Prečo si Rusko musí s USA znovu rozdeliť Beringov prieliv

Prečo si Rusko musí s USA znovu rozdeliť Beringov prieliv

Moskva/Washington 29. februára 2024 (HSP/vz/Foto:telegram

Štátna duma navrhla vypovedať dohodu Ševardnadze-Baker, na základe ktorej sú vody v Beringovom prielive rozdelené medzi Rusko a Spojené štáty. Zmluva bola od jej podpísania mnohokrát kritizovaná. Napriek tomu, že ju mnohí považovali za nerovnocennú, Moskva však jej ustanovenia stále dodržiava. Prečo nebolo možné dohodu zrušiť už skôr? A je potrebné urobiť takýto krok teraz? pýtajú sa Jevgenij Pozdňakov a Ilja Abramov v článku pre Vzgljad

Beringov prieliv
Beringov prieliv

Štátna duma prišla s iniciatívou na vypovedanie dohody Ševardnadze-Baker. Uviedla to členka výboru pre zahraničné veci Rosa Chemerisová. Dokument podpísaný v roku 1990 vymedzuje Beringov prieliv medzi Spojenými štátmi a Ruskom a je dôležitým medzníkom pri určovaní námorných hraníc oboch štátov.

Zmluva tiež jasne stanovila sféry hospodárskych záujmov Washingtonu a Moskvy. Okrem toho stanovila oblasť kontinentálneho šelfu pre každú stranu. Chemerisov návrh pokračuje v línii revízie námorných dohôd Ruskej federácie so západnými krajinami. Predtým Štátna duma podporila vypovedanie podobnej dohody s Londýnom.

Reklama

Hovoríme o dohode, ktorá umožňovala britským rybárom loviť pri pobreží polostrova Kola. Zdôraznilo sa, že dokument má “prevažne jednostrannú orientáciu, pričom v ňom nie sú žiadne podobné alebo primerané výhody pre Ruskú federáciu”.

Vypovedanie dohody pritom nebude mať významné zahraničnopolitické a hospodárske dôsledky, keďže v roku 2022 sa Británia rozhodla ukončiť uplatňovanie doložky najvyšších výhod v bilaterálnom obchode vo vzťahu k Moskve.

Reklama

Prípadné zrušenie dohody Ševardnadze-Baker sa však javí ako oveľa významnejší krok smerom k revízii štatútu teritoriálnych vôd krajiny. Noviny VZGLJAD podrobne analyzovali hlavné ustanovenia tohto dokumentu. Tvorcovia dohody vychádzali z línie rusko-amerického dohovoru z roku 1867, ktorý vznikol v súvislosti s predajom Aljašky a Aleutských ostrovov Spojeným štátom.

V súlade s touto dohodou bola Washingtonu podriadená časť výlučnej hospodárskej zóny ZSSR s rozlohou 23,7 tisíc km2 , ako aj časť kontinentálneho šelfu s rozlohou 46,3 tisíc km2 v otvorenej centrálnej časti Beringovho mora, ktorá sa nachádzala za hranicou 200 námorných míľ od pôvodných línií.

Zároveň pod jurisdikciou Moskvy zostalo len 4 600 km2 podobných území. “Sovietsky zväz dostal kompenzáciu a možnosť loviť v niektorých ďalších zónach. V každom prípade však dohoda z roku 1990 nebola nikdy ratifikovaná,” pripomína Pavel Palaščenko, vedúci tlačovej služby Nadácie Michaila Gorbačova, ktorý bol prekladateľom na rokovaniach Ševardnadze – Baker.

“Ani Najvyšší soviet ZSSR, ani ruský parlament nepotvrdili platnosť dokumentu,” spresňuje. Napriek tomu celých 30 rokov po rozpade socialistického štátu Ruská federácia podpísanú zmluvu de facto dodržiavala napriek tomu, že jej podmienky boli opakovane kritizované.

Ešte v roku 2002 Michail Margelov, vtedajší šéf medzinárodného výboru hornej komory parlamentu, počas rokovaní s americkým veľvyslancom Alexandrom Vershbowom navrhol novú dohodu, čo americký diplomat odmietol, pretože dokument považoval za “vyvážený”, pripomína RIA Novosti.

Reklama

O rok neskôr Účtovná komora uviedla, že zmluva “nezodpovedá záujmom Ruska v oblasti rybolovu”. V správe audítorskej komory sa uvádzalo, že v rokoch 1991 až 2002 mohlo Rusko v oblastiach, kde stratilo právo na rybolov, vyloviť 1,6 – 1,9 milióna ton rýb a tento výlov sa odhadoval na 1,8 – 2,2 miliardy dolárov.

