Môj profil 
Predplatné
V úvode 77-bodového rokovania budú dominovať návrhy ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD), ktorý má ambíciu výrazne zmeniť civilné procesné právo. Dosiahnuť to chce cez tri návrhy zákonov, ktoré majú v roku 2016 nahradiť súčasný, doteraz takmer 80-krát novelizovaný Občiansky súdny poriadok. Ide o Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok, o ktorých bude v pléne zlúčená rozprava. Návrhy zahŕňajú spolu zhruba 1500 paragrafov a podľa ministra ide o jednu z najzásadnejších právnych reforiem od vzniku samostatnej SR. Celková reforma má komplexne zmeniť pravidlá, na základe ktorých si občania a podnikatelia uplatňujú na súdoch ochranu svojich práv.
Iniciatívou rezortu spravodlivosti je aj zavedenie monitorovacích elektronických náramkov pre odsúdených na domáce väzenia. Legislatívne pravidlá má upraviť zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Tento inštitút je v trestných kódexoch zakotvený už od roku 2006, v praxi ho však nebolo možné používať z technických dôvodov. “Bude to mať nielen finančný prínos, ale sa to odrazí aj v oblasti väzenstva, kde časť miest v preplnených väzniciach budeme uvoľňovať pre tých, ktorí čakajú na výkon trestu,” priblížil minister.
V stredu (28. 1.) ráno sa plénum vráti k novele Zákonníka práce a k novele zákona o verejnom obstarávaní. Obe právny normy vrátil do parlamentu prezident SR Andrej Kiska. Zákonník práce, ktorý hlava štátu vrátila ako celok, upravuje najmä agentúrne zamestnávanie na Slovensku. Prezident sa rozhodol právnu normu nepodpísať pre rozsah a obsah pripomienok, ktoré dostal od zamestnávateľských organizácií.
Novela zákona o verejnom obstarávaní rieši tzv. schránkové firmy. Kiska však identifikoval viacero chýb a nepáči sa mu ani schválená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní týkajúca sa podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016. Prezident nevidí dôvod na zavedenie výnimky, keďže termín predsedníctva je dlhodobo známy. V oboch prípadoch je zrejmé, že Smer-SD veto prezidenta prelomí. Svedčia o tom aj výsledky rokovaní v jednotlivých výboroch, ktoré hlasmi poslancov vládnej strany výhrady hlavy štátu odmietajú.
Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru-SD) zase predstaví očakávaný nový zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý má zabezpečiť plynulý prechod študentov stredných odborných škôl na trh práce bez potreby ďalšieho preškoľovania. Teoretická časť výučby má prebiehať v školách, praktická u zamestnávateľa.
Ani 46. schôdzu neobíde množstvo opozičných návrhov zákonov. Napr. Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), Július Brocka (KDH), Jozef Mihál (SaS), Martin Chren (nezaradený) a Erika Jurinová (OĽaNO) chcú ústavou ochrániť II. dôchodkový pilier. Zmenu ústavného zákona presadzujú aj poslanci OĽaNO. Ich cieľom je, aby verejní funkcionári, ktorí sedia na viacerých stoličkách, mohli poberať plat len za výkon jednej funkcie. Mohli by si vybrať, ktorý plat chcú dostávať.
Plénum bude musieť vyriešiť aj niektoré personálne otázky. Po vystúpení Viliama Novotného (nezaradený) z SDKÚ-DS ostalo prázdne kreslo predsedu Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, po odchode Martin Fedora (nezaradený) zo strany Pavla Freša je zase voľná pozícia predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Keďže sa Miroslav Číž (Smer-SD) stal podpredsedom NR SR, nie je viac šéfom mandátového a imunitného výboru. Nových predsedov výborov musí zvoliť plénum.
Poslanci tiež rozhodnú o trojici nových členov Rady RTVS a o tom, či súhlasia s opätovným vznikom poslaneckého klubu SaS, keďže liberáli získali dvoch poslancov a majú už potrebných osem.
ml
.JPG)
