Bratislava 14. novembra 2019 (HSP/Foto:SITA-Milo Fabian)
Donedávna, sledujúc liberálov a bratislavskú kaviareň, sme si mohli len smutne povzdychnúť, že národné a sebazáchovné sily Slovenska nie sú schopné prekonať egá svojich lídrov. Ale zdá sa, že plamienok nádeje začal o niečo jasnejšie horieť
V uplynulých dňoch prebehla komunikácia predsedu Ľudovej strany Naše Slovensko Mariána Kotlebu a lídra strany Vlasť Štefana Harabina, ktorá má vyústiť do ich dnešného stretnutia o 14. hodine v sídle strany Vlasť.
Prvá časť spájania národných síl sa však už odohrala. Ľudová strana Naše Slovensko, Národná koalícia, KDŽP Aliancia za Slovensko, Priama Demokracia a Doma dobre podpísali memorandum o spolupráci národných a kresťanských politických strán do budúcoročných parlamentných volieb. Písali sme o tom TU, záznam z podpisu memoranda nájdete napríklad tu:
Je ešte priskoro robiť závery, ale je možné, že sme sa stali svedkami dôležitej chvíle národných dejín: doposiaľ beznádejne rozdrobené národné hnutie, azda po prvýkrát v novodobej histórii, prejavilo schopnosť akcie a sebareflexie.
Stalo sa napokon realitou, čoho sa neprajníci báli: objavilo sa kondenzačné jadro národného zjednocovania, ktoré má šancu byť autentické a životaschopné. Nevedno ešte, či bude výsledkom tohto spájania volebný úspech, ale niet najmenších pochýb, že prvý krok správnym smerom bol urobený. Stalo sa to, čomu chceli neprajníci zabrániť: zo strany, ktorú marginalizovali, pošliapavali, urážali, možno práve vznikol fundament spájania národných síl.
Stala sa však ešte jedna dôležitá vec, ktorú si možno nie každý všimol. Vlastne prebehla celkom nenápadne, hoci to je faktor, ktorý by mohol predznamenať politický vývoj na Slovensku aj na veľa rokov dopredu.
Bol zlomený historicko-hysterický mediálny stereotyp, ktorý bol na Kotlebovcov dlhodobo a cielene lepený, spočívajúci v kaskáde implikácií: vzťah k historickému prvému slovenskému štátu – vzťah k nacizmu – schvaľovanie holokaustu a plynových komôr – absolútna neprijateľnosť pre voliča.
Ak doteraz veľká časť verejnosti toto mainstremové zaklínadlo buď prijímala, alebo sa ním aspoň nechávala zneistiť, tak zdá sa, že pre mnohých to už tak celkom neplatí. Vyzerá to tak, že nadkritická masa národne uvedomelých občanov tú manipulačnú schému buď rovno odhodila, alebo si aspoň ujasnila priority: že každú starú nálepku treba brať s nadhľadom a predovšetkým treba reagovať na konkrétne aktuálne nebezpečenstvá, ktoré prináša dnešok.
V tejto chvíli to vyzerá, že Marián Kotleba berie na seba historickú úlohu lídra národného bloku. Ako sa jej zhostí? Doteraz pre jeho družinu bola politika vlastne iba zábavou: od frajerského pochodovania v uniformách pripomínajúcich uniformy slovenského štátu, cez učňovské roky v komunálnej politike až po vysokú školu parlamentných intríg.
Teraz sa však zábava naozaj končí, na zjednotiteľa čaká smrteľne vážna úloha: v divokom vlnobití sveta 20. rokov 21. storočia, v ktorom už nič neplatí a nikto nič negarantuje, sa pokúsiť chrániť štát a národ pred celým radom potenciálnych katastrof: pred liberálnym šialenstvom, obsadením letísk cudzou armádou, úplným zavŕšením ekonomického výpredaja, demografickým rozkladom, či environmentálnym úpadkom.
Prijme Marián Kotleba túto historickú úlohu? A ak áno, dokáže prekonať svoje vnútorné a všetky vonkajšie limity a prekážky a dôstojne ju naplniť? Čas ukáže…
Ivan Lehotský