Ako Američania a Briti zarezali mier na Ukrajine

Ako Američania a Briti zarezali mier na Ukrajine

Bratislava 29. marca 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky, Yves Herman)

 

Ruská špeciálna operácia skončila, Ukrajina a Rusko sa dohodli na mierových podmienkach. Takto nejako by mohli na jar roku 2022 vyzerať titulky vo svetových médiách, ktoré by oznamovali ukončenie bojov a nástup diplomacie. Nestalo sa, a konflikt medzičasom eskaloval. Vyžiadal si státisíce životov na oboch stranách, miliardové materiálne škody, milióny Ukrajincov opustilo svoje domovy a nekonečné zástupy ľudí sa ocitli na prahu biedy

Recep Tayyip Erdogan
Na snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Presne pred dvomi rokmi, 29. marca 2022, sa konali mierové rokovania v tureckom Istanbule a boli veľmi solídnou mierovou základňou. Konflikt na Ukrajine, v tom čase, trval necelých 5 týždňov. Naše, ako aj západné médiá hlavného prúdu nevenovali tejto udalosti zvlášť pozornosť, pritom mier bol naozaj na dosah ruky.

Reklama

Snaha o čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu a jeho diplomatické riešenie potvrdzuje skutočnosť, že od 5. do 14. marca 2022 sa uskutočnilo niekoľko jednaní na najvyšších úrovniach: 4. marec – telefonický rozhovor nemeckého kancelára Scholza s Putinom, 6. marec – stretnutie izraelského premiéra Naftalli Bennetta so Scholzom, 7.marec – telekonferencia zástupcov USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. 8. marec – telefonický rozhovor francúzskeho prezidenta Macrona a Scholza, 10. marec stretnutie ukrajinského a ruského ministra zahraničia Kulebu a Lavrova v Ankare, 12. marec telefonát Scholza a Zelenského, v ten istý deň telefonický rozhovor Macron/Scholz a 14. marec – stretnutie Scholza s tureckým prezidentom Erdoganom v Ankare.

Olaf Scholz
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vpravo) a nemecký kancelár Olaf Scholz

Zrejme na tieto skutočnosti sa odvolával Financial Times, a 16. marca, niečo vyše dva týždne od začiatku bojov, priniesol informáciu, že jednania medzi Rusmi a Ukrajincami dosiahli „značný pokrok“ , ktorý predpokladá prímerie a stiahnutie Ruska, za predpokladu, že Kyjev vyhlási neutralitu a akceptuje obmedzenie svojich ozbrojených síl. Zelenskyj mal kontaktovať začiatkom marca, podľa vyjadrení nemeckého generála Haralda Kujata, ktorý v rokoch 2002 až 2005 pôsobil ako predseda vojenského výboru NATO, bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrodera a poprosiť ho, aby využil osobné vzťahy s Putinom a sprostredkoval jednania medzi a Ukrajinou a Ruskom. Všetky tieto jednania prispeli ku stretnutiu ruskej a ukrajinskej delegácie, ktorá sa konala 29. marca 2022v Istanbule, presne 33 dní po začatí konfliktu. Na týchto jednaniach predložila ukrajinská strana 10 bodov, najdôležitejšie časti týchto bodov uvádzame nižšie.

Reklama

Bod 1: Ukrajina akceptuje politickú neutralitu. Výmenou dostane medzinárodnoprávne záruky na presadzovanie svojho stavu bez blokov a bez jadrových zbraní. Možnými garantmi môžu byť Rusko, Veľká Británia, Čína, USA, Francúzsko, Turecko, Nemecko, Kanada, Taliansko, Poľsko a Izrael.

Bod 2: Medzinárodné záruky bezpečnosti Ukrajiny v rámci zmluvy neplatia pre Krym, Sevastopol a jednotlivé oblasti Donbasu. Strany musia určiť hranice týchto území alebo sa dohodnúť.

Bod 3: Ukrajina sa zaväzuje, že neprijme členstvo v žiadnej vojenskej aliancii, neumiestni žiadne zahraničné vojenské základne alebo kontingenty a bude vykonávať medzinárodné vojenské cvičenia len so súhlasom garančných štátov.

Body 4-6: V týchto bodoch sa uvádza, ako majú postupovať garančné štáty v prípade ozbrojeného útoku proti Ukrajine, podobne, ako to stanovuje článok 5 o povinnosti pomoci NATO.

