Práca je tiež spojená s častými služobnými cestami do USA, kde sú umiestnené továrne. Na týchto služobných cestách som strávil dosť mesiacov. Hneď som si všimol istých podivností, ktoré som si ešte donedávna nemohol vysvetliť.

Základom je to, že inžiniersky personál Američanov prakticky nehovorí bez prízvuku. To znamená, že prakticky žiadny z inžinierov, aspoň z oblasti civilného letectva, sa nenarodil v Spojených štátoch. Robotníci sú väčšinou pôvodom z USA, väčšinou belosi a nad štyridsať rokov, ale inžinieri sú prevažne cudzinci alebo naturalizovaní cudzinci. Vo výsledku je všetko hore nohami, inžinieri sú cudzinci a robotníci domáci.

Keď som ukázal skupinovú fotografiu inžinierov kalifornského oddelenia mojím priateľom v Rusku, všetci sa ako jeden muž pýtali: „To je niekde v Thajsku?“. Naozaj, z päťdesiatich ľudí nebolo na fotke viac ako päť európskych tvárí. Zvyšok tvorili Aziati, hlavne z vietnamskej diaspóry a asi štvrtinu Mexičania. Nemohol som pochopiť, prečo neexistujú domáci inžinieri.

Koniec koncov, platy amerických inžinierov sú na úrovni lekárov. U zahraničných pracovníkov, ktorým firma neplatí žiadne príspevky do dôchodkového fondu, ku dnešnému dňu vychádza plat asi 300 000 rubľov (4800 eur) mesačne. Dokonca aj Nemci si chodia zarábať do USA, pretože dostanú dvojnásobný plat. Ich technické vzdelanie je stále ešte dobré. Kým sa v nemeckých školách otázka pohlavia (chlapec, dievča, alebo niečo iné) nestane dôležitejšia ako fyzika.

Ale späť k mzdám v USA, ktoré dnes za pomoci dôvery v dolár rieši všetky problémy nedostatku kvalifikovaného personálu. V Amerike má cudzinec-inžinier štyrikrát vyšší plat než ja v Moskve. A pri takých platoch je v USA len veľmi málo miestnych inžinierov. No nech je, manažéri boli miestni, ale tu nie. Môj manažér z americkej strany je Albánec hovoriaci s prízvukom. Rovnaká situácia je na severe USA v štáte Washington, ale tamojší technický personál je čínsky a východoeurópsky.

To všetko som nemohol pochopiť, kým som na internete nenarazil na článok jedného lotyšského skrachovaného podnikateľa, ktorý odišiel do Británie za prácou. Mimo všetkých hrôz života v Anglicku pracujúceho cudzinca moju pozornosť upútala jedna epizóda, keď tento Lotyš navštívil svojich poľských priateľov a videl ich syna, žiaka britskej školy robiť domáce úlohy.

Tento žiak kreslil akési kruhy a body. Ukázalo sa, že počíta pätnásť delené tromi. Číslo pätnásť zakrúžkoval, z krúžku vyviedol tri skupiny po piatich bodkách a získal výsledok. Pričom sa nejednalo o žiaka najnižších tried. Keď sa ho Lotyš spýtal, koľko bude dvesto delené desiatimi, žiak odpovedal, že to je veľmi náročná úloha, ale skúsi to. Zakrúžkoval číslo 200 a začal počítať bodkami. Nato sa Lotyšovi žiaka uľútostilo a požiadal ho, aby sa viac netrápil.

Potom tento Lotyš spoznal ďalšiu poľskú rodinu, ktorá sa vrátila do Varšavy. Ich dcéra z piatej triedy britskej školy išla prvýkrát do poľskej školy. Presne o hodinu neskôr vybehla von z budovy svojej novej školy so slzami a kričala, že sa tam nikdy nevráti. Ukázalo sa, že sa celá trieda smiala už po prvých jednoduchých otázkach učiteľa. Syn ďalšieho Poliaka skončil britskú školu. Keď sa Lotyš opýtal na syna: „No, ako si stojí?“ Otec stručne odpovedal: „Hlupák“.