Následne sa k diskusii o dohode vrátili až na jeseň 2019, keď senátor za Kamčatku Boris Nevzorov považoval dohodu vypracovanú v záujme americkej strany. Podľa neho Moskva stratila možnosť ročne vyloviť viac ako 500 000 ton rýb a krabov. Poslanec zdôraznil, že na šelfu sa nachádzajú aj sľubné ložiská ropy a zemného plynu.

V odbornej komunite nepanuje zhoda v otázke nevyhnutnosti vypovedania dohody Ševardnadze-Baker. Niektorí sú za tento krok s odvolaním sa na to, že zrušenie dokumentu umožní Rusku získať významné hospodárske preferencie. Iní sa domnievajú, že to spôsobí ešte väčšie problémy v dialógu s Washingtonom, ktorý sa už za posledné dva roky vyostril.

“Vypovedanie tejto zmluvy je v súčasnej geopolitickej realite celkom možné.

K takejto výraznej revízii dohody sa však oplatí pristúpiť až po dôkladnom zvážení všetkých za a proti takéhoto rozhodnutia. Nepochybne v súčasnosti Moskva trpí stratami z nemožnosti rybolovu na časti územia Beringovho prielivu,” povedal senátor Konstantin Dolgov.

Reklama

“Vo všeobecnosti by odmietnutie plnenia podmienok dokumentu výrazne rozšírilo aj logistické možnosti našej krajiny. Nemali by sme zabúdať na surovinový potenciál, ktorý tento vodný priestor predstavuje. Odmietnutím ústupkov z 90. rokov by sme ho mohli zhodnotiť,” poznamenáva.

“Najmä preto, že vzťahy s USA sú na historickom minime. Dialóg medzi našimi krajinami je prakticky nulový, čo znamená, že pridanie ďalšieho sporu kontakty výrazne neovplyvní. Napriek tomu si musíme uvedomiť, že Washington sa nebude nečinne prizerať, ako ho pripravujeme o významné príjmy,” zdôrazňuje partner v rozhovore.

“Nevylučujem, že štáty sú schopné zaviesť odvetné opatrenia za vypovedanie dohody zo strany Ruska. Je dôležité vopred počítať so všetkými obmedzeniami, ktoré môže Biely dom vytvoriť. Až po ich dôkladnom zvážení budeme môcť prijať konečné a správne rozhodnutie,” zdôrazňuje Dolgov.

Túto zmluvu, prísne vzaté, nie je možné vypovedať, pripomína Dmitrij Labin, profesor katedry medzinárodného práva na MGIMO. “Faktom je, že vstupuje do platnosti až po ratifikácii, a to aj v prípade, že zmluvná strana dodržiava podmienky tohto dokumentu. Rusko preto môže urobiť len vyhlásenie, v ktorom oznámi svoj zámer neschváliť dohodu,” povedal.

“Vo všeobecnosti tento dokument opakuje hranicu, ktorá bola stanovená dohovorom z roku 1867 o predaji Aljašky a Aleutských ostrovov. Napriek tomu sme v dohode z roku 1990 odstúpili Američanom časť nášho územia, čo následne vyvolalo v Rusku mnohé spory,” zdôrazňuje expert.

“Suverénne práva sa rozprestierajú v hraniciach hraničnej čiary. V súlade s tým, ak vyhlásime odmietnutie ratifikácie, hovoríme o nárokoch na tieto územia, ktoré môžu byť pomerne cenným majetkom. Oceán obsahuje nevyčísliteľné bohatstvo vrátane biologických a energetických zdrojov. Preto je kompromis s USA v tejto otázke veľmi kritizovaný,” poznamenáva hovorca.

“Ak k tejto otázke pristupujeme racionálne, keďže zmluva nebola ratifikovaná od roku 1990, nemá zmysel ju teraz schvaľovať. Je to normálne, všetky krajiny konajú vo svojom národnom záujme. O to viac neskôr, keď budú naše vzťahy s USA konštruktívnejšie, bude možné sa k diskusii o tejto otázke opäť vrátiť,” zdôrazňuje expert.

“Pokiaľ ide o reakciu samotných USA na toto rozhodnutie, mali by k tejto otázke pristupovať pokojne. Správnou cestou je ukázať konštruktívny postoj a správať sa k ostatným veľmociam s rešpektom. A nemá zmysel trestať Rusko a uvaľovať naň sankcie za jeho odmietnutie zmluvy. Najmä teraz, keď sa obmedzenia vytvárajú aj bezdôvodne a nevedú k želanému výsledku vo Washingtone,” zhrnul Labin.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 19:17

Francúzske obchody budú musieť upozorňovať svojich zákazníkov, ak má výrobok menší objem alebo gramáž, pričom cena sa adekvátne neznížila. Oznámilo to koncom tohto týždňa francúzske ministerstvo financií, ktoré sa tak rozhodlo riešiť problém známy ako shrinkflácia. Informovala o tom agentúra Reuters.

