Bratislava 20. októbra 2019 (HSP/Foto:SITA-Jana Birošová)
Opozičné strany OĽaNO, SaS a Sme rodina spolu vystúpili na tlačovej konferencii, aby vyhlásili, že situácia v štáte je taká vážna, že treba zvolať okrúhly stôl za účasti koalície aj opozície. Bol to skutočný dôvod ich vystúpenia? Jeden z poslancov prezradil, že to bolo trochu inak
Lídri a poslanci opozičných strán OĽaNO, SaS a Sme rodina vo štvrtok vystúpili na spoločnej tlačovej konferencii, aby vyhlásili, že politická situácia v štáte je natoľko vážna, že treba, aby sa strany naprieč politickým spektrom spojili a konali.
Vyzvali premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), aby spolu s nimi hľadal spôsob, ako riešiť vážnu situáciu v justícii. Ak stretnutie odmietne, začnú zbierať podpisy za zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady s cieľom ho odvolať.
„Vyzývame Pellegriniho, aby zvolal okrúhly stôl vládnych i opozičných strán, a aby sme dokopy vytvorili ústavnú väčšinu a prišli s ústavnými riešeniami, ako zabezpečiť očistenie polície, prokuratúry a súdov od ich skorumpovaných členov,“ vyhlásil líder OĽaNO Igor Matovič.
V praxi si to ctení opoziční lídri údajne predstavujú tak, že očistenie by sa začalo odstránením Roberta Fica z politického života. Dávať takúto vtipnú ponuku premiérovi Pellegrinimu je samozrejme odsúdené na neúspech, a tak sa núkajú dva možné závery: buď verejnosť niečo nevie o vzťahu medzi Pellegrinim a opozičnými stranami, alebo, a to je oveľa pravdepodobnejšie, ide aj v tomto prípade opäť len o prezentačnú akciu opozičníkov na čele s Igorom Matovičom.
Prečo však vystúpenie v takomto zvláštnom zložení? Časť odpovede priniesol hneď na nasledujúcej tlačovke líder strany Spolu Miroslav Beblavý, ktorý povedal, že SaS, OĽaNO a Sme rodina sú nervózne, pretože majú nízke preferencie. Je to zaujímavé tvrdenie od politika, ktorý pred spojením s Progresívnym Slovenskom mal preferencie dva a pol percenta a samostatne by sa do parlamentu určite nedostal, ale v tomto prípade má pravdu: „staré“ opozičné strany sú v rozklade a ak niečo neurobia, môžu skončiť pod čiarou.
Keď Štefan Harabin naznačil, že pre istotu volebného výsledku, ktorý mu prinesie parlamentnú účasť, bude ochotný prijať ponúknutú ruku Mariána Kotlebu, znamená to, že podiel na volebnom koláči pre zdecimované OĽaNO, SaS a Sme rodina sa tým zmenší. A že sa ešte viac zmenší je jasné potom, ako prišla správa, že maďarské strany sa predsa dokázali dohodnúť a je pravdepodobné, že sa aj ony dostanú do parlamentu.
Komu bolo štvrtkové predstavenie troch opozičných strán určené? Medzi riadkami sa to dá nájsť aj vo vystúpeniach rečníkov. Napríklad Boris Kollár uviedol: „Keď tá zmena má prísť, tak ona nepríde tým, že tu prídu noví politici, nové tváre. To je irelevantné.“ A úplne jasne to mimo kamery povedal jeden zo zúčastnených opozičných poslancov, ktorý na otázku, prečo idú vystúpiť v takomto zvláštnom formáte, odpovedal „aby sme nas**li Kisku“.
Nové, agresívne politické zoskupenie PS/Spolu/Za ľudí je pre „starú opozíciu“ skutočným smrteľným nepriateľom. Aby prežila, bude musieť pred voľbami urobiť ešte viacero prekvapujúcich krokov. Taká je realita predvolebných súbojov: popri boji o nerozhodných voličov je to predovšetkým bratovražedný boj príbuzných strán medzi sebou. Teda tých, ktoré si trúfajú dostať sa do parlamentu samostatne. A tie, ktoré to isté nemajú, musia uvažovať o spájaní. Naznačuje v tomto smere niečo spoločné vystúpenie troch strán potácajúcich sa okolo hranice zvoliteľnosti, ktoré sú pod prudkou paľbou nových predátorov a ich médií?
A čo koalícia národných strán? Na Slovensku máme cca dve desiatky strán a straničiek, ktoré si hovoria národné, čomu zodpovedá aj dôslednosť, s ktorou napĺňajú to staroslovienske podobenstvo o troch Svätoplukových prútoch.
Ivan Lehotský