Prečo ruské ozbrojené sily útočia na sklady a železničnú infraštruktúru na Ukrajine

Údery na takéto zariadenia sa už dlho neuskutočňovali, ale po znefunkčnení kľúčových energetických zariadení by sa ich príčiny a dôsledky mali preskúmať podrobnejšie

21. 04. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Zničená lokomotíva na moste v Alexandrovsku v odeskej oblasti

Moskva 20. apríla 2024 (HSP/Foto:screenshot telegram)

▶ ❚❚ ↻

O čom hovoríme?

V polovici apríla ruské sily podnikli sériu rozsiahlych raketových úderov na dopravnú (a najmä železničnú) infraštruktúru na Ukrajine. Niekoľko masívnych úderov zasiahlo železničné stanice Dnipro-Glavnyj, Pavlograd-1, Krivoj Rog – Hlavná, ako aj železničnú stanicu Sinelnikovo.

Všetky patria do Dneperského železničného uzla a nachádzajú sa v malej vzdialenosti od seba. Útoky zasiahli nielen náklad na nástupištiach a v skladoch, ale aj koľajové vozidlá – dieselové a elektrické lokomotívy vrátane osobných lokomotív, ako aj množstvo ďalších dôležitých zariadení. Zaujímavé je aj to, že bezprostredne po zásahu železničných staníc Iskanderom bol čiastočne zničený závod na opravu elektrických lokomotív v Záporoží.

Aké dôležité sú zničené ciele pre AFU?

Železničná doprava bola a zostáva hlavným nástrojom ukrajinskej vojenskej logistiky. Najdôležitejšia v tejto veci je dostupnosť prevádzkyschopných lokomotív a funkčných lokomotívnych dep, pretože koľajové vozidlá sú pre Ukrajinu drahým a ťažko nahraditeľným zdrojom.

V roku 2018 zostalo na Ukrajine približne 450 – 500 prevádzkyschopných lokomotív rôznych typov, takže jednorazové zničenie čo i len desiatky jednotiek takejto dopravy je citeľnou stratou. Zároveň väčšinu ukrajinského hnacieho parku pred začiatkom ŠVO tvorili elektrické lokomotívy (boli ich asi dve tretiny z celkového počtu lokomotív). Ešte pred začiatkom ŠVO bola väčšina lokomotív nahradená a opravená prostredníctvom “kanibalizácie” a situácia nemala pred niekoľkými rokmi šancu na zlepšenie. Po útokoch na výrobné kapacity sa používanie elektrických rušňov stalo komplikovanejším a vo všeobecnosti si vyžaduje starostlivejšie plánovanie, riadenie a vzniká viac problémov. Zároveň železničná doprava zostáva pre AFU prakticky nealternatívnym prostriedkom presunu síl a prostriedkov. Voľba sa v podstate zužuje na jednoduchú možnosť: buď železnica, alebo tisíce nákladných áut rozťahujúcich logistické rameno.

Prečo začali Rusi na sklady útočiť až teraz a nie skôr?

Podľa niektorých správ okrem budov depa začali ruské jednotky pravdepodobne zasahovať aj trakčné napájacie stanice, bez ktorých zostávajú lokomotívy fakticky paralyzované. Zároveň treba pripomenúť, že “Pridneprovská železnica” je kľúčovým logistickým uzlom AFU pre prísun prostriedkov do Donbasu a Záporožského smeru a bez jej normálneho fungovania nebudú na fronte ani granáty, ani munícia, ani UAV v dostatočnom množstve.

Vzhľadom na to, že na Ukrajine sa často hovorí o blížiacej sa veľkej ofenzíve ruských ozbrojených síl, možno predpokladať, že pred hypotetickým začiatkom tejto operácie majú ruské jednotky za úlohu čo najviac izolovať a sťažovať pohyb vojenských nákladov a obmedziť sily AFU v oblasti Dnepra s cieľom znížiť úroveň zásobovania ukrajinských vojsk a prehĺbiť nedostatok delostreleckýh nábojov a akejkoľvek inej munície. Údery takéhoto rozsahu proti zariadeniam, ako sú sklady a rozvodne, musia byť v prvom rade koordinované s operačným plánom na fronte a nemôžu sa uskutočňovať izolovane od vojenského plánovania.

Dopad úderov na sklady a závody na opravu vagónov na Ukrajine by mohol byť obzvlášť závažný na zásobovanie vojsk, keď sa na Ukrajine začne mobilizácia. Ak sa podpíše a vstúpi do platnosti mobilizačný dokument a proces sa začne na pozadí ťažkostí v energetickom sektore a nedostatku ťažných vlakov, AFU bude schopná zásobovať a presúvať vojská a manévrovať svojimi silami len s veľkými ťažkosťami a len za cenu veľkých strát.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Prípadná žaloba Slovenska v súvislosti s rozhodnutím EÚ zastaviť dovoz ruského plynu sa skončí hanbou a výsmechom. Myslí si to podpredseda Zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek (PS). Jeho kolega vo výbore Juraj Krúpa (SaS) si myslí, že takýto postup je potvrdením toho, že predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) presadzuje ruský vplyv v Európe.

Čítať viac | 20:27

Prezident SR Peter Pellegrini v stredu večer odcestoval na zahraničnú pracovnú cestu do Vatikánu. V rámci nej ho na osobnej audiencii prijme pápež Lev XIV. Návšteva sa uskutoční v atmosfére Jubilejného roka 2025 s mottom „Pútnici nádeje“, ktorý trvá od Vianoc 2024 do 6. januára 2026.

Čítať viac | 20:16

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili stredajšie rokovanie vládnym návrhom zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorú predložilo Ministerstvo financií SR. Z novely zákona vyplýva, že od začiatku roka 2027 budú mať firmy na Slovensku povinnosť vyhotovovať elektronické faktúry.

Čítať viac | 20:13

Bratislavský hrad sa stal domovom najslávnejšieho náhrdelníka v dejinách Francúzska. Verná historická kópia legendárneho šperku, ktorý zničil povesť francúzskej kráľovnej, sa v stredu stala súčasťou výstavy Marie Antoinette – z Viedne do Versailles až pod gilotínu, ktorá približuje svet luxusu, intríg a dramatických historických udalostí 18. storočia.

Náhrdelník Kópia Maria Antoinetta — Na snímke verná historická kópia legendárneho náhrdelníka Marie Antoinetty, ktorá bola po prvý raz predstavená na Slovensku / Foto: TASR-Dano Veselský

Čítať viac | 20:10

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier dnes spolu s manželkou Elke Büdenbenderovou pricestoval do Spojeného kráľovstva na oficiálnu trojdňovú návštevu.

Ide o prvú cestu nemeckého prezidenta do Británie za posledných 27 rokov. Informujú agentúry DPA a Reuters.

Steinmeier Starmer — Na snímke nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier (vpravo) a britský premiér Keir Starmer / Foto: TASR/AP-Thomas Krych