Vyzerá to, že aktivita vojsk okruhu a letectva Tichooceánské flotily RF v Japonskom mori a priľahlej oceánskej oblasti nie je spojená iba s výslednou previerkou.

Japonské more je v podstate vnútorným pre Rusko, KĽDR, Južnú Kóreu a Japonsko. Stále častejšie hrozby Washingtonu na adresu Pchjongjangu vyvolávajú obavy u susedov.

Prezident USA Donald Trump v apríli niekoľkokrát vyjadril pripravenosť “vysporiadať” sa so Severnou Kóreou silami útočné letecké skupiny a atómových ponoriek. Moskva nemôže nevenovať pozornosť americkým sľubom “vysporiadať sa” s ďalším nepohodlným režimom – v susedstve s Vladivostokom (od hlavnej základne ruskej Tichooceánské flotily k hranici Severnej Kórey je len 120 km).

Rusko musí reagovať na hrozbu rozpútania rozsiahleho vojenského konfliktu v bezprostrednej blízkosti od jeho územia.

Americké riešenie

V stredu na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenberg prezident USA Donald Trump povedal: “Severná Kórea pre nás znamená veľký problém… Myslím, že Čína sa bude veľmi snažiť vyriešiť tento problém, a oni už to začali robiť: veľa lodí s uhlím sa už vydalo opačným smerom – ako včera, tak aj dnes, tie uhlím naložené lode, ktoré plávali zo Severnej Kórey do Číny.”

Predtým už Trump hovoril o tom, že v prípade odmietnutia zo strany Číny spolupracovať na mierovom riešení jadrového problému KĽDR, je pripravený “riešiť problém” samostatne. Zdôraznil, že táto samostatnosť znamená spoluprácu s inými krajinami. Zrejme závislými a ústupnejšími.

Zatiaľ vláda KĽDR môže uskutočniť ďalšie jadrové pokusy už 15. apríla. Pchjongjang určite neodovzdá jadrové zbrane v podmienkach neukončenej vojny a mnohoročného prímeria. Kórejská kampaň z rokov 1950-1953 je len pozastavená.

USA nechávajú v Južnej Kórei viac než 28-tisíc vojakov, pravidelne tam vysielajú na cvičenie strategické zbrane a odmietajú uzavrieť mierovú dohodu s KĽDR.

Severokórejské vedenie odmieta požiadavky medzinárodného spoločenstva na zastavenie jadrových pokusov a odvoláva sa na hrozbu zo strany USA.

Spolupráca Washingtonu a Pekingu v severokórejskom jadrovom probléme nemôže byť úspešná. Čína je ťažko schopná umoriť hladom susednú krajinu, a to ani s cieľom jej denuklerizácie. Armáda USA sa pripravuje na boj s ruskými a čínskymi zbraňami. A hlavným spojencom USA zostáva Japonsko.

V tejto situácii existuje pravdepodobnosť raketového útoku vojenského námorníctva USA na vojenské objekty Severnej Kórey v spolupráci s japonským vojenským námorníctvom.

Japonský záujem

Tokio vysoko hodnotilo nekompromisné stanovisko Ameriky voči Severnej Kórei, vrátane možnosti raketového útoku.

Japonský premiér Šinzó Abe vo štvrtok v parlamente povedal, že Severná Kórea môže plniť bojové hlavice rakiet sarinom. “Zosilnenie” jadrových bojových hlavíc sa zdá nezmyselné, zato sýrska analógia sa ponúka sama.

Pred časom generálny tajomník kabinetu ministrov Japonska Yoshihide Suga povedal: “Je potrebné o stupeň vyššie upevniť silu zastrašovania a reagovanie japonsko-americkej aliancie a presadzovať spoluprácu dvoch krajín aj naďalej”.

Po neúspešnej skúške severokórejskej balistickej rakety 5. apríla vyslali USA k brehom Kórejského polostrova útočnú skupinu lietadlových lodí.

