Bratislava 27. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR–Jakub Kotian, TASR/AP/Libyan TV via APTN/TV OUT LIBYA, TASR – Simona Ivančáková)

Národná rada vo štvrtok veľkou väčšinou schválila návrh vlády na vyslanie skupiny slovenských vojakov do vojenských výcvikových misií EÚ do republiky Mali a do Stredoafrickej republiky. Aký je zmysel a pravý dôvod takýchto misií?

„Vojenské výcvikové misie EÚ patria ku kľúčovým nástrojom EÚ, ktorým významne prispieva k zvýšeniu bezpečnosti a stability v priestore Afriky prostredníctvom výcviku bezpečnostných zložiek partnerských krajín,“ píše sa v návrhu, ktorý predložila vláda na schválenie poslancom Národnej rady. Ale aký je skutočný geopolitický kontext tohto vyhadzovania peňazí, o ktorom vieme naisto iba to, že úctivo dáva neokoloniálnym veľmociam najavo, že vo všetkom poslušne a verne stojíme po ich boku?

V kontexte hrozby nového, rafinovaného a tentoraz oveľa ťažšie odmietnuteľného mechanizmu, pomocou ktorého sa EÚ chystá s neposlušnými východoeurópskymi krajinami nasilu „podeliť“ o svojich migrantov, bude možno dobré vedieť viac o tom, odkiaľ vlastne tí migranti prichádzajú, prečo tam tí naši vojaci idú a čo sa tam vlastne deje, že odtiaľ ľudia musia utekať. Jednou z týchto krajín je africké Mali, odkiaľ zhodou okolností pochádza slovenský spevák, herec a politik Ibrahim Maiga, ktorý ako tamojší rodák detailne pozná miestnu situáciu.

Maiga o pozadí diania v Mali hovoril veľmi zaujímavo ešte koncom minulého roka v relácii Infovojna. Jeho vyjadrenia natoľko živo a fundovane vystihujú podstatu toho, o čo (nielen) v Mali v skutočnosti ide, že sme sa rozhodli uverejniť časť prepisu z tohto jeho vystúpenia (celú reláciu si môžete pozrieť tu).

Začalo sa to zavraždením Kaddáfího

„Čudujete sa, prečo Afričania utekajú sem k vám?“ pýta sa Maiga. „Keď ešte žil Kaddáfí, predtým ako Líbyu napadli, migranti tiež smerovali do Európy, ale nie v takom množstve ako teraz. Kaddáfí dokonca európskych vodcov upozorňoval, že ak ho zabijú a destabilizujú Líbyu, tak rozbijú stenu, ktorá drží migráciu pod kontrolou.

A to je presne to, čo sa stalo. Západné štáty, NATO, vtrhli do Líbye a zničili ju pod zámienkou, že tam nie je demokracia. A vieme, že tí ,rebeli‘, ktorí sa akože v Líbyi búrili, to v skutočnosti boli žoldnieri, teroristi, ktorí tam boli poslaní. A keď Kaddáfí začal s nimi robiť poriadok, tak médiá po celom svete začali kričať, že Kaddáfí je ten, kto utláča svoj ľud. Pritom tí teroristi nie sú ani Líbyjčania: majú rôzny pôvod, sú aj z Iraku, aj z Afganistanu, aj zo Sýrie – sú vlastne z celého sveta. Žiaľ, všade existujú zlí ľudia, ktorí chcú týmto spôsobom zarábať peniaze, a tak sa zapredajú a idú zabíjať nevinných ľudí tam, kam ich pošlú.

A keď zabili Kaddáfího a zničili Líbyu, sme všetci v nebezpečenstve, lebo tí teroristi už môžu byť kdekoľvek. Financovaní sú rôznymi krajinami – hovorí sa o Saudskej Arábii, Katare, atď., keďže Spojené štáty či Francúzsko nechcú priamo financovať tieto veci, lebo by to mohlo zanechať stopy.“

Na otázku, aký je cieľ tohto konania západných veľmocí, Maiga odpovedal: „Podľa mňa je tých cieľov viacej. Predovšetkým: zbrojný priemysel musí fungovať ďalej, lebo prináša najväčšie zisky – ešte väčšie než drogy. Je to mašinéria, ktorá musí bežať stále, a to môže jedine vtedy, keď existujú vojny, v ktorých sa tie zbrane používajú, lebo len tak sa budú ďalej vyrábať a predávať.

A druhý cieľ sú nerastné suroviny. Pokiaľ viem, tak vo Francúzsku nemajú žiadnu ropu – a pritom majú mamutie ropné korporácie ako Total. Pokiaľ viem, Francúzsko nemá žiadny urán, a pritom má mnoho atómových elektrární, ktoré bez uránu nemôžu fungovať. Francúzsko má len syr a víno, a pritom je svetovou veľmocou. Tak si položme otázku, odkiaľ majú toľko peňazí. Ja hovorím, že keby Francúzi nevykorisťovali Afriku, keby neboli kolonialisti, tak by slovenská ekonomika dnes bola lepšia ako francúzska.

Oni sa môžu biť do pŕs, aká sú veľmoc, lenže za akú cenu to je? Porozprávam vám ako to je v Mali. Zomierajú tam ľudia po stovkách. Prečo? Mali bolo donedávna krajinou, kde bol pokoj, bolo uznávané ako jedna z najstabilnejších krajín v Afrike. Lenže potom, ako zabili Kaddáfího, ten proces, ktorý spustili v Líbyi, pokračoval až do Mali.“

Maiga začína rozprávať o prípade Mali

“Najprv chcem upozorniť, že Mali je jeden bohatý štát: Mali je údajne bohatšie ako Líbya alebo Saudská Arábia, pretože má také bohaté ložiská ropy, že by som sa čudoval, keby sa tam nestalo to, čo sa tam teraz deje,“ vysvetľuje Maiga.

„O čo ide? Je tam zo strany Francúzska snaha rozdeliť Mali a nechať si bohatú severnú časť. Bolo by samozrejme nelegitímne a neprijateľné, keby si Francúzsko so spojencami otvorene privlastnilo sever suverénneho štátu. Preto si na to museli nájsť zámienku. Na severe Mali žije kmeň Tuarégov, tvoria iba dve percentá zo šestnástich miliónov obyvateľov Mali. Francúzi prišli s tým, že Tuarégovia musia mať svoj vlastný štát, má sa to volať Azawád. Je to umelý výmysel Francúzov, oni sa tam už vyše päťdesiat rokov snažia vytvoriť nejaký štát, ale nie preto, že by im tak záležalo na Tuarégoch.

V Mali máme nielen ropu, ale aj urán, bauxit, plyn, zlato… Viete kto bol historicky najbohatší človek na svete? Volal sa Kanku Musa (tiež Mansá Músa, pozn. red.) a bol z Mali. V Mali je toľko zlata, že ho netreba ťažiť ani z veľkej hĺbky. Francúzsko postavilo na severe Mali letisko, ťažia naše zlato a priamo ho vozia do Francúzska. To len, keby sa niekto čudoval, prečo má Francúzsko takú ekonomiku: jednoducho preto, lebo kradne. O tom sa v mainstreamových médiách nehovorí…

V Mali sa bojuje a médiá hovoria, že to bojujú kmene medzi sebou. Ale tu tiež treba vysvetliť, ako to je. Naša armáda neustále bojuje proti teroristom – ja o tom stále dávam na facebook informácie, aby ľudia boli informovaní. Chytáme tých teroristov a zatvárame, a sú medzi nimi ľudia zo všetkých možných krajín, vrátane Francúzov, vrátane ľudí z francúzskej Cudzineckej légie. Francúzsko má na severe Mali vybudovanú logistiku a dáva teroristom informácie, kde majú udrieť.