Nedávno som sa od známeho riaditeľa školy dozvedel, že jeden z našich diplomatických pracovníkov sa rozhodol poslať svoju dcéru na rok do Londýna do školy, aby sa zlepšila v angličtine. Môj známy to dievča poznal a hovoril, že to bolo slušné dievča, krásavica a vynikajúca študentka. Rok nato ju po návrate z anglickej školy jednoducho nepoznal. Jej angličtina bola plná, fuck‘, piercing, tetovanie a drzé správanie. Sám povedal: „Tá dievčina je stratená.“ Vôbec, poznamenal, keď sa ide okolo našej školy, je tam ticho – prebieha výučba. Ale kedykoľvek išiel počas svojho pobytu okolo anglických štátnych škôl, bolo rev počuť sto metrov od školy a to potom o žiadnom normálnom vzdelávaní pri takomto hluku nemôže byť reč.

Kvalita anglického vzdelania už spôsobuje krízu v britskom jadrovom priemysle. Nie je kým zameniť špecialistov odchádzajúcich do dôchodku. Pritom zatiaľ nie sú pripravení prijímať do takého zraniteľného sektoru cudzincov a okrem toho nemôžu ponúknuť rovnaké peniaze ako v USA. Myslím, že katastrofu anglických štátnych škôl možno smelo premietať do amerických, či iných západných škôl, pretože programy sú zhruba rovnaké.

Tu je ďalší prípad z internetu. Náš človek z ruských „hlbín“ sa  do Kanady odišiel učiť angličtinu do jednej z najlepších kanadských jazykových škôl. Tam sa na hodine rozoberal článok, o obezite vo svete. Záver článku bol ten, že tento problém dosahuje maximum v anglicky hovoriacich krajinách. Nasledoval test s otázkou: „Ovplyvňuje učenie angličtiny nadváhu?“ Náš človek na idiotskú otázku odpovedal samozrejme „nie“. Správna odpoveď však bola „áno“! Náš muž sa snažil diskutovať s učiteľkou, v Kanade narodenou indickou ženou. Ona odpovedala: „Samozrejme, že, áno ‚je správna odpoveď,“ a uviedla príklad svojho strýka, ktorý sa po presťahovaní z Indie do Kanady začal učiť angličtinu a v dôsledku toho strašne pribral na váhe.

To ukazuje na úplný zánik videnia elementárnych príčinných vzťahov už u učiteľov. Už vyrástla celá generácia učiteľov zodpovedajúcich úrovni svojich žiakov. Dokonca aj v prípade, že by sa Západ rozhodol chcieť navrátiť normálny systém vzdelávania, oni jednoducho nenájdu potrebný počet učiteľov schopných osvojiť si bežné učebnice.

Samozrejme, možno argumentovať, že tieto školy sú pre plebs, kým v elitných školách je všetko v poriadku. Ale súdiac podľa činov západnej elity, ani ich školy nie sú v poriadku. Napríklad môžeme pripomenúť rozhorčenie bývalého prezidentského kandidáta Mitta Romneyho, keď nemohol otvoriť okno v lietadle, aby vyvetral, a dokonca chcel naniesť túto otázku v Kongrese. V Rusku každý školák vie (alebo aspoň dúfam), prečo nemožno otvoriť okno vo výške desaťtisíc metrov.

Môžeme tiež poznamenať, že v posledných rokoch obľúbenou americkou praxou je robiť zo seba blázna. Jen Psakiová (bývalá hovorkyňa ministerstva zahraničia USA) Sa v tomto smere už stala pojmom. Podľa môjho názoru robiť zo seba blbca je najjednoduchší spôsob, ako stratiť dôveryhodnosť.

A skúsme pripustiť takú poburujúcu myšlienku: „Panebože, čo keď to nepredstierajú?“ Ako si vysvetliť skutočnosť, že Čína bez predbežnej demokratizácie dostala „Marshallov plán“, teda investície, technológie a predovšetkým neobmedzený domáci trh USA, zatiaľ čo podľa všetkých pravidiel demokratickým krajinám nebolo poskytnuté vôbec nič? Čo bolo cieľom – riadený chaos? Výsledky naznačujú, že nebol ani riadený. V dôsledku toho je pozitívny obraz USA zničený, aj keď do neho bolo investovaných veľa peňazí.

USA sa teraz premenili na opicu s granátom. Dokonca zastrašili aj spojencov. Európa trasúcou sa rukou podáva opici posledné banány, aby granát neletel smerom k nej. Úroveň vzdelania ovplyvňuje aj americký vojensko-priemyselný komplex, kam je prístup zahraničných inžinierov s tradičným vzdelaním obmedzený.

