Pápež Lev XIV.: Rozvoj AI musí ísť ruka v ruke s rešpektom ľudských hodnôt

Ľudstvo sa dnes nachádza na „rázcestí“. Na jednej strane je tu potenciál umelej inteligencie, schopnej plniť úlohy s „neuveriteľnou rýchlosťou a efektivitou“. Na druhej strane stojí jej neschopnosť vykonávať „morálne rozlišovanie“ a nadväzovať autentické ľudské vzťahy.  Cesta, ktorou treba ísť, vedie cez „koordinačné miestne a globálne riadenie“, ktoré by usmerňovalo rozvoj nových technológií v súlade s autentickými spoločenskými hodnotami.

To je jadrom posolstva pápeža Leva XIV., ktoré podpísal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, zaslaného 10. júla, pri príležitosti summitu AI for Good Summit 2025, ktorý sa koná od 7. do 11. júla v Ženeve a organizuje ho Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU) v spolupráci s niektorými agentúrami OSN a pod záštitou švajčiarskej vlády. Ide o podujatie, ktoré zahŕňa hlavné prejavy, panelové diskusie, workshopy a prezentácie s cieľom podporiť riešenia, ktoré by začlenili umelú inteligenciu do výziev globálneho rozvoja.

„Spojiť ľudskú rodinu“

Posolstvo sa začína pápežovým blahoželaním k 160. výročiu založenia Medzinárodnej telekomunikačnej únie a k jej neustálemu úsiliu o podporu „globálnej spolupráce“ s cieľom priniesť výhody komunikačných technológií obyvateľom celého sveta. Výzva „spojiť ľudskú rodinu“ prostredníctvom rôznych dostupných prostriedkov je obzvlášť dôležitá v „vidieckych a nízkopríjmových“ oblastiach, kde stále asi 2,6 miliardy ľudí nemá prístup k týmto systémom.

Prebiehajúca „digitálna revolúcia“

Ľudstvo stojí na križovatke pred obrovským potenciálom, ktorý prináša digitálna revolúcia vedená umelou inteligenciou. Jej dopad je hlboký a „ďalekosiahly“, píše pápež, a ovplyvňuje oblasti ako vzdelávanie, prácu, zdravotníctvo, správu verejných vecí, armádu a komunikáciu. Táto „epocha“ vyžaduje zodpovednosť a rozlišovaciu schopnosť, aby bolo možné budovať „mosty dialógu“, podporovať bratstvo a zabezpečiť, že umelá inteligencia zostane v službách celého ľudstva. Nové technológie, ktoré sa neustále vyvíjajú, sú schopné sa „samostatne“ prispôsobovať a robiť „čisto technické rozhodnutia založené na algoritmoch“. Preto je zásadné zohľadniť „antropologické“ a „etické“ dôsledky umelej inteligencie, hodnoty, o ktoré ide, ako aj povinnosti a normatívne nástroje nevyhnutné na ich ochranu.

Rastúca „ľudská zodpovednosť“

Hoci AI môže „simulovať aspekty ľudského uvažovania“ a vykonávať úlohy s mimoriadnou účinnosťou, nie je schopná reprodukovať autentické morálne rozhodovanie ani nadväzovať „autentické vzťahy“. Rozvoj tohto technologického pokroku musí ísť ruka v ruke s rešpektovaním ľudských a spoločenských hodnôt, schopnosťou súdiť s čistým svedomím a rastom ľudskej zodpovednosti. Nie je náhoda, že táto doba podnecuje úvahy o tom, čo znamená „byť človekom“ a o „úlohe ľudstva vo svete“.

Prekonať pouhé kritériá „užitočnosti“ a „efektivity“

Zodpovednosť za „etické“ využívanie technologických systémov leží predovšetkým na vývojároch, správcovia a dozorcoch, tvrdí Lev XIV. Každý užívateľ však nesie tiež časť zodpovednosti. Odtiaľ vyplýva výzva na presadzovanie „normatívnych rámcov“, ktoré kladú do centra človeka a prekonávajú „pouhé kritériá užitočnosti alebo účinnosti“. Povzbudzuje k jasnému hľadaniu etiky a presadzovaniu správy založenej na spoločnom uznaní „dôstojnosti“ a „základných slobôd“ človeka.

„Pokoj poriadku“

V tomto zmysle pápež odkazuje na pojem tranquillitas ordinis – „pokoj poriadku“ – navrhnutý svätým Augustínom v diele De Civitate Dei. Označuje ho za horizont, ktorý „nikdy“ nesmieme stratiť z dohľadu, aby sme mohli presadzovať ľudskejší spoločenský poriadok, „mierové a spravodlivé spoločnosti“ v službe integrálnemu rozvoju a dobru ľudskej rodiny.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk