1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? 3. Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1.3.2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? 4. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Návrh prezidenta, ktorý obdržal Ústavný súd v súvislosti s referendom o rodine, právnici označili ako “právny omyl” 

Podľa právnikov, ktorí vypracovali analýzu referendových otázok, spadá samotný návrh podania prezidenta nad rámec kompetencií prezidenta. Ten údajne na 4. strane podania podrobne rozvádza argumentáciu, ktorá sa síce týka jeho práva obrátiť sa na ústavný súd vo veci predmetu referenda a argumentuje pojmom “základné práva a slobody”, pričom prichádza k záveru, že tento pojem nie je možné stotožniť so základnými právami a slobodami garantovanými Ústavou SR. Právnici označili uvedené za základný právny omyl podania, nakoľko Ústava jednoznačne vymedzuje kompetencie prezidenta a ten sa môže obrátiť na ústavný súd, aby rozhodol, či je referendum v súlade s ústavou. Ak však ústavní sudcovia akceptujú názor prezidenta, že môže žiadať preskúmanie referenda aj ďalšími medzinárodnými záväzkami, došlo by tak k priznaniu širšej právnej kompetencie pre prezidenta, než mu priznáva Ústava SR. V právnom štáte je jedným zo základných princípov rešpektovanie deľby moci medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou. 

Platí, že prameňmi práva stanovujúcimi ľudské práva sú okrem Ústavy SR aj ľudské práva definované v medzinárodných zmluvách, avšak tieto nesmú byť v rozpore s Ústavou SR. V tomto kontexte je nutné zohľadniť aj ústavný imperatív, ktorý je obsiahnutý v čl. 152 ods. 4: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“

Manželstvo je otázkou dôležitého verejného záujmu

Odborníci ďalej vyjadrili nesúhlas s argumentáciou prezidenta, ktorý vo svojom návrhu uvádza, že po prijatí novely ústavy už manželstvo nie je dôležitou otázkou verejného záujmu.

Avšak prijatie novely ústavy, ktorá obsahuje pozitívnu definíciu manželstva a taktiež viac ako 390.000 platných podpisov pod referendové otázky jednoznačne vyjadruje, že pre mnohých občanov, ako aj ich zástupcov – poslancov NR SR manželstvo predstavuje dôležitú otázku verejného záujmu.

Argumentácia judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora je nedostatočná

“Dovoľujeme si upozorniť, že judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva (ESDĽP) ako aj Európskeho súdneho dvora (ESD) môžu slúžiť ako jeden z vedľajších podporných argumentov a nemožno ich používať ako nástroj či argumentáciu v neprospech konkrétnych otázok, ktoré sú predmetom referenda. Pri svojej argumentácii, či vyjadrení dôvodov by mal prezident argumentovať viac judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá je pomerne bohatá, pokiaľ ide celkovo o problematiku základných práv a slobôd”, uvádzajú právnici.

Pokiaľ ide napr. o právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, toto právo má iný ústavný výklad, než sa uvádza v podaní prezidenta SR. Ako príklad právnici uviedli niektoré nálezy ÚS SR, ktoré toto potvrdzujú:

1.ÚS 22/01 (právo rodičov na informácie o deťoch; nezabezpečenie účasti rodičov v konaní týkajúcom sa detí je porušením práva rodičov): „Účasť rodičov v rozhodovacom procese, v ktorom sa prijímajú opatrenia týkajúce sa ich detí, má základný význam pre výkon práv, ktoré im a ich deťom Ústava Slovenskej republiky zaručuje v čl. 41 ods. 4 (starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť). Rodičia, ktorí sa starajú o deti, musia preto v rozhodovacom procese, v ktorom orgán štátu prijíma opatrenia týkajúce sa ich detí, zohrávať dostatočne významnú úlohu. Neinformovanie rodičov orgánom štátu o prijímaných opatreniach týkajúcich sa maloletých detí, ktoré sú v ich starostlivosti a výchove, alebo vedenie maloletých detí orgánom štátu v evidencii ťažkovychovávateľnej mládeže, sú zásahom do práva rodičov a detí na ochranu súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Za ľudské práva a slobody sa v zmysle ústavy SR nedajú považovať sporné práva – napr. možnosť homosexuálov uzavrieť manželstvo, či adopcia detí pármi rovnakého pohlavia, ktoré sú umožnené v niektorých iných štátoch.

Problematika diskriminácie

Právo nebyť diskriminovaný nie je samostatným ľudským právom, ale len právom akcesorickým. To znamená, že najskôr musí existovať určite konkrétne právo, ktoré právny poriadok priznáva. Iba výlučne v súvislosti s takýmto konkrétnym právom potom možno hovoriť o diskriminácii. Uvedené podporuje aj judikatúra ESĽP v prípadoch, ktoré sa týkajú porušenia článku 14 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd (zákaz diskriminácie).

Za diskriminačnú úpravu prístupu k súdnej ochrane možno považovať takú, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odlišným spôsobom, pričom takýto postup nemožno rozumne odôvodniť. Za diskrimináciu však nemožno považovať iné rozhodnutie vo veci, ako očakával sťažovateľ, či nevykonanie všetkých sťažovateľom navrhovaných dôkazov.

Subjektívny názor sťažovateľa na diskrimináciu jeho osoby nie je dôvodom na prijatie záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu.“

Prezident vo svojom podaní nepreukázal, ako môžu konkrétne referendové otázky pôsobiť diskriminačne voči základným právam a slobodám, ktoré sú chránené ústavou alebo ústavným zákonom. Následne, druhou a treťou otázkou uvedenou v referende nemôže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd párov alebo skupín rovnakého pohlavia, a to z toho dôvodu, že základné práva a slobody pre páry a skupiny rovnakého pohlavia nie sú v Ústave SR definované.

Argumentácia k štvrtej referendovej otázke

Právo rodičov je garantované čl. 41 ods. 4 „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov……“, a taktiež v kontexte článku 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, ktorý sa o.i. týka aj práva na vzdelanie: „ Nikomu sa nesmie odoprieť právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výuky, ktoré štát vykonáva, bude rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.“

mk