Môj profil 
Predplatné
Na začiatok sa vráťme k učivu z materskej školy. Vtedy pani učiteľka deti učí, že keď im nejaký ujo na ulici len tak pre nič za nič dáva cukrík, netreba ho zobrať a hlavne s ním netreba nikam ísť.
Zdá sa, že niektorí politici túto časť vzdelávacieho procesu neabsolvovali. Vôbec im nepríde zvláštne, ak nám niekto chce dať iba tak, nezištne 105 miliónov eur. Nenapadlo im, že za to asi bude niečo chcieť a to „niečo“ sa nám môže, ale aj nemusí za tých 105 miliónov oplatiť. Vo svojich rozhorčených komentároch sa akosi vyhýbajú položeniu tejto otázky a hľadaní odpovede na ňu. A už vôbec nehovoriac o otázke, ako prídu americkí daňoví poplatníci k tomu, že niekto ich dane len tak rozdáva na opačnom konci sveta niekomu na modernizáciu akýchsi vojenských letísk – na to, aby im vôbec takáto myšlienka v hlavičkách skrsla, by páni Kiska, Galko, Klus a spol. potrebovali chodiť do tej škôlky prinajmenšom trikrát tak dlho, ako chodili.
Niektorí „roduverní“ slovenskí politici pritom tak veľmi chceli, aby bola dohoda s Američanmi uzavretá, čo by znamenalo, že naše letiská sa stanú objektmi okupovanými Američanmi. Že nie? Že by to z dohody nevyplývalo? Aha… a o čom potom tie tajné rokovania vlastne boli?
Ale je tu aj dobrá správa. Ešte stále máme u nás v politike aj ľudí, cez ktorých by takáto zrada v štýle roku 1968 (lebo tu ide presne o to isté) neprešla. Ešte stále si „euroatlantisti“ nemôžu byť istí, že sa vo vláde či parlamente nenájde niekto, kto by to vytiahol aj s riadnym buchotom na svetlo ešte skôr, než by sa podarilo sem vojačikov došikovať.
Pravdaže, politika je rieka, ktorá tečie smerom z kopca a nie do kopca – každý realistický politik si musí byť vedomý, že verejná mienka by mu za takú zradu, akou je pozývací list 2019, vystavila veľmi vysoký účet. Na druhej strane, vidíme, že pre konkrétnych judášov ani v iných krajinách tento fakt nie je príliš veľkou prekážkou, keďže lesklé strieborniačiky sú dostatočným „bolestným“.
Jaroslav Naď, tieňový minister obrany hnutia OĽaNO sa jeduje na istého známeho vysokoškolského pedagóga, že to on vytiahol celú vec na verejnosť a obchod prekazil. Mimochodom, aj pán Naď by sa mal ísť čosi doučiť do materskej školy. Veď sa zamyslime na chvíľu nad etikou jeho uvažovania: „Edko je zlý, lebo vyzradil pani učiteľke, že chceme do hrnca so slepačou polievkou hodiť makové buchty.“ Lenže Jarko, zapamätaj si, že Edko urobil dobre, že to pani učiteľke prezradil – taká polievka by ani tebe nechutila a okrem toho, nie je pekné robiť také veci, a už vôbec nie za chrbtom pani učiteľky.
Pohoršené je aj Ministerstvo zahraničných vecí, a najmä z toho, že jednania s Američanmi boli zrušené bez konzultácie s nimi. Teda aby sme to preložili do normálnej reči: inými slovami, jeho excelencia arciknieža Lajčák je dotknutý, že si niekto v tejto gubernii dovolil rozhodnúť o veci bez neho, a že mu prekazil ďalší parádny vlastizradný čin.
A mimochodom, Američania chcú zvýšiť výpalné, ktoré budú musieť vazali platiť za vojenské základne USA na ich území (píšeme o tom TU). To len na okraj, ak by si niekto azda myslel, že by sa Američanom časom tie peniaze aj s úrokmi nevrátili naspäť, až ich tu budeme mať po pár rokoch, po absolvovaní procesu „utužovania partnerstva“ salámovou metódou, definitívne nasťahovaných.
Ešte jednu vec je dobré si všimnúť: protislovenské potkany zvyčajne realizujú svoju činnosť potajomky. Spomeňme si na globálny migračný pakt: keby niektoré médiá nezačali vytrvalo kričať a upozorňovať, potichúčky by to upiekli bez nás. Je dobré si byť toho vedomý, pretože nikto z nás nevie, či náhodou už zajtra neuvidí Jožka alebo Miška hádzať do špenátovej polievky ryžový nákyp.
Ivan Lehotský
.jpg)
