Je naozaj povážlivé, ako ďaleko pokročila fašizácia masmédií a atmosféry v „tejtokrajine.“ Akonáhle sa ukázalo, že generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku nebude tancovať tak, ako si želá komando politických krágľovačov, dezoláti z dezinformačných režimných masmédií spustili náreky a začali už pripravovať vojnu proti generálnemu prokurátorovi, ktorého si koalícia len nedávno zvolila (spolu s opozíciou).

Zdá sa, že Žilinka sa tej svorky štekajúcich prestitútov naozaj nebojí. Urobil niečo, čo si nedovolil urobiť ani Robert Fico v časoch najtuhšej vojny s médiami: jednoducho niektorých agentov globálneho mediálneho impéria nepustil na svoju tlačovku.

Ich následný ukrivdený nárek bolo počuť azda až v Patagónii, čo znelo obzvlášť harmonicky pre uši ľudí z „alternatívnych“ médií: napríklad my z Hlavných správ by sme totiž mohli dlho rozprávať, kam všade nás buď úplne otvorene, z čistej nenávisti, alebo pod veľmi priehľadnými zámienkami odmietajú vpustiť, vrátane napríklad Prezidentského paláca. A preto, keď sa to isté raz stalo aj protekčným mediálnym dobermanom (a najmä vybraným dober-womankám) režimu, pociťujeme voči „kolegom“ z mainstreamu čosi ako naozaj hlboký súcit.

Lenže situácia v štáte je čoraz menej veselá. V súvislosti s aktuálnym dianím sme položili tri otázky trom ľuďom z oblasti justície: bývalému predsedovi Špecializovaného trestného súdu SR Michalovi Trubanovi, sudcovi Patrikovi Števíkovi z platformy sudnamoc.sk a Martinovi Ribárovi, advokátovi, predsedovi občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát.

Hlavné správy: Ako hodnotíte rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR zrušiť obvinenia Vladimíra Pčolinského a prepustiť ho z väzby?

Truban: S uvedeným rozhodnutím som sa oboznámil a pokiaľ ide o môj súkromný názor, hodnotím ho po formálnoprávnej, obsahovej a vecnej stránke ako veľmi kvalitné rozhodnutie s vyčerpávajúcim odôvodnením. V konečnom dôsledku ma kvalita rozhodnutia neprekvapuje, pretože rozhodovaciu činnosť JUDr. Kanderu poznám z vlastnej praxe, keď ešte pôsobil ako sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Števík: Profesná česť mi nedovoľuje vyjadrovať sa k rozhodnutiam generálneho prokurátora. Ale v zmysle starorímskej právnej zásady „Vanae voces populi non sunt audiendae“ (Jalové hlasy davu by nemali byť vypočuté) je neakceptovateľné, aby v právnom štáte politická alebo mediálna moc vyvíjala na generálneho prokurátora taký bezprecedentný tlak, ako sa to deje v súčasnosti v Slovenskej republike. Odsudzujem snahu vládnej moci smerujúcu k okliešťovaniu právomocí generálneho prokurátora SR JUDr. Maroša Žilinku len preto, že dodržiava sľub prokurátora a odmieta robiť lokaja politikom a médiám.

Poukazujem na fakt, že pána Žilinku si vybrala do funkcie aktuálna vládna garmitúra pred pár mesiacmi a nejde o prokurátorského greenhorna. Ak niekto vidí ako problematický už legendárny § 363 Trestného poriadku (hovorí o tom, že generálny prokurátor zruší rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak pri ňom bol porušený zákon, úplné znenie nájdete napríklad tu), tak je nevyhnutné rovnakou optikou vnímať aj existenciu Špecializovanej prokuratúry, ktorá nemá v našom geopriestore obdobu.

Ribár: Rozhodnutie, ktoré generálna prokuratúra urobila, vyplýva z právomoci generálnej prokuratúry, pričom generálny prokurátor Dr. Žilinka sa sám rozhodol, že v záujme vylúčenia pochybností o jeho nestrannosti v prípade Vladimíra Pčolinského nebude vykonávať žiadne úkony. Zastupoval ho jeho námestník Jozef Kandera – bývalý dlhoročný sudca Najvyššieho súdu s povesťou naozaj veľmi uznávaného odborníka na trestné právo – s tým, že vlastne to nie je rozhodnutie jednej osoby, ale je to istým spôsobom kolektívne rozhodnutie, pod ktorým je podpísaný generálny prokurátor.

Ja som mal možnosť sa oboznámiť s obsahom toho uznesenia a je tam naozaj vytýkaných viacero porušení zákona. Dokonca by som povedal, že išlo o niekoľko fatálnych a elementárnych porušení zákona.

A preto sa dá len veľmi jednoducho konštatovať: generálny prokurátor ako orgán činný v trestnom konaní je viazaný zákonom. Tak ako hovorí Ústava, orgány činné v trestnom konaní môžu rozhodnúť na základe Ústavy len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A jemu zákon ukladá povinnosť konať tak, ako konal. Pritom nemá žiadnu možnosť voľby: on ak skonštatoval porušenie zákona, tak musel také rozhodnutie zrušiť. Otázka nestála tak, či chce alebo nechce.

Poviem to tak poeticky: jediným pánom generálneho prokurátora je zákon. Je najvyšším ochrancom zákonnosti, pokiaľ ide o rozhodovanie orgánov činných v trestnom konaní a jemu podriadených prokuratúr. Preto je úplne nemiestne, ak sa k jeho práci vyjadrujú ľudia, hlavne politici a niektoré médiá, ktorí nie sú odborníkmi na trestné právo.

Hlavné správy: Ako hodnotíte súčasnú situáciu v rezorte vnútra a celkovo v štáte vzhľadom na udalosti súvisiace s vojnou v rezorte vnútra a cirkusom okolo možného zneužívania kajúcnikov na politické ciele?

Truban: K tomuto považujem za potrebné uviesť, že mám informácie iba z médií, ale vnímam to tak, že konajúce orgány činné v trestnom konaní sú si vedomé toho, že výpoveď spolupracujúcej osoby sama o sebe nepostačuje na usvedčenie páchateľa a musí byť podporená aj inými dôkazmi, musí byť náležite preverená a veľmi opatrne vyhodnocovaná práve v kontexte s týmito ďalšími dôkazmi.

Je legitímne, ak konajú v snahe hľadať dôkazy, ktoré majú podporiť takúto výpoveď spolupracujúcej osoby, ale je neprípustné, aby takéto dôkazy boli vyrábané zneužívaním, prípadne vydieraním ďalších svedkov, spravidla z radov osôb, ktoré sú podozrivé z inej, v mnohých prípadoch ešte závažnejšej trestnej činnosti.

Z medializovaných informácií je zrejmé, že dokonca mali byť zo strany orgánov činných v trestnom konaní takéto osoby inštruované ako majú vypovedať, aby bola podporená výpoveď spolupracujúcej osoby. Toto považujem za absolútne neprijateľné a kontraproduktívne. Je neprijateľné dosahovať spravodlivosť za každú cenu, konkrétne nezákonnými postupmi v zmysle hesla „účel svätí prostriedky“.

Števík: Aktuálne politické tlaky na generálneho prokurátora vnímam ako pokračujúcu likvidáciu právneho štátu a zavádzanie režimu totality. Po minuloročných ústavných zmenách a snahe vládnej moci podriadiť si súdnu moc, sú útoky na JUDr. Maroša Žilinku krokmi k politickému podriadeniu prokuratúry, ktorá odmieta ísť po ruke vládnym lovcom trofejí.

Všetko nasvedčuje tomu, že obavy signatárov Výzvy slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike zo začiatku roka 2021 boli oprávnené. Pán Žilinka má moju dôveru. Vnímam ho ako človeka, ktorý sa celou svojou osobnosťou zasadzuje o to, aby bol trestný proces spravodlivý a nie formou inkvizície, kde dopredu určíme páchateľa a príslušné orgány majú túto skutočnosť za každú cenu potvrdiť.

