Rast vládneho dlhu USA hrozí vážnymi problémami pre ekonomiku krajiny, píše Jennifer Sol pre Business Insider. Amerika čelí zrýchľujúcej sa inflácii a poklesu kvality života občanov. Aby sa štáty vyhli úplnej katastrofe, musia spomaliť tempo zadlžovania, tvrdia ekonómovia.

Štátny dlh USA je rekordne vysoký a ekonómov to začína znepokojovať.

Dlh federálnej vlády v tomto roku dosiahol 34 biliónov dolárov a výpočty Bank of America ukazujú, že úrady sa pripravujú na zvýšenie tejto sumy o jeden bilión dolárov každých sto dní.

V čom spočíva nebezpečenstvo tejto situácie ?

Obrovský štátny dlh vytvára živnú pôdu pre rastúcu infláciu, nižšiu kvalitu života a – v najhoršom prípade – destabilizáciu medzinárodného finančného systému, hovorí Les Rubin, veterán v oblasti investovania, ktorý označil dlhovú situáciu USA za jednu z „najväčších finančných pyramíd na svete“.

Pre USA je dôležité, aby predali svoje dlhové cenné papiere investorom, medzi ktorých patria inštitúcie, jednotlivci a zahraničné vlády. Rastúca úroveň dlhu však ohrozuje schopnosť USA naďalej splácať úroky a čím viac investori váhajú s nákupom amerických cenných papierov, tým viac trpí ekonomika, konštatuje Rubin.

V minulom roku americké ministerstvo financií uviedlo na trh vládne dlhopisy v hodnote 22 biliónov USD, ale dopyt na aukciách amerického ministerstva financií v poslednom období oslabil. To znamená, že investori môžu mať čoskoro problém absorbovať záplavu nových emisií.

Nedávne aukcie 10- a 30-ročných dlhopisov sa stretli s malým nadšením, keďže investori očakávajú dlhodobý rast úrokových sadzieb a inflácie. Ministerstvo financií v máji opäť vstúpi na trh a ponúkne nové dlhopisy v hodnote 385 mld.

„Ak nebudeme môcť splácať dlh, skončí to tak, že nebudeme schopní fungovať ako ekonomika. Vláda existuje na dlh. Ak nebudeme môcť doslova predávať dlhové cenné papiere, nebudeme môcť platiť účty,“ povedal Rubin pre Business Insider.

Samotný dlh spôsobuje infláciu, a ak vláda nezníži tempo požičiavania, spotrebitelia môžu očakávať rast cien.

Vládny dlh totiž slúži ako určitý druh stimulu pre ekonomiku, ktorý urýchľuje prijímanie zamestnancov a rast miezd. Plná zamestnanosť v ekonomike znamená aj zrýchlenie inflácie, upozorňuje ekonóm Jay Zagorsky z Bostonskej univerzity.

Inflácia je už takmer dva roky minimálne o celý percentuálny bod nad dvojpercentným cieľom Federálneho rezervného systému. V marci ceny medziročne vzrástli o 3,5 %, čím už tretí mesiac po sebe prekonali očakávania.

Menší rozpočet

Zvyšujúca sa úroveň dlhu môže viesť aj k nižšej kvalite života Američanov, dodáva Zagorsky. Čím viac štátny dlh rastie, tým viac peňazí musí vláda venovať na jeho obsluhu vo forme splátok úrokov a tým menej peňazí zostáva na iné účely vrátane federálneho programu sociálneho zabezpečenia a ďalších dôležitých podporných opatrení.

Podľa údajov ministerstva financií USA minulý rok len na splácanie úrokov vynaložili 429 miliárd USD. To je 240 % vládnych výdavkov na dopravu, obchod a bývanie spolu.

„Čoskoro najdôležitejšou položkou výdavkov federálnej vlády nebude obrana, vzdelávanie alebo bývanie, ale platenie úrokov,“ hovorí Zagorsky.

Ekonomické dôsledky

Rozsiahla strata dôvery investorov v americké štátne dlhopisy ako ochranné aktívum by spôsobila paniku na finančných trhoch, už len kvôli objemu amerických dlhopisov, ktoré nakupujú inštitucionálni investori na celom svete, varuje Rubin.

V najhoršom prípade, ak bude úroveň dlhu príliš vysoká a investori sa budú domnievať, že USA môžu nesplatiť svoje záväzky, predpovedá krach trhu.

„Bilióny dolárov v súvahách veriteľov na celom svete by stratili veľkú hodnotu alebo by sa úplne znehodnotili. Mohlo by dôjsť k zníženiu platieb úrokov. Pre svetovú ekonomiku by to bol zdrvujúci úder a všetko by sa mohlo skončiť chaosom. To nesmieme dopustiť,“ vysvetľuje Rubin.

Vláda môže urobiť len málo, aby situáciu zvrátila, okrem toho, že prestane vydávať nové dlhopisy v takom veľkom objeme, zdôrazňujú Zagorsky a Rubin. Teoreticky by USA mohli tlačiť peniaze na obsluhu dlhu, ale to by spôsobilo hyperinfláciu, pretože by sa dramaticky zvýšila ponuka peňazí.

Vďaka silnému hospodárskemu rastu by mohlo byť vydávanie amerických dlhopisov udržateľnejšie, ale úroveň dlhu rastie oveľa rýchlejšie ako ekonomika – podľa údajov Fedu za posledné desaťročie vzrástol verejný dlh o 86 %, zatiaľ čo HDP o 63 %.

Ekonómovia nevedia presne povedať, kedy sa vládny dlh stane skutočným problémom. Ak USA neznížia tempo zadlžovania, Rubin očakáva v nasledujúcom desaťročí takú či onakú krízu.

„Veci sa začínajú pomaly a potom rýchlo naberajú na obrátkach. Momentálne si nemyslím, že sa niečo stane v dohľadnej dobe. Myslím si, že na vyriešenie problému máme 10 rokov alebo o niečo menej. To je pravdepodobne optimistický scenár,“ povedal Rubin.

Prečítajte si tiež:

• Rok 2024 môže byť pre USA fatálny