Rada pre národnú bezpečnosť USA odovzdala prezidentovi Donaldovi Trumpovi návrhy možných odpovedí na jadrovú hrozbu zo strany Pchjongjangu, ku ktorým patrí umiestnenie jadrových zbraní v Južnej Kórei a fyzické odstránenie severokórejského vodcu Kim Čong-una. Tokio pravdepodobne podporí akékoľvek opatrenia.

Japonsko a USA neraz vykonávali spoločné cvičenia blízko ostrova Hokkaidó. Zvyčajne sa časovo zhodli s vykonávaním v Japonskom mori spoločných vojensko-námorných cvičení Ruska a Číny “Námorná spolupráca” (miesta vykonávanie cvičení sa od seba vzájomne nachádzajú vo vzdialenosti 300 km).

Vzájomné sledovanie je jednou z priorít bojovej prípravy, na ktorú sú vydávané veľké peniaze nie z lásky k vojnovému umeniu.

Ekonomické záujmy USA vyžadujú zachovanie a zvyšovanie amerického politického vplyvu a vojenskej prítomnosti v oblasti.

A Tokio naopak dúfa vo vojenskú podporu zo strany Washingtonu v územnom spore s ČĽR o ostrovy Senkaku (japonský názov) – Tiao-jü-tchaj (čínsky názov) vo Východočínskom mori, nad ktorými je stanovená japonská správna kontrola.

Japonsko súčasne protestuje proti tomu, že Čína buduje umelé ostrovy a opevnenie v sporných vodách Juhočínskeho mora. Záujmy Washingtonu a Tokia sú blízke.

Čínske upozornenie

Rusko a Čína majú spoločný cieľ – nedovoliť, aby bezpodmienečné a globálne vedúce postavenie získali USA, ktoré chcú do roku 2020 presunúť do Ázijsko-Tichooceánské oblasti 60% prostriedkov Vojensko-námorných a Vzdušných síl, ktoré teraz majú základne za hranicami krajiny. Nie je vylúčené upevnenie vojensko-politickej osi Moskva-Peking.

Rusko a Čína vykonávajú spoločné vojenské cvičenie od roku 2003. Iránsky portál IRAS priamo charakterizuje tieto manévre ako “odpor voči politike Washingtonu vo Východnej Ázii”. Avšak prioritou ČĽR je mierové riešenie vznikajúcich problémov.

Čínska strana trvá na mierovom riešení nezhôd vo vzťahoch s KĽDR a vyvracia umiestňovanie 150-tisícovej skupiny čínskych vojsk na hranici so Severnou Kóreou.

Rovnako zodpovedne pristupuje Čína k územným sporom. Ministerstvo zahraničných vecí ČĽR upozorňuje oponentov na Káhirskú deklaráciu z roku 1943 a Postupimskú dohodu z roku 1945, v ktorých sa uvádza, že Japonsko na základe výsledkov Druhej svetovej vojny je povinné vrátiť Číne územia, ktoré pred tým obsadilo vrátane Spratlyových ostrovov (Nansha) v Juhočínskom mori.

Sporné súostrovie Senkaku komplikuje japonsko-čínske vzťahy od tej doby, kedy v roku 2012 japonská vláda odkúpila od súkromného majiteľa tri z piatich ostrovov, ktoré Čína považuje za svoje územie.

Vzhľadom k americkým hrozbám na adresu Severnej Kórey, umiestňovanie na Kórejskom polostrove prvkov PRO, upevnenie vojenskej spolupráce Japonska a USA, je možné predpovedať rast aktivity vojenského námorného letectva a lodí Tichooceánskej flotily RF. A keďže sú Čína a Rusko rovnako znepokojené udalosťami prebiehajúcimi vo Východnej Ázii, je nevyhnutná koordinácia činností v najhorúcejších oblastiach.

Alexandr Chrolenko