Ribár: Tých nezákonností je príliš veľa. Vyjadrenia a tlak niektorých politikov a niektorých médií na rozhodovanie polície, prokuratúry a súdov je neprípustný a neakceptovateľný. Boja sa objektívne a nestranne rozhodovať, aby sa vyhli mediálnemu lynču a dochádza k rozhodnutiam, ktoré sú síce populárne, ale nesprávne. A to nie je spravodlivosť.

Pokiaľ ide o tých kajúcnikov, ja som v istých medziach stále viazaný mlčanlivosťou, ale jednu vec môžem povedať: viacero mojich bývalých klientov sa stalo kajúcnikmi a z výkonu obhajoby týchto ľudí viem, že dnes keď vypovedajú, tak klamú. Mňa nikto nemusí presviedčať, či títo kajúcnici sú alebo nie sú dobrý inštitút, ale zároveň platí – a hovoríme to nie my, ale Európsky súd pre ľudské práva, a opakovane aj Najvyšší súd a Ústavný súd – že tvrdenia takýchto kajúcnikov treba obozretne a starostlivo preverovať a podporiť ďalšími dôkazmi.

Okrem toho tu máme veľmi dôvodné podozrenie a indície, že títo kajúcnici sú v niektorých prípadoch manipulovaní a usmerňovaní priamo buď niektorými vyšetrovateľmi alebo operatívnymi pracovníkmi. Toto dôvodné podozrenie je naozaj veľmi silné – jeden kajúcnik sa dokonca aj priznal k tomu, že bol ovplyvňovaný. Toto je treba prešetriť: ten zákon platí pre každého a ak sa takého konania dopustil ktokoľvek, tak je to nezákonné a mal by byť postihnutý. A samozrejme, takto vykonané dôkazy sú nezákonné. Ale takto to predsa nemôže byť, z nepráva nemôže vzniknúť právo.

Hlavné správy: Generálny prokurátor Maroš Žilinka nepustil na svoju tlačovku vybrané médiá. Tým dal jasne najavo, čo si myslí o tom, ako niektoré z nich robia politiku. Aký je váš názor na tento problém?

Truban: Z médií mi je zrejmé, že pán generálny prokurátor neumožnil prístup niektorým médiám do budovy z kapacitných dôvodov. Konšpiračné teórie, ktoré sú zas šírené dotknutými médiami o domnelých dôvodoch, pre ktoré neboli pripustení na pôdu generálnej prokuratúry, považujem za hrubé nerešpektovanie rozhodnutia jedného z najvyšších ústavných činiteľov, a to s jediným cieľom: opätovne diskreditovať jeho pôsobenie vo funkcii generálneho prokurátora.

Števík: V demokratickej spoločnosti, v ktorej platí sloboda prejavu a názorov, je namieste, aby prístup na tlačové besedy mali vždy všetky médiá z akéhokoľvek ideologického spektra. Teda nielen vybrané alebo proliberálne. Segregácia iných ako vybraných alebo proliberálnych médií je v rozpore s princípmi demokracie a predstavuje totalitný prvok. Rovnako ako nálepkovanie médií ako konšpiratívne, či alternatívne. Svoj nepolitický prístup potvrdil JUDr. Žilinka aj tým, že si dovolil v rámci výmeny informácií rokovať s ruskou prokuratúrou. Čo je ďalší dôkaz o jeho autonómnom myslení, ktorým musí generálny prokurátor disponovať.

Ribár: K tomu sa nechcem vyjadrovať, poviem len svoj osobný a občiansky názor ako občan tejto republiky. Ja sa domnievam, že niektoré médiá, bohužiaľ, nekonajú pri odhaľovaní pravdy alebo podstatných skutočností, ale celkom účelovo predostierajú „jedinú správnu pravdu, jediný správny pohľad na vec“. Často vôbec nie sú v danej téme odborne fundovaní a informácie dávajú dokopy tak, aby vyzneli v prospech určitých ľudí a určitých verzií, pričom často vôbec nie sú pravdivé. Teda informujú zaujato a neobjektívne. To je môj osobný názor.

Ivan Lehotský