Pesimisti totiž pridali do Drakeovej rovnice mnoho nových premenných na určenie počtu mimozemských civilizácií a pravdepodobnosť hneď klesla.

Na cestu vyrážam sám…

Na Zemi žije viac ako 7 miliárd ľudí. A ak vás zastihne špička v mestskej hromadnej doprave, niekedy sa zdá, že toto číslo je veľmi podhodnotené. Preto je ťažké predstaviť si, že vo vesmíre mimo našej planéty niet živej duše.

Obzvlášť mrzuté je, že mimozemšťania a ich lietajúce taniere sa z nejakého dôvodu prestali objavovať pred svetielkujúcimi očami oslovených ľudí vo chvíli, keď ma každý vo vrecku smartfón s megapixelovým fotoaparátom. Robia si z nás srandu? Aj keď z čisto estetického hľadiska sa dajú pochopiť predstavitelia vysoko rozvinutej civilizácie: ukázať sa pozemšťanom, aby si potom video s vami publikovali na Tic-Tacu…?

Napriek tomu si dlhá neprítomnosť cudzincov vyžaduje vysvetlenie. Veď podľa Drakeovej rovnice (čo je vzorec na určenie počtu mimozemských civilizácií v galaxii) musia byť len v Mliečnej dráhe stovky, ak nie tisíce našich inteligentných bratov. Každopádne, z 11 miliárd planét zemského typu, ktoré obiehajú okolo hviezd ako Slnko v našej galaxii, by mohla byť aspoň jedna planéta, na ktorej vznikol zložitý život. Ale nepočuť nikoho…

Na samom začiatku tohto storočia paleontológ Peter Ward a astronóm Donald Brownlee predložili teóriu, ktorá pomerne logicky zdôvodňuje Veľké ticho, ktoré nás vo vesmíre obklopuje. Uviedli, že inteligentný život je taká vzácna anomália, že ľudská civilizácia mala neuveriteľné šťastie, že vznikla v jedinečných podmienkach! A takáto kombinácia priaznivých faktorov jednoducho neexistuje nikde inde vo vesmíre.

Zatiaľ čo Frank Drake – autor už spomínanej slávnej rovnice – rozdelil problém existencie mimozemských civilizácií na 7 malých bodov (zohľadnil počet hviezd a planét v obývateľnej zóne, odhadovanú dĺžku života civilizácie atď.), Ward a Brownlee pridali celý rad ďalších kritérií, ktoré predtým neboli zohľadnené.

9 dôvodov, prečo je pozemský život taký jedinečný

1. Obyvateľná planéta musí mať dostatočnú hmotnosť, aby si udržala atmosféru a tekuté oceány. Hranica je tu veľmi tenká: napríklad Mars stratil atmosféru a oceány, hoci je prakticky dvojčaťom Zeme.

2. Komplexný život môže vzniknúť na planéte, ktorá sa nachádza v priaznivej časti galaxie. Jej materská hviezda musí byť bohatá na kovy, inak by systém nemal dostatok materiálu na vytvorenie kamenných planét zemského typu. Vonkajšia časť galaxie chudobná na kovy teda nie je vhodná na rozvoj civilizácie. Blízko stredu galaxie je tiež zlé, pretože sa tam zvyčajne nachádzajú zdroje sterilizujúceho žiarenia. Napríklad v strede našej galaxie Mliečna dráha sa nachádza supermasívna čierna diera Sagittarius A. Slnečná sústava je našťastie dobre umiestnená vo vzdialenosti 25 000 svetelných rokov od galaktického centra (približne tretina vzdialenosti od centra k vonkajšiemu okraju).

3. Planéta musí obiehať okolo hviezdy s dlhou životnosťou (miliardy rokov), ktorá však nevyžaruje príliš veľa ultrafialového žiarenia. Hviezdy spektrálnej triedy G, do ktorej patrí aj naše Slnko, sú pomerne vzácne – v našej galaxii ich je asi 5 %.

