Ako Američania a Briti zarezali mier na Ukrajine

Presne pred dvomi rokmi, 29. marca 2022, sa konali mierové rokovania v tureckom Istanbule a boli veľmi solídnou mierovou základňou. Konflikt na Ukrajine, v tom čase, trval necelých 5 týždňov. Naše, ako aj západné médiá hlavného prúdu nevenovali tejto udalosti zvlášť pozornosť, pritom mier bol naozaj na dosah ruky.

Snaha o čo najrýchlejšie ukončenie konfliktu a jeho diplomatické riešenie potvrdzuje skutočnosť, že od 5. do 14. marca 2022 sa uskutočnilo niekoľko jednaní na najvyšších úrovniach: 4. marec – telefonický rozhovor nemeckého kancelára Scholza s Putinom, 6. marec – stretnutie izraelského premiéra Naftalli Bennetta so Scholzom, 7.marec – telekonferencia zástupcov USA, Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka. 8. marec – telefonický rozhovor francúzskeho prezidenta Macrona a Scholza, 10. marec stretnutie ukrajinského a ruského ministra zahraničia Kulebu a Lavrova v Ankare, 12. marec telefonát Scholza a Zelenského, v ten istý deň telefonický rozhovor Macron/Scholz a 14. marec – stretnutie Scholza s tureckým prezidentom Erdoganom v Ankare.

Zrejme na tieto skutočnosti sa odvolával Financial Times, a 16. marca, niečo vyše dva týždne od začiatku bojov, priniesol informáciu, že jednania medzi Rusmi a Ukrajincami dosiahli „značný pokrok“ , ktorý predpokladá prímerie a stiahnutie Ruska, za predpokladu, že Kyjev vyhlási neutralitu a akceptuje obmedzenie svojich ozbrojených síl. Zelenskyj mal kontaktovať začiatkom marca, podľa vyjadrení nemeckého generála Haralda Kujata, ktorý v rokoch 2002 až 2005 pôsobil ako predseda vojenského výboru NATO, bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrodera a poprosiť ho, aby využil osobné vzťahy s Putinom a sprostredkoval jednania medzi a Ukrajinou a Ruskom. Všetky tieto jednania prispeli ku stretnutiu ruskej a ukrajinskej delegácie, ktorá sa konala 29. marca 2022v Istanbule, presne 33 dní po začatí konfliktu. Na týchto jednaniach predložila ukrajinská strana 10 bodov, najdôležitejšie časti týchto bodov uvádzame nižšie.

Bod 1: Ukrajina akceptuje politickú neutralitu. Výmenou dostane medzinárodnoprávne záruky na presadzovanie svojho stavu bez blokov a bez jadrových zbraní. Možnými garantmi môžu byť Rusko, Veľká Británia, Čína, USA, Francúzsko, Turecko, Nemecko, Kanada, Taliansko, Poľsko a Izrael.

Bod 2: Medzinárodné záruky bezpečnosti Ukrajiny v rámci zmluvy neplatia pre Krym, Sevastopol a jednotlivé oblasti Donbasu. Strany musia určiť hranice týchto území alebo sa dohodnúť.

Bod 3: Ukrajina sa zaväzuje, že neprijme členstvo v žiadnej vojenskej aliancii, neumiestni žiadne zahraničné vojenské základne alebo kontingenty a bude vykonávať medzinárodné vojenské cvičenia len so súhlasom garančných štátov.

Body 4-6: V týchto bodoch sa uvádza, ako majú postupovať garančné štáty v prípade ozbrojeného útoku proti Ukrajine, podobne, ako to stanovuje článok 5 o povinnosti pomoci NATO.

Bod 7: Nadobudnutie platnosti zmluvy po celo-ukrajinskom referende a zakotvenie v ukrajinskej ústave.

Bod 8: Snaha vyriešiť bilaterálnymi rokovaniami do 15 rokov otázky medzi Ukrajinou a Ruskom týkajúce sa Krymu a Sevastopolu. Navrhnúť uzavretie zmluvy, ktorou sa dohodne, že otázky Krymu a Sevastopolu sa nevyriešia vojensky, ale budú pokračovať politickou a diplomatickou cestou.

Bod 9: Podmienky týkajúce sa prímeria, stiahnutia vojsk, humanitárnych koridorov, výmeny tiel a prepustenia vojnových zajatcov.

Bod 10: Osobné stretnutie ukrajinského a ruského prezidenta ohľadom podpísania príslušnej zmluvy a politických rozhodnutí o doteraz nevyriešených otázkach.

