Dostali sme do redakcie zaujímavý list od drobného podnikateľa. Zaujímavý je tým, že je veľmi logický a ponúka aj veľmi konkrétne riešenie v štýle výhra-výhra, ako nielen prispieť k obmedzeniu šírenia nákazy, ale tiež ako pomôcť zachovať normálne fungovanie ekonomického života a udržať celý rad slovenských rodín nad hladinou existenčnej katastrofy.

Plošné zatvorenie množstva menších predajní spôsobilo, že sa všetka nakupujúca verejnosť stretáva v jednom priestore veľkých predajní. Čo to znamená z hľadiska šance pre vírus, azda netreba vysvetľovať. Zároveň je to však aj veľká škoda pre spoločnosť, lebo to síce prináša na jednej strane enormný zisk nadnárodným reťazcom, ale na druhej strane to predstavuje dlhé týždne, ale zrejme až dlhé mesiace bez možnosti zarábať pre menších domácich podnikateľov, čo mnohých z nich nevyhnutne ekonomicky položí. Tou správnou cestou nie je dusiť ekonomický život, ale hľadať spôsoby, ako sa dá fungovať v bezpečnom režime, za predpokladu dodržania konkrétnych hygienických podmienok a bezpečnostných požiadaviek.

List podnikateľa v originálnom znení:

„Sme malá rodinná eseročka zaoberajúca sa maloobchodným predajom priemyselného tovaru. Máme menšiu maloobchodnú predajňu, ktorú musíme mať teraz zatvorenú. Náš sortiment obsahuje mnoho vecí dennej spotreby ako batérie (bežné aj špeciálne do medicínskych prístrojov), žiarovky, žiarivky, svietidlá, fólie, gumené rukavice, potreby na upratovanie, pomôcky na čistenie a dezinfekciu v interiéri aj exteriéri, náplne kávovarov, bombičky CO₂, N₂O, všetko do kuchyne a na varenie (teraz každý doma varí viac ako inokedy) a vo vypočítavaní vecí, ktoré v tomto čase sú pre ľudí potrebné, by som mohol dlho pokračovať…

Človek z nášho okolia, ktorý potrebuje niečo z nášho sortimentu, teraz nepôjde k nám, kde by za pár minút vybavil, čo potrebuje, ale sadne do auta alebo prostriedku MHD a ide niekoľko kilometrov do niektorého z vybraných obchodných reťazcov, ktoré sú otvorené. Už počas cesty v mestskej doprave stretne množstvo ľudí a potom v obchode ešte ďalšie stovky, medzi ktorými sa prediera – všetci vieme, že nákupné centrá sú teraz preplnené ešte viac ako pred „opatreniami“. Potom obchytá tovar, ktorý pred ním držalo X ľudí a podobným spôsobom ako prišiel, tak aj odchádza do svojho domova, ktorý má neďaleko našej predajne. Ak sa v tomto procese niekto nakazí, tak kto už zistí kde, od koho a kedy?

U nás vieme za veľmi krátku dobu zabezpečiť pultový predaj bez prístupu do celej predajne (napríklad aj s rozšíreným pultom, regulovaný vstup zákazníkov napríklad po jednom alebo po dvoch, individuálne predvedenie tovaru bez toho, aby sa ho zákazník dotkol (v prípade, že ho nekúpi), následnú individuálnu dezinfekciu tovaru a ešte pár ďalších opatrení, ktoré veľké reťazce nikdy nedokážu zrealizovať, ale v pohode môžu byť otvorené a nestíhajú dokladať tovar hlavne z nášho sortimentu, lebo nikde inde sa nedá kúpiť (na rozdiel od potravín, kde im menšie predajne aspoň trochu konkurujú). Nebolo nám to však umožnené, a bez nejakej diskusie alebo varovania nám v nedeľu večer cez médiá bolo oznámené, že od pondelka musíme mať zatvorené, inak sa na nás budú vzťahovať prísne sankcie.

Čo to v praxi pre našu rodinu a našu firmu znamená? Je koniec druhého týždňa od chvíle, keď sme museli zatvoriť a nemôžeme predávať. Začínajú sa ozývať prví obchodní partneri, u ktorých máme faktúry, kde vypršala splatnosť. Niektorí reagujú s pochopením, že počkajú, ale nie dlho, lebo sú tiež v zlej situácii, no sú aj takí, ktorí žiadajú úhradu ihneď s odkazom na penále.

Čo sme mohli, sme vyplatili, ale po dvojtýždňovom výpadku tržieb máme účet prázdny: nevieme už zaplatiť nič a na tovar, za ktorý máme platiť, nám padá prach. Zamestnanci sú doma a budú chcieť výplatu – nie je ich vina, že nemôžu pracovať. K 25. dňu v mesiaci bola splatná DPH, nemáme ju z čoho uhradiť. Nájomné za predajňu tiež nie je lacná záležitosť, ani tú nemáme z čoho uhradiť. Naša rodina je bez príjmu.

Nie z vlastnej viny sme sa už dostali do zóny, ktorá pomaly ale iste vedie ku krachu a kompetentní sa na nás len zvrchu pozerajú, ale nekonajú. Rozhodnutie o zatvorení všetkých vybraných prevádzok bez toho, aby sme dostali aspoň šancu, napríklad splnením určitých podmienok, bolo veľmi zlé a deštruktívne. Preto apelujeme na všetkých kompetentných, hlavne na nové vedenie nášho štátu, do ktorého sme vkladali po voľbách toľko nádejí, aby čím skôr opravili chyby v prijatých opatreniach a nenechali nás vykrvácať. My už totiž nie sme len v zlej situácii, my už krvácame a ak sa niečo nezmení, koniec nebude ďaleko…

Ešte odkaz pre Daňovú správu. Vážení, odklad alebo rozloženie daní a odvodov na splátky nie je v tejto situácii žiadna pomoc, je to len predĺženie smrteľnej agónie, tak sa len budeme trápiť o trochu dlhšie a umieranie bude o to bolestivejšie. Nakoniec na nás aj tak pošlete exekútorov a nezostanú nám ani trenky. Takže Vás prosím, aby ste nám, malým a stredným podnikateľom, ktorých sú desaťtisíce a zamestnávame státisíce ľudí, nehovorili, že takéto a podobné kroky sú nejaká pomoc.

S pozdravom

obyčajný podnikateľ, v Bratislave 27. 3. 2020“

Všimne si niekto tento burcujúci apel a šancu urobiť niečo pre desaťtisíce slovenských podnikateľov a ich rodín? Bude konať napríklad niekto z päťdesiatich troch zbrusu nových, protikorupčných poslancov OĽaNO, či niekto zo sedemnástich poslancov za Sme rodina, ktorí by mali byť teraz plní elánu a dobrých nápadov, ako pomôcť Slovensku, jeho ekonomike a obyvateľom? Je to pre nich nielen príležitosť získať u občanov body a urobiť si aj v strane meno, ale najmä šanca pomôcť ekonomike v tejto krízovej dobe. Využije ju niekto z nich?

Ivan Lehotský