4. Súčasťou planetárneho systému musia byť plynní obri, ktorí dokážu ochrániť planéty v obývateľnej zóne pred zrážkami s veľkými kusmi vesmírneho odpadu. Podľa výpočtov by sa frekvencia zrážok komét a asteroidov so Zemou zvýšila približne 10 000-krát, keby nebolo Jupitera (300-krát hmotnejšieho ako Zem). Veľké asteroidy, ako napríklad 10-kilometrový Chicxulub – zabijak dinosaurov – by padali na Zem s pravidelnosťou raz za 100 miliónov rokov. Komplexný život by sa jednoducho nestihol vyvinúť.

5. Predpokladom života je aj obrovský mesiac. Jeho veľkosť musí byť dostatočná, aby stabilizovala sklon osi planéty a zabezpečila striedanie ročných období, oceánske prílivy a odlivy (v tejto zóne vznikol život na Zemi). Taký veľký mesiac (1,2 % hmotnosti Zeme) má v slnečnej sústave len Zem. Družice Marsu, Fobos a Deimos, majú hmotnosť 27 a 5 miliardtín hmotnosti Marsu. Venuša a Merkúr nemajú žiadne satelity. Satelity Jupitera a Saturna sú samy o sebe veľké, ale v porovnaní so svojimi hostiteľskými planétami majú zanedbateľné hmotnosti. Obrovský Mesiac (vedci sa domnievajú, že vznikol zrážkou Zeme s planétou veľkosti Marsu) zabezpečuje 23-stupňový sklon zemskej osi vzhľadom na rovinu jej obežnej dráhy.

6. Ďalším predpokladom je prítomnosť roztaveného planetárneho jadra, ktoré vytvára silné magnetické pole, ktoré chráni všetok život na planéte pred slnečným žiarením.

7. Paradoxne, život si vyžaduje rádioaktívny urán pochádzajúci zo supernov. Vytvára vnútorné teplo planéty, ktoré následne ovplyvňuje jej atmosféru, oceány a vegetáciu. Počas prvých dvoch miliárd rokov existencie vesmíru tento prvok nestačil. V budúcnosti bude vo hviezdach vznikať čoraz menej uránu, čo znamená, že planéty zemského typu nebudú mať potrebné prvky na pohyb litosférických dosiek. Tento jav udržiava na planéte stálu teplotu, ktorá je nevyhnutná pre život a jeho stabilitu.

8. Vzdialenosť obežnej dráhy od materskej hviezdy musí byť dostatočne veľká, aby nedošlo k slapovej uzávere – to je situácia, keď je planéta otočená k hviezdnemu telesu iba jednou stranou (podobne ako Mesiac vo vzťahu k Zemi). Rotácia okolo svojej osi zabezpečuje striedanie dňa a noci na Zemi, čo je dôležitý faktor pre vznik zložitého života.

9. Prítomnosť susednej planéty, v našom prípade Marsu, ktorá je schopná “zdieľať” živé mikroorganizmy (jednoduchý bakteriálny život vo vesmíre je celkom bežný). Podľa Ward-Brownleyho hypotézy sa baktérie na Zemi objavili hneď, ako sa planéta ochladila. Odkiaľ sa teda vzal život? Mars! Ochladilo sa oveľa skôr a marťanské baktérie, ktoré sa tam vyvinuli, priniesli na Zem meteority vymrštené z povrchu Červenej planéty pri dopadoch asteroidov. Vypočítalo sa, že 10 % marťanských meteoritov sa mohlo zraziť so Zemou (doteraz bolo nájdených a spoľahlivo identifikovaných 266 marťanských meteoritov). Keby takýto spoločník neexistoval, život na Zemi by sa nestihol vyvinúť do zložitej podoby.

Sumár

Tieto argumenty nie sú bez logiky. Napriek tomu, ako povedal spisovateľ vedeckej fantastiky Arthur C. Clarke: “Existujú len dve možnosti: buď sme vo vesmíre sami, alebo nie. Obe možnosti sú rovnako hrozné.” Ak je Zem jedinečná, potom je ľudstvo to najlepšie, čo mohol vesmír vytvoriť. Je to smutné, pretože ľudia celý svoj vedomý život dúfali, že existuje niečo lepšie a dokonalejšie ako oni. Nie je dôležité, či sa to “niečo” nazýva Boh alebo mimozemšťania. Ak existuje mimozemská inteligencia, môže to byť lovec, ktorý nás pozoruje a rozhoduje sa, kedy je najlepšie vystreliť ako prvý. Ani to nie je najlepšia možnosť.