Pred 20 rokmi im Juhoslávia nedovolila postaviť základne, tak ju zničili. Teraz chcú budovať základne aj u nás, zatiaľ sme to nedovolili. Čo nás to bude stáť?

Bratislava 28. marca 2019 (HSP/Foto:TASR-Ivan Majerský)

V týchto dňoch uplynulo dvadsať rokov od agresie NATO voči Juhoslávii. Vtedy sme im dovolili prelety ponad naše územie, dnes tu chcú mať základne. Zatiaľ sme to nepovolili, ale odoláme ich tlaku? A čo sa stane, ak áno?

Ktože to pred dvadsiatimi rokmi hrubo porušil medzinárodné právo a bez akéhokoľvek mandátu OSN zaútočil pod vymyslenou zámienkou na suverénny európsky štát a zničil ho? Predsa naši spoľahliví euroatlantickí spojenci, naši dnešní ochrancovia. Žiaľ, podieľala sa na tom aj Slovenská republika, hoci iba nepriamo, keď naša vláda vtedy povolila prelety lietadiel týchto našich skvelých spojencov ponad naše územie, aby mohli bombardovať našich slovanských bratov Srbov.

Tí istí naši spojenci, samozrejme v záujme „obrany“, dnes chcú u nás rekonštruovať naše letiská, aby tu mohli pristávať ich veľkokapacitné lietadlá, a chcú tu budovať desiatky muničných skladov. Majú podobné zmluvy už s osemnástimi európskymi štátmi, čím vytvárajú čoraz tesnejšiu obruč okolo Ruska. Tvrdia, že táto krajina so šesťnásobne menším počtom obyvateľstva a dvadsaťnásobne menším vojenským rozpočtom sa chystá na nás všetkých zaútočiť, a takisto aj Irán a Severná Kórea. A keď to hovoria, vôbec sa nečervenajú a ani nos sa im nezväčšuje.

Bombardovanie Juhoslávie trvalo 78 dní, začalo sa 24. marca 1999 a skončilo sa 10. júna. Počas 2300 leteckých útokov bolo zhodených 14 000 bômb, mnohé s ochudobneným uránom. Zahynuli tisíce ľudí, takmer štvrť milióna Srbov muselo utiecť a mnohí ešte stále utekajú zo svojej vlasti, Kosova. Útoky sa sústreďovali na zničenie infraštruktúry, vrátane mnohých mostov, dopravných uzlov, tovární, elektrární. Zničených bolo vyše 300 škôl, 20 nemocníc, 40 tisíc domov, množstvo vzácnych historických pamiatok.

Účet týchto tzv. „vedľajších škôd“ šírenia demokracie a „západných hodnôt“ ešte stále nie je konečný, keďže krajina bola bombardovaná bombami s ochudobneným uránom, ktoré natoľko zamorili krajinu, že prakticky nie je vhodná na zdravý život a stále tam pribúdajú tisíce nových prípadov nádorových ochorení. Takisto nevybuchnuté bomby a kazetová munícia si ešte aj dnes vyberajú obete najmä spomedzi detí.

Ako falošná zámienka pre akt agresie USA a ich osemnástich vazalských krajín poslúžilo objavenie masového hrobu, ktorého príbeh však bol celkom iný než tvrdí oficiálna západná verzia. Pravou príčinou tohto barbarskému zločinu proti medzinárodnému právu bolo odmietnutie Srbrska podriadiť sa diktátu USA a podpísať „mierový plán“ s absolútne neprijateľnými podmienkami, medzi ktorými bola aj podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu.

Aj nám dnes kladú neprijateľné podmienky a aj na Slovensku chcú rozmiestniť svoje vojská, i keď tentoraz to nepredkladajú ako ultimátum, ale salámovou metódou ako „lákavú ponuku“ vo výške sumy, za akú sa dá kúpiť jedno lietadlo, aby sme im podpísali, že si tu v podstate budú môcť robiť čo chcú. S nami teda nejednajú ako s nepriateľom, ale ako s banánovou republikou, čo nás nepochybne môže napĺňať hrdosťou. Dokedy budeme tejto „lákavej ponuke“ odolávať? Budeme mať aj o rok v Národnej rade a v Prezidentskom paláci ľudí, ktorí dokážu na „lákavú ponuku“ povedať NIE?

A čo by sa stalo, ak by sme naozaj tvrdo a jednoznačne odmietli? Budú aj nás humanitárne bombardovať? Ako člena NATO by nás určite nebombardovali, ale zato by zvýšili financovanie demokratizačného procesu, aby sa do kresiel dostali poslušnejší ľudia. Na Ukrajine ich zmena režimu stála päť miliárd dolárov – koľko by pridali našim mimovládkarom a iným priateľom demokracie?

Vy tam v bratislavskej kaviarni, predstavte si, koľko krásnych zelených dolárových chechtáčikov by následne mohlo z Ameriky prísť na váš judášsky účet, keby sme odmietli americkú „lákavú ponuku“! Tak to skrátka chodí: trhovci (a takisto prostitútky), ktorí vedia zjednávať, dostanú viac. Na túto skutočnosť nezabudnite, keď sa budete v zákulisí dohadovať o tom, ako zahlasovať, aby aj vlk bol sýty, aj koza ostala celá.

Ivan Lehotský