Chcú zničiť malijskú armádu, aby krajina ostala bezbranná, aby si potom mohli robiť, čo chcú. O tom vie EÚ, o tom vedia USA, ale nikto o tom nehovorí. Teroristi na pikapoch sú ozbrojení lepšie ako národná armáda a robia to tým spôsobom, že vtrhnú do dediny k neozbrojeným obyvateľom – ktorí tam po stáročia žijú tradičným spôsobom, majú tam hroby svojich predkov, a ktorí nič netušia o geopolitických hrách ani o nerastnom bohatstve – a povedia im, aby do druhého dňa odišli, inak ich všetkých postrieľajú.“

Kmeňové boje? Ale kdeže…

„Títo teroristi zabíjajú všetkých, starcov, ženy, deti…“ pokračuje Maiga, „Sú to denne desiatky a stovky obetí a cieľom je, aby ľudia odtiaľ utiekli, a aby to územie bolo voľné, pretože pod  ním leží veľké nerastné bohatstvo. Pritom sa obliekajú do odevov typických pre jednotlivé kmene, aby sa to dalo zvaľovať na kmeňové boje. Lenže Mali neexistuje dva dni: tisíce rokov tu jednotlivé kmene spolunažívajú a nikdy sa takto nezabíjali. Okrem toho, majú také sofistikované zbrane, ktoré by nemohli mať, keby im ich nedával niekto cudzí. Kto to financuje? Kto teroristom dáva tie zbrane?

Toto sa dnes deje v Mali a svet je ticho. A ja, keď dávam zábery na sociálne siete, tak ma blokujú…“

Na otázku, či sa malijská vláda nevie brániť, že veď predsa Francúzom niekto musí dať nejaké oficiálne povolenia, Maiga hovorí: „Robia to tak, že do čela štátu dosadia človeka, ktorý je vydierateľný a musí robiť všetko, čo chcú. A ak by to prestal robiť, hneď by bol štátny prevrat.

Tieto prevraty bývajú často práve v afrických krajinách, lebo tam politika funguje tak, že stačí, že sa vyzbrojí nejaká menšia skupina, a tá vymení prezidenta, ktorý neposlúcha. Francúzi majú v Afrike svoje záujmy a takouto formou si ich chránia.“

Neokolonialisti sú ako hasič, ktorý založí požiar, aby mal čo hasiť

K trvalej vojenskej prítomnosti veľmocí v neokoloniálnych dŕžavách Maiga povedal, že oni do týchto krajín zámerne prinášajú umelý boj: „To je ako hasič, ktorý založí požiar, aby mal čo hasiť. Ľudia v Mali dnes pália francúzske zástavy, lebo už tam francúzske vojská nechcú. Veď oni prišli pod zámienkou, že budú bojovať proti terorizmu. Dnes máme na území Mali viac ako tridsaťtisíc vojakov, ktorí údajne bojujú proti nejakým jedenástim tisícom teroristov. A od roku 2012 ten problém stále nie je vyriešený!

A okrem toho, hovorili, že ich cieľom je oslobodiť všetky mestá. Všetky mestá sú dávno oslobodené, ale mesto Kidal, ktoré je centrom oblasti, kde je sústredené nerastné bohatstvo, obsadili Francúzi s Tuarégmi a ani malijská vláda tam nesmie vstúpiť bez povolenia prezidenta Macrona. Ale Mali je predsa už od 60. rokov suverénny štát! Tak sa pýtam: akú hru tam hrá Francúzsko a EÚ?

Ak prišli, aby nás obsadili a vzali si naše nerastné bohatstvo, tak sa nesmú čudovať, že ľudia nemajú prácu, nemajú uplatnenie, boja sa o život, a preto utekajú do Európy. Takto to je, povedzme to nahlas!“

Maiga hovorí, že to všetko sú prejavy neokolonializmu: „Keď sa v 60. rokoch hovorilo, že kolonializmus je nehumánny, tak sa koloniálne veľmoci oficiálne svojich kolónií vzdali. Bývalé kolónie dostali nezávislosť, ale v skutočnosti sa prešlo na neokolonializmus. To je systém, keď biely kolonizátor tam síce už fyzicky nie je, ale namiesto neho je tam černoch, ktorý je vydieraný a platený za to, že to robí za kolonizátora. A keď je problém a treba zámienku, ako byť opäť fyzicky prítomný, tak nastúpil plán C: vymyslíme si vzbúrencov, budeme ich vyzbrojovať a financovať a pôjdeme akože proti nim bojovať. Takto to funguje.