Bod 7: Nadobudnutie platnosti zmluvy po celo-ukrajinskom referende a zakotvenie v ukrajinskej ústave.

Reklama

Bod 8: Snaha vyriešiť bilaterálnymi rokovaniami do 15 rokov otázky medzi Ukrajinou a Ruskom týkajúce sa Krymu a Sevastopolu. Navrhnúť uzavretie zmluvy, ktorou sa dohodne, že otázky Krymu a Sevastopolu sa nevyriešia vojensky, ale budú pokračovať politickou a diplomatickou cestou.

Bod 9: Podmienky týkajúce sa prímeria, stiahnutia vojsk, humanitárnych koridorov, výmeny tiel a prepustenia vojnových zajatcov.

Bod 10: Osobné stretnutie ukrajinského a ruského prezidenta ohľadom podpísania príslušnej zmluvy a politických rozhodnutí o doteraz nevyriešených otázkach.

Bod 1, ktorý sa týkal neutrality, bol zásadným predovšetkým pre Rusko. Podľa vyjadrení ukrajinského delegáta Dawyda Archamija, účastníka istanbulských rozhovorov: „Rusi skutočne až do poslednej chvíle dúfali, že nás donútia podpísať takúto dohodu, aby sme prijali neutrálne postavenie. To bolo pre nich najdôležitejšie. Boli pripravení ukončiť vojnu, ak by sme – podobne ako kedysi Fínsko – súhlasili s neutralitou a zaviazali sa, že nevstúpime do NATO. To bol v skutočnosti rozhodujúci bod. Všetko ostatné týkajúce sa denacifikácie, rusko-jazyčnej populácie a ďalšie bolo len blablabla.“ O tom, že Ukrajinci mali skutočný záujem o mier, svedčia vyjadrenia nemeckého ex-kancelára Gerharda Schrodera. Ten v jednom rozhovore pre Berliner Zeitung potvrdil, že Rustem Umjerow (člen delegácie) chcel v Istanbule mier a povedal: „ Ukrajina nechce byť členom NATO“, a že Ukrajina opäť zavedie ruštinu na Donbase. Obe zúčastnené strany tak Ukrajinci, ako aj Rusi, sa vyjadrili, že rokovania v Istanbule boli „významné“. Ukrajinská strana sa vyjadrila optimisticky a uviedla, že po rokovaniach v Istanbule, sa javí ako možné, zorganizovanie stretnutia lídrov oboch krajín (Putina a Zelenského). Vedúci ruskej delegácie, Wladimir Medinski, označil rozhovory ako konštruktívne a povedal, že Ukrajina žiadala od Moskvy „zelenú“, čo sa týka vstupu do EÚ. Podľa vyjadrení zástupcov oboch strán, sa naozaj zdá, že v tom čase boli otázky týkajúce mieru významné, a rozhodne mali k nemu bližšie ako v súčasnosti. Snaha, nájsť mierové riešenie už v prvých dňoch a týždňoch, bola nesmierna. Aj samotný ukrajinský prezident Zelenskyj sa ešte vo februári telefonicky spojil izraelským premiérom Bennettom a požiadal ho o pomoc, pričom Zelenskyj bol ochotný vzdať sa členstva v NATO.

 

Reklama

Američania a Briti sú proti

Mierovým rozhovorom predchádzalo mimoriadne stretnutie NATO, ktoré sa konalo 24.marca 2022 a zúčastnené štáty rozhodli, že mierovú iniciatívnu medzi Ruskom a Ukrajinou nepodporia. Vojna na Ukrajine mohla skončiť už niekoľko týždňov po ruskom vpáde, povedal Zelenského stranícky kolega Dawyd Archamija. Archamija bol hlavný vyjednávač na mierových rokovaniach v Istanbule. V jednom televíznom rozhovore ozrejmil rolu, ktorú zohral bývalý britský premiér, Boris Johnson: „Po našom návrate z Istanbulu, prišiel Boris Johnson do Kyjeva a povedal, že nič sa podpisovať nebude a treba bojovať ďalej.”

Intenzívne na urovnaní konfliktu pracoval aj izraelský premiér, Bennett. V súvislosti s postojom Borisa Johnosna uviedol, že zastával agresívnu pozíciu a proti Putinovi by sa malo bojovať. Naopak, Nemci a Francúzi, boli skôr pragmaticky naladení a Američania zastávali obe stanoviská. Bennett ďalej uviedol, že mierová zmluva bola až do detailu prerokovaná  s nemeckou a francúzskou stranou. Aj podľa nemeckého ex-kancelára Gerharda Schrodera, to boli Američania, ktorí zablokovali mierové rokovania: „Na konci sa nestalo nič (narážal na mierovú dohodu), pretože všetko ostatné sa rozhodlo vo Washingtone.”

Kriticky sa voči politike spojených štátov stavia aj politológ, americký profesor John Mearsheimer. V rozhovore s Freddie Sayersom uviedol: „V Istanbule rokovali Rusi a Ukrajinci. Išlo o ukrajinskú neutralitu. Je jasné, že USA, ktoré pracovali prostredníctvom Borisa Johnsona, dali Ukrajine jasne najavo, že nechcú aby sa s Rusmi dohodli. Koncom marca sme si boli istí (Spojené štáty), že môžeme Rusov na Ukrajine poraziť. Neutralita bola pre nás neakceptovateľná.“

Situáciu hodnotil rovnako aj bývalý turecký minister zahraničných vecí, Mevlüt Cavusoglu a pre CNN Türk ,20. apríla 2022 uviedol: „Niektoré štáty NATO chceli, aby vojna na Ukrajine pokračovala, s cieľom oslabiť Rusko.“ Tvrdenia oboch, vyššie citovaných pánov, nepriamo potvrdil americký minister obrany, Lloyd Austin. Pri neohlásenej návšteve Kyjeva, 25.apríla 2022 o.i. povedal: „Musíme využiť situáciu a Rusko vojensky a hospodársky oslabiť. O deň neskôr, pri stretnutí NATO na základni Rammstein v Nemecku uviedol, že víťazstvo Ukrajiny je strategický cieľ.

 

Prečítajte si tiež

 

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 19:43

Zásoby ropy v USA zaznamenali minulý týždeň nečakane vysoký rast, pod čo sa podpísal najmä dovoz ropy, ktorý dosiahol najvyššiu úroveň za šesť rokov. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá zverejnila najnovšie údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA).

Zásoby ropy v Spojených štátoch, ktoré majú vplyv na vývoj cien komodity, vzrástli v týždni do 7. júna nečakane o 3,7 milióna barelov (1 barel = 159 litrov).

Včera 19:42

Šéf nemeckej automobilky BMW Oliver Zipse skritizoval rozhodnutie Európskej komisie zaviesť od júla dovozné clá na čínske elektrické vozidlá. Podľa neho tento krok vyvolá odvetné opatrenia a nakoniec povedie k izolácii. Informovala agentúra DPA.

Šéf BMW varoval, že protekcionizmus v obchode môže vyvolať špirálu vzájomných protiopatrení, čo v konečnom dôsledku povedie k izolácii.

Včera 19:41

Popredný predstaviteľ Hamasu Usáma Hamdán v stredu poprel, že palestínske militantné hnutie predložilo nové návrhy k dohode o prímerí v Pásme Gazy, ktorý predstavili Spojené štáty. O údajných nových návrhoch Hamasu v stredu hovoril americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Informovala o tom agentúra Reuters.

Včera 19:36

Viac ako 80 ľudí prišlo o život pri potopení lode na západe Konžskej demokratickej republiky (KDR). Na sociálnej sieti X to v stredu oznámil tamojší prezident Félix Tshisekedi, informovali agentúry Reuters a AP.

K nehode došlo ešte v pondelok na rieke Kwa, približne 70 kilometrov od mesta Mushie v provincii Mai-Ndombe.

 

Včera 18:35

Zamestnanec bude môcť od budúceho roka preniesť rekreačný poukaz aj na svojho rodiča. Vyplýva to z novely Zákonníka práce poslancov koaličnej SNS, ktorú Národná rada (NR) SR v stredu definitívne schválila.

Včera 18:34

Spojené štáty rozšírili svoj sankčný zoznam o ďalších vyše 300 fyzických a právnických osôb v Rusku aj v iných krajinách, ktoré Moskve pomáhajú pokračovať vo vojne na Ukrajine a vyhýbať sa sankciám. Na svojej webstránke to v stredu oznámilo americké ministerstvo financií.