Napríklad vo vojenskom letectve sú F-22 a F-35 kvôli neuváženým kompromisom v rade ukazovateľov horšie ako predchádzajúce generácie. Pravdepodobne z dôvodu utajenia je to práca hlavne inžinierov narodených v Spojených štátoch. A dokonca aj v oblasti elektronických vymožeností, ak vezmeme ikonu Steva Jobsa, keď sa ho pýtali, prečo neprenesie výrobu iPhone do USA, odpovedal otázkou: „Kde mám vziať toľko inžinierov?“

Väčšina amerických vysokých škôl s predmetmi ako „zombológia“ sa proste zaoberá len čerpaním peňazí a distribúciou diplomov, ktoré sú dostatočné tak pre McDonalds. Na dobré vysoké školy, ktorých nie je tak veľa, nastupujú na technické odbory prevažne Aziati. Miestni sa domnievajú, že tieto odbory sú pre nich príliš zložité a jednoduchšie bude sa naučiť, ako zostaviť falošné závierky spoločností, aby rástla prázdna kapitalizácia na burze.

Naskytá sa otázka, ako mohli priviesť svoj vlastný vzdelávací systém do takého katastrofálneho stavu? Ak nemáme brať do úvahy konšpiračné teórie (o tom, že dochádza k úmyselnému ohlúpeniu ľudí, aby boli viac závislí na elite) a uvažovať, že príčinou boli dobré zámery, môžeme uvažovať o dvoch hypotézach.

Prvá z nich je o humanizácii vzdelávania. Deti by nemali byť nútené sa učiť. Všetko by malo byť na základe dobrovoľnosti. Ak nechcú, nemali by ani robiť domáce úlohy. V dôsledku toho je program výučby zjednodušený. Ale veď hlavnou úlohou školy dokonca ani nie je získanie konkrétnych vedomostí, ktoré sa nemusia v živote využiť. Hlavným cieľom je rozvoj mozgu, vypracovanie určitej intelektuálnej pevnosti, aby človek neostal ako soľný stĺp, ak sa pred ním objaví len trochu zložitejšia úloha, než na aké je zvyknutý.

Ďalším dôvodom poklesu úrovne vzdelania v amerických školách je nastavenie spoločnej latky pre belochov, černochov aj hispáncov. Nechcem hovoriť nič zlého o intelektuálnych schopnostiach týchto skupín, len ich kultúra nepripúšťa nútenie detí k štúdiu. Proces degradácie americkej školy bol postupný. Po dlhú dobu bieli študenti svojimi výsledkami silne prekonávali ostatných. Jednoducho povedané, bieli a Aziati, ktorých na skúškach pribúdalo, dostali jedničky, zatiaľ čo ostatní štvorky. To sa začalo považovať za etnickú diskrimináciu. Program sa zjednodušil. Bieli a Aziati začali dostávať jedničky, ostatní trojky. To nestačilo. Teraz všetky skupiny dostávajú približne rovnaké známky.

Niekto môže povedať, že ruská štátna maturita povedie k rovnakému efektu, ale dnes je veľký rozdiel medzi úrovňou otázok v ruskej štátnej maturite a jej západnými náprotivkami. Úroveň ich maturít nie je ďaleko od ruskej základnej školy. Z toho vyplýva záver – v žiadnom prípade sa nesmie zjednodušiť výukový program. Napríklad v Južnej Kórei sa len zvyšuje náročnosť. Výsledky sú zrejmé.

Západný svet, meniac sa na absurdné divadlo, rýchlo stráca svoju príťažlivosť. Ešte zostala určitá zotrvačnosť vedomia, napríklad Ukrajincov, ktorí sa chcú integrovať do Európy. Lenže oni sa dnes chcú spojiť s Európou včerajška – etnicky homogénnou, pokojnou, prosperujúcou, ktorá však už existuje len v mýtoch. Ukrajinskí fanatici sa chcú vrátiť do doby, kedy ešte neexistovali žiadne otvorené Overtonové okná, skrz ktoré sa vliali fúzaté ženy a rodové vzdelanie. A teraz sa k tomu pridáva aj hospodárska devastácia.