drucker pasoval, ako bývalý minister, do úlohy experta.

Okrem všeobecných sľuboch a fráz ako nastaviť ekonomickú atraktivitu zdravotníckeho povolania stabilizáciou rozpočtovania a financovania zdravotníctva, vyriešiť nedostatok ľudských zdrojov s cieľom zvýšiť počet a využitie sestier a prilákať nielen do všeobecnej praxe špeciálne na vidieku viac nových lekárov, zvýšiť kompetencie všeobecných lekárov, napr. pri predpisovaní liekov,  motivovať absolventov lekárstva do odborov pediatrie, geriatrie, neurológie, psychiatrie a všetkých pedošpecializácií,  dosiahnuť vyššiu efektívnosť zvýšením kapitálových investícií, posilniť vasnú a precíznu diagnostiku chorôb, zamerať sa na inovácie a podporovať biomedicínsky vývoj a výskum, dokončiť štandardizované postupy, určiť nárok pacienta a hodnotu verejného zdravotného poistného systému, znížiť výdavky na obstarávanie liekov a pomôcok, ale aj znížiť ich neprimeranú spotrebu, efektívne špecializovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na dostupnosť a lepšie výsledky poskytovanej zdravotnej starostlivosti,  zlepšiť komplexný systém informácií v oblasti zdravia, zlepšiť prevenciu a verejné zdravie, vrátane duševného zdravia, zamerať sa na sociálne znevýhodnené spoločenstvá a skupiny, nezaznelo nič podstatné, lebo podobné ciele je možné nájsť v iných programoch. Ani jedno jediné slovo či cieľ o tom ako verejné (štátne) zdravotníctvo bolo skutočne štátnym zdravotníctvom a nie zdravotníctvom, ktoré slúži len na rafinovaný presun verejných zdrojov a zdrojov z povinného zdravotného poistenia, do rúk istých finančných skupín a súkromných firiem.

Potencionálni voliči by nemali zabudnúť na to, komu slúžili politici ako Drucker v minulosti, ktorí rotovali po rôznych štátnych úradoch, ako verní sluhovia záujmových skupín. Za povšimnutie stoja Druckerove aktivity ohľadne vládneho návrhu zákona o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač. 760, dňa 2.2.2018. Treba sa spýtať, či Drucker ako predkladateľ zákona, zastupoval záujmy občanov SR, ak ide o radiačnú ochranu, alebo či v niektorých bodoch navrhovaných legislatívnych zmien už nešlo záujmy ochrany zdravia občanov SR, ale o obchodné ciele istej záujmovej skupiny, ktorá chce dovážať na Slovensko RAO (rádioaktívny odpad)?

Podľa dobre informovaných zdrojov tento RAO pochádza z jadrovej elektrárne  Caorso v Taliansku, konkrétne cca. 8000 sudov ionexov rôznej konzistencie od pevnej formy až po kalovú.  Keďže prvé pokusy v spaľovni v Jaslovských Bohuniciach v roku 2017 dopadli veľmi problematicky, kde sa technologická konštrukcia spaľovacej pece ukázala ako nevhodná, vzhľadom na druh z Talianska dovezeného RAO, ktorý sa tam mal spaľovať. Prečo teda minister Drucker presadoval tento zákon? Prečo minister Drucker presadzoval spolu so svojimi úslužnými lokajmi na ministerstve,  aby v zákone nebol paragraf 34 odst. 7, kde bol sformulovaný zákaz spaľovania RAO dovezeného zo zahraničia, ako aj zákaz  spracovania cudzích odpadov?

Ako vysvetlí Drucker vytváranie nátlaku na Odbor radiačnej ochrany, kde sa odborníci (Ing. Dubničková a iní) postavili proti návrhom ministra a jeho lokajov? A to sa tento príbeh ešte neskončil. Vysvetlí konečne verejnosti Drucker čie záujmy zastupoval? Lebo záujmy slovenských občanov (radiačná ochrana) to určite neboli, takže ideologické frázy o ochrane životného prostredia, či už zo strany Druckera alebo politickej turistky Cséfalvayovej (ktorá sa nachádza už v tretej politickej posteli) vyznievajú nielen nedôveryhodne ale cynicky. Takže voľba tejto strany rozhodne nemôže byť dobrou voľbou.

René Balák