Včera 17:14

Na lodi v prístave v meste Sevastopol na polostrove Krym vypukol požiar. Na ruských sociálnych sieťach sa v nedeľu objavili správy o výbuchu na plavidle, ktorý mohol byť dôsledkom raketového alebo dronového útoku. Oficiálne vyjadrenie ruské úrady zatiaľ neposkytli. Informovala o tom agentúra DPA.

Včera 17:12

Rusko zostalo najväčším dodávateľom ropy do Číny aj v marci, pričom objem dovozu dosiahol takmer rekordnú úroveň. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na údaje čínskej colnej správy.

Colná správa cez víkend oznámila, že dovoz ruskej ropy do Číny prostredníctvom ropovodov aj tankerov dosiahol v marci 10,81 milióna ton, čo predstavuje 2,55 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov). V porovnaní s marcom minulého roka to znamená zvýšenie o 12,5 %.

Včera 17:08

Nemecký tenista Jan-Lennard Struff sa stal víťazom dvojhry na domácom turnaji ATP v Mníchove. Vo finále ako nasadená štvorka zdolal trojku “pavúka” Taylora Fritza z USA 7:5, 6:3. Struff vybojoval vo veku 33 rokov svoj premiérový titul na okruhu ATP.

Včera 16:13

Cyperský prezident Nikos Christodulidis v nedeľu uviedol, že pracuje na dohode s Libanonom, aby sa zabránilo vstupu ďalších sýrskych utečencov do EÚ cez jeho krajinu. Informuje o tom agentúra DPA.

Prezident uviedol, že 2. mája plánuje spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou odcestovať do Libanonu a oznámiť konkrétny finančný balík zo strany Európskej únie.

Christodulidis zdôraznil, že balík nebude zahŕňať len finančnú pomoc, ale aj podporu pre libanonské inštitúcie, ako sú ozbrojené sily. Tie sú považované za stabilizačný faktor v krajine.

Charles Michel Nikos Christodulidis Enrico Letta
Na snímke sprava predseda Európskej rady Charles Michel, cyperský prezident Nikos Christodulidis a bývalý taliansky premiér Enrico Letta
Včera 15:48

Americké orgány sa domnievajú, že útok Iránu na Izrael zo 14. apríla zodpovedal najhoršiemu scenáru, ktorý zvažovali americké spravodajské služby. Biely dom označil jeho rozsah za šokujúci, uviedol denník The Wall Street Journal (WSJ).

Podľa jedného z respondentov novín útok monitorovali americkí predstavitelia v operačnom centre Bieleho domu a Pentagónu. Ako uviedol zdroj, neboli si úplne istí, či izraelský protiraketový systém dokáže útok odraziť.

Rozsah iránskeho útoku prekonal očakávania amerických predstaviteľov aj napriek varovaniam, ktoré USA dostali. WSJ píše, že časť spravodajských správ hovorila o možných úderoch Teheránu na izraelské diplomatické zariadenia mimo krajiny. Postupne americké a izraelské spravodajské služby dospeli k záveru, že útok bol plánovaný na území štátu.

Včera 14:59

Futbalisti Girony zvíťazili v sobotnom stretnutí 32. kola španielskej La Ligy nad Cádizom 4:1. V tabuľke už tak nemôžu skončiť horšie ako na 7. mieste, čo znamená, že sa prvýkrát v histórii predstavia v európskych súťažiach.

Včera 14:57

Niektoré časti južnej Číny zasiahnu silné záplavy, aké sa vyskytujú približne raz za storočie, uviedli v nedeľu tamojšie médiá. Úrady zvyšujú v dôsledku silných dažďov preventívne opatrenia proti katastrofám. Informovali agentúry AFP a Reuters.

Čína má skúsenosti s extrémnymi poveternostnými podmienkami. V posledných rokoch však krajinu trápia aj záplavy, suchá a rekordné horúčavy.

Včera 14:55

V poľských Tatrách neďaleko Zakopaného v noci na nedeľu zahynul turista, ktorého strhla lavína, informovala tamojšia horská záchranná služba.

Polícia zistila, že išlo o 34-ročného Poliaka. Jeho telo si na preskúmanie vyžiadala prokuratúra.

Včera 14:27

Je potrebné, aby Washington znížil vysoký rozpočtový deficit, napriek tomu, že podporou domáceho dopytu prispieva k rastu svetovej ekonomiky. Uviedla to počas tohto víkendu prvá zástupkyňa výkonnej riaditeľky Medzinárodného menového fondu (MMF) Gita Gopinathová. Informovala o tom agentúra Reuters.

MMF predpovedá pre tento rok rozpočtový deficit USA na úrovni 6,67 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Snímka z podujatia Prvý parný deň v Železničnom múzeu v starom rušňovom depe v Bratislave

Autor: TASR-Dano Veselský

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali