Česká republika 26. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Aleppo 24 news via AP, Richard Drew)
Oskar Krejčí, český profesor a politológ, tvrdí, že dohody o mieri v Sýrii nemali nikdy väčšiu nádej na úspech než práve teraz. V rozhovore pre server První zprávy svoje tvrdenie vysvetlil nasledovne: „zásadné nóvum je v tom, že si Biely dom praje riešenie. Prezident Barack Obama odchádza a chcel by aspoň niečo vyriešiť. Navyše už nikto nepredstiera, že Spojené štáty nie sú priamym účastníkom vojny: aj keď odmietneme myšlienku, že aktivity USA viedli k vytvoreniu takzvaného Islamského štátu, Washington v mene “umiernenej opozície”.
Dodal však, že aj napriek tomu, že šanca tu existuje, to ale neznamená, že bude využitá. Vysvetlil totiž, že USA bránili zverejneniu dohôd s Ruskom ohľadom Sýrie z dôvodu volieb. Preto tieto dohody nemohla podporiť Rada bezpečnosti OSN, keďže Spojené štáty nechceli dať text dohody ani svojim spojencom. Moskva však od začiatku navrhovala zverejnenie dohody. „Nakoniec to dopadlo tak, že Američania dohody zbrklo zverejnili bez toho, aby o tom informovali Rusko – tak trochu v sebaobrane, pretože časť dohovorov unikla do americkej tlače,“ vysvetlil Krejčí.
Upresnil tiež, že v tomto prípade má Moskva mediálnu výhodu. Rusko totiž jedná po dohode s legálnou vládou, zatiaľ čo USA pôsobia jednak proti legálnej vláde a zároveň proti Islamskému štátu bez súhlasu oficiálnej vlády v Damasku. Dodal, že Rusko teda postupuje v súlade s medzinárodným právom, Spojené štáty však nie.
Útok na humanitárny konvoj
Krejčí opísal svoj pohľad na obvinenia voči Rusku ohľadom bombardovania humanitárneho konvoja. „Hoci nikto z nás nemá presné informácie z bojiska, zostal nám snáď zdravý rozum. Prečo by to, preboha, Rusko robilo? Alebo – prečo by to robil Damask?“ pýta sa a zároveň dodáva: „keby som bol prívržencom konšpiračných teórií, povedal by som, že o osude vami spomínaného humanitárneho konvoja bolo rozhodnuté v okamihu, keď Spojené štáty so svojimi spojencami vybombardovali pozície sýrskych vládnych jednotiek v blízkosti letiska Deir al-Zor. Bolo treba odtrhnúť mediálnu pozornosť od tejto tragédie.“
Svoje tvrdenia zdôvodnil príkladom z roku 2011. V tom čase bombardéry NATO zabili syna a tri vnúčatá Muammara Kaddáfího. Skôr ako médiá z tejto správy spravili príbeh, bol zabitý Usáma bin Ládin, čím médiá na celom svete získali dráždivejšiu tému. Podotkol tiež, že operácia na likvidáciu šéfa al-Káidy bola pripravovaná už dávno pred tým, čakalo sa len na vhodnú chvíľu za rozkazom z Bieleho domu.
„Ukazuje sa, že odraz sveta v médiách sa v politike stáva dôležitejší ako svet sám. Koľkokrát ste v západných médiách videl informácie o ruských humanitárnych konvojoch do Aleppa či o oficiálnych únikových koridoroch pre civilistov z tohto vojnou týraného mesta? Koľkokrát ste videl v televízii ničivé dôsledky amerického bombardovania, ktoré nutne sprevádzajú napríklad bitku o Mosul?“
Nobelova cena za mier bez ukončenia konfliktu
Krejčí komentoval aj prejav prezidenta USA Baracka Obamu počas Valného zhromaždenia OSN. Obama totiž uviedol, že navzdory veľkému pokroku ľudia strácajú dôveru v inštitúcie, a vládnutie sa tak stáva náročnejšie. Podľa jeho slov sa tak napätie medzi národmi dostáva na povrch rýchlejšie. „Pekné slová o ľudských právach a demokracii sprevádza Západ prípravami na vojnu a na rade miest vojnu podnecuje,“ dodal.
Prejavu Obamu sa venoval aj Jaroslav Bašta. Pre portál První správy uviedol, že „nositeľ Nobelovej ceny mieru nevysvetlil, prečo v skutočnosti neukončil žiadny konflikt, hoci tak pôvodne sľuboval. Naopak mnoho ich rozpútal a tým významne zhoršil povesť aj postavenie Spojených štátov vo svete.“
Bašta komentoval nielen Obamov prejav, ale skritizoval aj samotného držiteľa Nobelovej ceny za mier: „Nechcem sa mýliť, ale kritický náhľad na jeho osemročné prezidentovania vnútri USA naznačuje, že Barack Obama sa zapíše do svetových dejín hlavne ako osobnosť, ktorá dostala Nobelovu cenu mieru za nikdy nesplnené predvolebné sľuby.“