Bod 1, ktorý sa týkal neutrality, bol zásadným predovšetkým pre Rusko. Podľa vyjadrení ukrajinského delegáta Dawyda Archamija, účastníka istanbulských rozhovorov: „Rusi skutočne až do poslednej chvíle dúfali, že nás donútia podpísať takúto dohodu, aby sme prijali neutrálne postavenie. To bolo pre nich najdôležitejšie. Boli pripravení ukončiť vojnu, ak by sme – podobne ako kedysi Fínsko – súhlasili s neutralitou a zaviazali sa, že nevstúpime do NATO. To bol v skutočnosti rozhodujúci bod. Všetko ostatné týkajúce sa denacifikácie, rusko-jazyčnej populácie a ďalšie bolo len blablabla.“ O tom, že Ukrajinci mali skutočný záujem o mier, svedčia vyjadrenia nemeckého ex-kancelára Gerharda Schrodera. Ten v jednom rozhovore pre Berliner Zeitung potvrdil, že Rustem Umjerow (člen delegácie) chcel v Istanbule mier a povedal: „ Ukrajina nechce byť členom NATO“, a že Ukrajina opäť zavedie ruštinu na Donbase. Obe zúčastnené strany tak Ukrajinci, ako aj Rusi, sa vyjadrili, že rokovania v Istanbule boli „významné“. Ukrajinská strana sa vyjadrila optimisticky a uviedla, že po rokovaniach v Istanbule, sa javí ako možné, zorganizovanie stretnutia lídrov oboch krajín (Putina a Zelenského). Vedúci ruskej delegácie, Wladimir Medinski, označil rozhovory ako konštruktívne a povedal, že Ukrajina žiadala od Moskvy „zelenú“, čo sa týka vstupu do EÚ. Podľa vyjadrení zástupcov oboch strán, sa naozaj zdá, že v tom čase boli otázky týkajúce mieru významné, a rozhodne mali k nemu bližšie ako v súčasnosti. Snaha, nájsť mierové riešenie už v prvých dňoch a týždňoch, bola nesmierna. Aj samotný ukrajinský prezident Zelenskyj sa ešte vo februári telefonicky spojil izraelským premiérom Bennettom a požiadal ho o pomoc, pričom Zelenskyj bol ochotný vzdať sa členstva v NATO.

Američania a Briti sú proti

Mierovým rozhovorom predchádzalo mimoriadne stretnutie NATO, ktoré sa konalo 24.marca 2022 a zúčastnené štáty rozhodli, že mierovú iniciatívnu medzi Ruskom a Ukrajinou nepodporia. Vojna na Ukrajine mohla skončiť už niekoľko týždňov po ruskom vpáde, povedal Zelenského stranícky kolega Dawyd Archamija. Archamija bol hlavný vyjednávač na mierových rokovaniach v Istanbule. V jednom televíznom rozhovore ozrejmil rolu, ktorú zohral bývalý britský premiér, Boris Johnson: „Po našom návrate z Istanbulu, prišiel Boris Johnson do Kyjeva a povedal, že nič sa podpisovať nebude a treba bojovať ďalej.”

Intenzívne na urovnaní konfliktu pracoval aj izraelský premiér, Bennett. V súvislosti s postojom Borisa Johnosna uviedol, že zastával agresívnu pozíciu a proti Putinovi by sa malo bojovať. Naopak, Nemci a Francúzi, boli skôr pragmaticky naladení a Američania zastávali obe stanoviská. Bennett ďalej uviedol, že mierová zmluva bola až do detailu prerokovaná  s nemeckou a francúzskou stranou. Aj podľa nemeckého ex-kancelára Gerharda Schrodera, to boli Američania, ktorí zablokovali mierové rokovania: „Na konci sa nestalo nič (narážal na mierovú dohodu), pretože všetko ostatné sa rozhodlo vo Washingtone.”

Kriticky sa voči politike spojených štátov stavia aj politológ, americký profesor John Mearsheimer. V rozhovore s Freddie Sayersom uviedol: „V Istanbule rokovali Rusi a Ukrajinci. Išlo o ukrajinskú neutralitu. Je jasné, že USA, ktoré pracovali prostredníctvom Borisa Johnsona, dali Ukrajine jasne najavo, že nechcú aby sa s Rusmi dohodli. Koncom marca sme si boli istí (Spojené štáty), že môžeme Rusov na Ukrajine poraziť. Neutralita bola pre nás neakceptovateľná.“

Situáciu hodnotil rovnako aj bývalý turecký minister zahraničných vecí, Mevlüt Cavusoglu a pre CNN Türk ,20. apríla 2022 uviedol: „Niektoré štáty NATO chceli, aby vojna na Ukrajine pokračovala, s cieľom oslabiť Rusko.“ Tvrdenia oboch, vyššie citovaných pánov, nepriamo potvrdil americký minister obrany, Lloyd Austin. Pri neohlásenej návšteve Kyjeva, 25.apríla 2022 o.i. povedal: „Musíme využiť situáciu a Rusko vojensky a hospodársky oslabiť. O deň neskôr, pri stretnutí NATO na základni Rammstein v Nemecku uviedol, že víťazstvo Ukrajiny je strategický cieľ.

Prečítajte si tiež

• Rusko zverejnilo “istanbulské dohody,” ktoré veľa vysvetľujú
• Mierové rokovania s Ruskom “nie sú úplne zatvorené”
• Spojené štáty odmietajú Putinovu výzvu na rokovania o Ukrajinu