Na úkor Afriky veľmoci bohatnú. Afrika je bohatý kontinent, Afrika je budúcnosť. Francúzsko sa bojí, že tam príde Čína, Rusko, India, a preto sa snaží urýchlene niečo vymyslieť, aby tam bolo prítomné. A v mene toho sú dnes zabíjané ženy a deti, je to doslova genocída. To však v mainstreamových médiách nenájdete, pretože mainstream je hlasom toho, kto pácha tie zločiny.

Preto vysielam toto SOS: v Mali naozaj prebieha francúzska genocída domorodého obyvateľstva pod zámienkou boja proti terorizmu. V skutočnosti oni ten terorizmus priamo podporujú, aby vyhubili ľudí, ktorí im tam prekážajú.“

Toľko Ibrahim Maiga, ktorý pozná situáciu v Mali z prvej ruky. A teraz sa vráťme na začiatok: Slovensko sa má s Francúzskom (a podobnými krajinami) podeliť o migrantov – áno, vrátane tých z Mali, ktorých odtiaľ vyhnali francúzski neokolonialisti, aby mohli kradnúť malijské zlato…

A nielen to. Do Mali budú dokonca vyslaní aj slovenskí vojaci, aby robili francúzskym koloniálnym okupantom alibi a „medzinárodnú“ kulisu. Pätnásť slovenských vojakov na situácii v krajine samozrejme nič nezmení: ide tam len o to, aby nás urobili svojimi spoluvinníkmi, a aby sa mohli tváriť, že ich „misia“ (eufemizmus označujúci nezákonnú okupáciu) je legitímna.

Kto a prečo chce, aby si Slovensko špinilo ruky?

Prečo vlastne Západ chce poslať do Mali ďalších vojakov, tentoraz aj tých našich? V auguste sa v Mali udial štátny prevrat – miestni ľudia už majú Francúzov plné zuby a posielajú ich preč. Aby si francúzski kolonialisti zachovali šancu v krajine aj naďalej účinkovať, chcú tam poslať ďalšie „medzinárodné sily“.

Naši vojaci tam majú byť ako inštruktori, budú cvičiť domácich, ako byť teroristom, totiž prepáčte ten preklep, no samozrejme, budú cvičiť domácich ako bojovať proti teroristom. Samozrejme, také detaily, či Slovákom v Mali bude veliť človek s krstným menom Jean Pierre alebo Jean Francois, ešte zatiaľ známe nie sú, ale jedna vec je istá: tie oddiely médiá rozhodne nebudú obviňovať z práce v prospech francúzskych imperiálnych záujmov, pretože predsa budú medzinárodné.

Vo štvrtkovom hlasovaní za účasť slovenských vojakov v „misiách“ v Mali a Stredoafrickej republike hlasovala kompletne celá koalícia, Pellegriniho tábor a časť poslancov Smeru-SD. Proti bola celá strana ĽSNS a časť poslancov Smeru-SD. Okrem toho sa časť smerákov zdržala. Skupinka Tarabovcov na hlasovaní nebola prítomná (ako hlasovali jednotliví poslanci, to nájdete tu).

Že Slovensko by sa ani v tomto prípade nemalo stavať na stranu okupantov, ale na stranu (mimochodom, čierneho…) domáceho obyvateľstva, to pred pár dňami naznačil poslanec Milan Mazurek (ĽSNS) v pléne Národnej rady (pozri video), ktorý položil naozaj veľmi zaujímavú otázku: „Ako je možné, že v žiadnej krajine, kde pôsobí USA, NATO alebo európske sily, ako je možné, že sa to konečne už raz niekde nepodarilo? Ako je možné, že tak dlho, systematicky všade budujú tú demokraciu a stále to nejako nevychádza? Stále pribúdajú islamistické skupiny, stále narastá terorizmus, stále pribúda vojenských konfliktov – a stále nie je žiadny výsledok. Demokracia nikde.“

No naozaj: prečo vlastne? A tak si na záver položme parafrázu známej otázky z istého českého filmu: „Kdepak asi udělali soudruzi demokraté chybu?“

Ivan Lehotský