Žiakov na Testovanie 5, ktoré preveruje učivo prvého stupňa, pripravujú učitelia druhého stupňa. Musia im vysvetliť postup testovania i označovanie a zapisovanie odpovedí, aby ich systém dokázal následne vyhodnotiť. Žiaci si totiž vypracujú odpovede a až následne ich vpisujú do odpoveďového hárku, ktorého kópia zostáva zapečatená v škole. Originál je kuriérom doručený do vyhodnocovacieho strediska.

Každý rodič chce, aby jeho dieťa dosiahlo v testovaní čo najlepší výsledok. Niektorí učitelia v dôsledku požiadaviek rodičov na precvičovanie Testovania 5 sú preto mienky, či by nebolo vhodnejšie uskutočniť testovanie žiakov z vedomostí prvého stupňa na konci 4. ročníka. Vyučujúci totiž v dôsledku Testovania 5 prichádzajú o hodiny, na ktorých by sa mohli venovať preberaniu učiva 5. ročníka.

Učitelia svoj postoj zdôvodňujú aj tým, že nenesú zodpovednosť za vedomosti a proces vyučovania na prvom stupni. Učitelia druhého stupňa totiž majú rozvíjať získané vedomosti na prvom stupni a určitým obrazom miery ich úspešnosti je následne testovanie v 9. ročníku.

O stanovisko k problematike testovania piatakov sme preto požiadali ministerstvo školstva. Z odboru komunikácie a protokolu nám uviedli viacero dôvodov, prečo sa testovanie vedomostí prvého stupňa uskutočňuje v piatom ročníku.

Vyššia objektivita vstupného testovania

Podľa informácií ministerstva školstva je v SR je vyše 2100 ZŠ, z tohto počtu je cca 600 neplnoorganizovaných škôl tzv. málotriedok. V týchto školách sú počty učiteľov veľmi nízke. “Celoslovenské testovanie v závere 4. ročníka by spôsobilo v málotriedkach výrazné zníženie objektivity testovania, keďže dozor by vykonávali učitelia, ktorí majú aprobáciu na testované predmety, v testovaných triedach aj vyučujú a často majú veľmi blízky vzťah so žiakmi,” vysvetlilo ministerstvo.

“Na školách s ročníkmi 1. – 4. by nebolo možné splniť a zabezpečiť základnú podmienku pre objektívnosť administrácie externých testovaní. Tou podmienkou je, že administráciu musí vykonať dozor, t. j. učiteľ školy, ktorý nemá aprobáciu na vyučovanie testovaného predmetu. Z uvedených dôvodov by boli podmienky testovania na málotriedkach výrazne odlišné od podmienok na plnoorganizovaných základných školách, ktoré zabezpečujú administrátorov neaprobovaných na vyučovanie testovaného predmetu,” dodalo.

Personálne a organizačné dôvody

Ďalším dôvodom sú skúsenosti manažmentu plnoorganizovaných základných škôl so zabezpečovaním národných testovaní. “Z hľadiska zabezpečenia presnosti, objektivity, bezpečnosti, bezproblémovej logistiky testovaní podľa harmonogramu je efektívnejšie nadviazať na skúsenosti riaditeľov škôl, školských koordinátorov, ktorí pravidelne zabezpečujú Testovanie 9 na plnoorganizovaných základných školách.”

Ministerstvo v tejto súvislosti vysvetlilo, že “logistika testovania na školách obsahuje prihlasovanie žiakov prostredníctvom softvéru ŠVS-Michalovce, zaškolenie učiteľov, zabezpečenie školského koordinátora testovania na školách, komunikáciu s kuriérom, prevzatie výsledkov žiakov a ďalšie procesy. Tieto procesy sú na plnoorganizovaných školách už zaužívané. Testovaním v málotriedkach by sme sa vystavili riziku nových neočakávaných problémov a komplikácií z hľadiska personálneho, materiálneho, organizačného aj procesného a vystavili by sme tieto školy zbytočnej administratívnej a organizačnej záťaži.”

Komplexnosť poskytovania spätnej väzby z testovania

“Ak sa testovanie uskutoční v 5. ročníku ZŠ, plnoorganizovaná základná škola dostane údaje o vzdelávacích výsledkoch všetkých žiakov, ktorých bude vzdelávať na 2. stupni ZŠ. Tieto údaje a analýzy by mali výrazne pomôcť k zvýšeniu kvality vzdelávania a umožniť učiteľom vo vyššej miere využívať individuálny prístup k žiakom,” vysvetlilo ministerstvo a dodalo:

“Na základe prepojenia databáz škôl a žiakov, ktorí boli prijatí do 5. ročníka ZŠ zo škôl s ročníkmi 1. – 4., spracujeme výsledky žiakov a zašleme ich kmeňovým školám. Pre školy s 1. – 4. ročníkmi výsledky poslúžia ako spätná väzba pre skvalitnenie ich vzdelávania.”

Počítačové vybavenie a počítačové zručnosti

Štvrtým dôvodom je dokonalejšie technické zabezpečenie, keďže aj v súčasnosti existujú ZŠ, ktoré nemajú internetové pripojenie.  Ide predovšetkým o málotriedky s ročníkmi 1 až 4.

“Pre plynulosť procesov a flexibilné riešenie prípadných problémov súvisiacich s testovaním je nevyhnutné, aby pre realizáciu testovania bolo zabezpečené pripojenie týchto škôl na internet,” pripomenul odbor komunikácie.

Finančné dôvody: Nižšie náklady, jednoduchšia logistika

Posledným dôvodom sú financie. “Na plnoorganizovaných ZŠ s ročníkmi 1. – 9. sa v súčasnosti vzdeláva cca 90 % žiakov 4. ročníka ZŠ. Na málotriedkach sa teda vzdeláva len cca 10 % žiakov 4. ročníka. Na málotriedkach by bolo potrebné zabezpečiť okrem externého dozoru aj externých administrátorov, ktorí sa zúčastňujú pri aktívnom dozore v triede. V prípade, ak by boli testovaní žiaci 4. ročníka ZŠ, náklady spojené s realizáciou tohto testovania by boli asi o tretinu vyššie, ako v prípade testovania žiakov v 5. ročníku ZŠ,” vysvetlilo na záver ministerstvo.

Čítanie s porozumením a logické úlohy

Testované úlohy sú opätovne aj tento rok zamerané na logické myslenie, porozumenie textu, overenie rozsahu vedomostí a schopností aplikovať teóriu v praxi. Každý z testov má 30 otázok, na vypracovanie ktorých je stanovený čas 60 minút.

Test z matematiky obsahuje úlohy, v ktorých je potrebné najskôr porozumieť zadaniu a potom použiť vedomosti a zručnosti. Matematické úlohy sú rozdelené od jednoduchých až po logicky náročnejšie.

V testoch z vyučovacích jazykov sú úlohy zamerané na čítanie s porozumením a vyvodzovanie súvislostí na základe znalostí.