Na sankčný zoznam USA pribudla okrem iných aj Moskovská burza, ktorá v reakcii uviedla, že prestáva obchodovať s devízami v dolároch a eurách. Sankcie sa zamerali na spoločnosti a jednotlivcov tretích strán vrátane desiatok dodávateľov elektroniky i polovodičov v Rusku, Číne, na Blízkom východe, v Európe, Afrike aj Karibiku.

Včera 18:33

Arménsky premiér Nikola Pašinjan v stredu uviedol, že mierová zmluva s Azerbajdžanom je blízko k dokončeniu, jeho krajina však nebude akceptovať požiadavky Baku, aby zmenila svoju ústavu. Informovala agentúra Reuters.

Arménsko a Azerbajdžan opakovane vyjadrili zámer podpísať mierovú dohodu ukončujúcu konflikt, ktorý vypukol koncom 80. rokov minulého storočia kvôli oblasti Náhorného Karabachu.

Včera 18:14

Palestínske militantné hnutie Hamas vo svojej odpovedi na americký plán prímeria v Pásme Gazy samo navrhlo viacero zmien. Niektoré z nich sú vykonateľné, niektoré nie, vyhlásil v stredu minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v Katare, informuje denník The Guardian.

Upozornil aj na jednu skutočnosť z rokovaní, počas ktorých jedna zo strán opakovane mení a predkladá svoje vlastné požiadavky vrátane zmien v záležitostiach, s ktorými sama predtým súhlasila. To podľa Blinkena vyvoláva otázku, či táto strana”postupuje v súlade s dobrými úmyslami alebo nie”.

Včera 17:16

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová sa po skončení mandátu chce venovať oblasti vzdelávania a mieni pôsobiť v akademickej sfére. Povedala to v stredu po stretnutí s českým prezidentom Petrom Pavlom na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR.

Včera 16:18

Tridsaťsedemročný muž zomrel v pondelok v Juhoafrickej republike (JAR) v dôsledku vírusovej infekcie opičích kiahní a stal sa prvou obeťou tohto ochorenia v krajine. Za posledný mesiac zaznamenali v tomto africkom štáte päť laboratórne potvrdených prípadov, uviedol v stredu juhoafrický minister zdravotníctva Joe Phaahla. Informovali agentúry Reuters a AFP.

Včera 15:38

Len škrtaním peňazí na výdavkovej strane štát nevie ušetriť 1,4 miliardy eur, preto bude hľadať zdroje aj na strane príjmov. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, ktorá Slovensko čaká budúci rok.

Doplnil, že už avizované konsolidačné opatrenia v podobe dane zo sladených nápojov a dane z tabakových výrobkov môžu priniesť do rozpočtu približne 100 miliónov eur. Úsporu bude štát podľa Kamenického hľadať hlavne pri výdavkoch ministerstiev.

Včera 15:35

Americký technologický gigant Apple sa stal prvou značkou, ktorej hodnota prekonala hranicu 1 bilión USD (931,97 miliardy eur). To predstavuje nárast o 15 % oproti minulému roku. Vyplýva to z globálneho rebríčka BrandZ, ktorý spoločnosť Kantar zverejnila v stredu. Informovala agentúra Reuters.

Apple Event Tim Cook
Generálny riaditeľ spoločnosti Apple Tim Cook reční počas podujatia spoločnosti Apple v kalifornskom Cupertine
Včera 15:32

Dolná komora švajčiarskeho parlamentu v stredu hlasovaním zamietla rozhodnutie, ktoré Švajčiarsku nariaďuje, aby robilo viac v boji proti globálnemu otepľovaniu. Tento krok by mohol povzbudiť ostatných, aby sa bránili vplyvu medzinárodných súdov, informuje agentúra Reuters.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu vydal v apríli bezprecedentný rozsudok, v ktorom uviedol, že Bern porušil ľudské práva skupiny starších švajčiarskych žien s názvom KlimaSeniorinnen tým, že sa nezaoberal zmenou klímy.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke 73-ročný Francisco Claramunt sleduje more pri rybolove ako každé ráno na vlnolame v prístave v španielskej Barcelone

Autor: TASR/AP-Emilio Morenatti

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Peter Lipták

Miroslav Urban

Dušan Hirjak

René Pavlík

Milan Šupa

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali