Úder Západu. Prečo chce Rusko burzu obilia v rámci skupiny Brics? A čo to znamená pre svet?

Autorka nasledujúceho názoru je Genevieve Donnellonová-Mayová – výskumná pracovníčka Oxford Global Society, analytička pre ázijsko-tichomorský podcast The Red Line a mladá líderka Tichomorského fóra 2023.

Autorka tvrdí, že burza obilia by posilnila vplyv Ruska ako dôležitého dodávateľa obilia a zabezpečila by väčšiu potravinovú bezpečnosť pre štáty BRICS. Potenciálne by burza zmenila dynamiku globálneho poľnohospodárskeho trhu – a to by zasiahlo západných vývozcov od USA až po Austráliu.

Obilná burza

Rusko presadzuje vytvorenie burzy obilia v rámci BRICS, čo by mohlo otriasť svetovým poľnohospodárskym trhom. Cieľom tejto iniciatívy konkurovať západnému systému tvorby cien obilia a spochybniť americký dolár ako hlavnú svetovú obchodnú menu. Ruský prezident Vladimir Putin podporil túto iniciatívu.

Napriek prebiehajúcemu konfliktu s Ukrajinou a sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny, Rusko sále zostáva významným hráčom v oblasti poľnohospodárstva. Podľa ruských údajov dodáva takmer štvrtinu svetového trhu s obilím. V minulom roku vyviezlo Rusko poľnohospodárske produkty v hodnote najmenej 43,5 miliardy USD .V tomto roku plánuje vyviezť až 65 miliónov ton obilia.

Obilná burza BRICS by spojila najväčších svetových nákupcov a vývozcov obilia. Podľa ruského ministerstva poľnohospodárstva sa minulý rok členovia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) podieľali na celosvetovej produkcii obilia odhadom 42 % – to predstavuje takmer 1,2 milióna ton, a 40%-tami na celosvetovej spotrebe.

Po tom, ako sa v tomto roku do skupiny BRICS pripojili Saudská Arábia, Egypt, Spojené arabské emiráty, Irán a Etiópia by odhadovaná produkcia obilnín tohto bloku presiahla 1,24 miliardy ton, pričom spotreba dosiahla 1,23 miliardy ton.

Má to dôsledky aj pre Západ

Obilná burza BRICS by mohla posilniť geoekonomický vplyv Moskvy na zúčastnené krajiny. Burza by posilnila úlohu Ruska ako dôležitého dodávateľa obilia a hnojív do týchto krajín. Tým by sa zvýšila ich hospodárska závislosť na Rusku a udržal by sa značný hospodársky a diplomatický vplyv Putinovej vlády.

Vyzbrojenie dodávok potravín sa považuje za kľúčovú súčasť vojnovej stratégie Ruska v jeho konflikte s Ukrajinou. Moskva deklarovala svoj zámer nahradiť Ukrajinu ako dodávateľa potravinárskeho obilia do krajín s nízkymi a nižšími strednými príjmami. Rusko sa totiž snaží získať kontrolu nad podstatnou časťou svetového obchodu s obilím a hnojivami. Tento prístup umožňuje Rusku predvádzať svoju moc a zároveň ovplyvňovať dynamiku globálneho obchodu s potravinami vrátane ponuky a dostupnosti, prístupu a ceny.

Pre členov BRICS by takáto burza obilnín mohla pomôcť znížiť neistotu. Pomohla by zabezpečiť stabilné dodávky obilnín v čase narušenia globálneho dodávateľského reťazca a rastúcich obáv z nedostatku potravinovej bezpečnosti.

Krajiny bohaté na zdroje

Treba dodať, že členovia BRICS sú krajiny, ktoré sú bohaté na zdroje. Medzi ich hlavné vývozné položky patrí surová ropa (napríklad z Iránu a SAE), železná ruda, sójové bôby a cukor (z Brazílie), hnojivá (z Ruska a Číny) a káva a olejniny (z Etiópie). Vzhľadom na túto skutočnosť, vzájomná výmena obilia by mohla pripraviť priestor pre posilnenie medziregionálneho obchodu alebo dokonca pre širšiu komoditnú burzu v rámci BRICS.

Silnejšia spolupráca medzi krajinami BRICS môže pripraviť podmienky pre rozvoj infraštruktúry (napríklad skladovacích zariadení) a vzájomného prepojenia krajín. Záujem o takéto iniciatívy bude pravdepodobne opätovaný. Dokazuje to návrh Egypta, ktorý je “lačný po pšenici “, na vytvorenie globálneho centra na skladovanie obilia.

Z tohto hľadiska by burza obilia v rámci BRICS mohla posilniť geopolitické a geostrategické zjednotenie medzi zúčastnenými krajinami prostredníctvom silnejších poľnohospodárskych a obchodných väzieb s Ruskom. A to by mohlo viesť k zmenám v globálnej dynamike moci.

Konkurencieschopnosť

Zároveň tí, ktorí nie sú súčasťou bloku BRICS, môžu čeliť problémom pri konkurovaní kolektívnej sile skupiny.

Pre tradičné krajiny vyvážajúce obilie a hnojivá, ako sú Spojené štáty, Kanada a Austrália, môže mať burza obilia v rámci BRICS za následok zvýšenú konkurenciu v poľnohospodárskej diplomacii a konkurenčné snahy o zabezpečenie alternatívnych trhov pre svoje výrobky. Vývozcovia by mohli čeliť problémom pri udržiavaní svojho podielu na trhu a vyjednávaní o výhodných obchodných podmienkach – zatiaľ čo by museli čeliť konkurencii lacnejšieho ruského obilia.

Očakáva sa napríklad, že Rusko vyvezie v postsovietskej ére rekordných 56 % svojej úrody pšenice v rokoch 2023 – 24. Pre porovnanie, USA by mali tento rok vyviezť len 39 % svojej úrody pšenice, čo je menej ako priemerných 50 %. Predpokladá, že aj vývoz austrálskej pšenice sa tento rok zníži o 45 % na 17,5 mil. ton. Aj keď to je čiastočne spôsobené zníženou ponukou.

V záujme riešenia týchto obáv a meniacej sa obchodnej dynamiky budú musieť Austrália, a aj ďalší významní západní vývozcovia obilnín, prehodnotiť svoje poľnohospodárske politiky vzhľadom na rastúcu konkurenciu zo strany krajín BRICS.

Austrália a jej kroky

Napríklad v prípade Austrálie, ktorej pšenica má vo všeobecnosti vyšší obsah bielkovín, by to mohlo znamenať investície do výskumu a vývoja, zavedenie efektívnejších a lepších postupov udržateľnosti s cieľom udržať si konkurenčnú výhodu na svetovom trhu s obilím.

Austrália by tiež mohla ísť nad rámec spolupráce s ostatnými západnými krajinami (tie čelia podobným výzvam v dôsledku navrhovanej výmeny obilia v rámci BRICS) a snažiť sa diverzifikovať svojich obchodných partnerov a hľadať alternatívne trhy.

V rámci toho sa Canberra môže usilovať o posilnenie väzieb s juhovýchodnou Áziou. To je smer, ktorý už Austrálska vláda skúma v rámci svojej najnovšej stratégie “Invested: Hospodárska stratégia Austrálie pre juhovýchodnú Áziu do roku 2040”. Môže sa tiež presadzovať rastúci dôraz na spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva prostredníctvom účasti Austrálie na bilaterálnych a multilaterálnych iniciatívach.

Na tento účel môžu tvorcovia politík a podniky vypracovať a zaviesť stratégie riadenia rizík. Ide napríklad o plánovanie scenárov a stratégie zaistenia, ktorých cieľom je riešiť potenciálne geopolitické neistoty a zmierniť potenciálne hospodárske riziká.

Ruský návrh burzy obilia v rámci BRICS má významné dôsledky pre globálnu dynamiku poľnohospodárstva, od geopolitického a geoekonomického usporiadania až po zvýšenú konkurenciu v obchode s poľnohospodárskymi výrobkami.

Pre tradičných vývozcov, ako sú Austrália a USA, je to výzva na prehodnotenie ich národných politík a stratégií, aby sa dokázali orientovať vo vyvíjajúcom sa prostredí medzinárodného obchodu a zároveň si zachovali konkurencieschopnosť.

Prečítajte si tiež

• Iain Martin: “Nastal čas hovoriť o páde Kyjeva”
• Ako Američania a Briti zarezali mier na Ukrajine