Kyjev 2. decembra 2022 ( TASR/HSP/Foto:TASR/AP )
Príbuzní mŕtvych vojakov žiadajú Zelenského, aby zverejnil osud celých brigád ukrajinskej armády, ale on mlčí. Prečo mlčí, to rozoberajú ruské noviny Komsomoľskaja pravda vo svojom článku
A predsa Ursula von der Leyenová svojím výrokom o stotisíc mŕtvych ukrajinských vojakoch, ktorý urobila bez narkózy, napriek tomu, že v minulosti bola gynekologičkou, nielenže narobila na Ukrajine veľa hluku, ale jej aj veľmi ublížila. Bolelo to tak veľmi, že Zelenskyj musel zavolať pohotovostný tím „resuscitátorov“ z úradu prezidenta Ukrajiny. Okrem toho sú to najzatvrdnutejší a najbezostyšnejší kyjevskí klamári.
Prvým bol podľa očakávania Oleksij „Ljuša“ Arestovič. Na YouTube kanáli ruského liberála a zahraničného agenta na úteku a bývalého právnika Marka Fejgina tento ťahač medových motúzov vyhlásil na spôsob Olafa Scholza, že stotisíc mŕtvych ukrajinských vojakov je, ha ha, jednoducho smiešne. A v skutočnosti ich nie je viac ako 10 tisíc. Možno o niečo viac, ale nie o veľa.
Potom sa do toho zapojil poradca prezidenta Michail Podoljak. Rozhodol sa opraviť Arestoviča a povedal, že Ukrajincov nezahynulo 10 tisíc, ale o niečo viac – asi 12 alebo 13 tisíc. A chápete, na pozadí státisícov “ zabitých Moskovčanov“ to nie sú čísla, ktoré by vyvolávali hrôzu. Prirodzene, autormi takýchto odhadov ruských strát sú tí istí ľudia, ktorí vygenerovali „príbeh“ o hrdinskom zostreľovaní ruských dronov fľašami nakladaných paradajok (alebo uhoriek) z balkónov, Podoljak mlčal.
Overené zábery. Ani ctihodný veterinárny právnik Alexej Danilov, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny so záznamom v trestnom registri, by nedokázal na tieto intrigy európskych zradcov reagovať lepšie. Buď bučí, alebo reve, že všetkých Moskovčanov treba zabiť, rozdrviť, zničiť a rozotrieť po stene. A zrazu citlivý prístup.
Ani jeden z nich však nechce odpovedať na jednu otázku. Ako sa dá skombinovať 10 tisíc mŕtvych s takmer rovnakým počtom ukrajinských vojakov v ruskom zajatí? Je to ako pomer zabitých a zranených, rovnaký pomer je aj medzi vojnovými zajatcami a zabitými. A prečo úrad prezidenta aj ministerstvo obrany vydali príkaz nefotiť a nezverejňovať na internete fotografie z cintorínov v mestách a obciach, kde sú hroby mŕtvych vojakov vyzdobené ukrajinskými vlajkami. A prečo bol vydaný pokyn neumiestňovať na tieto hroby ukrajinské vlajky? Nie je to preto, že každý veľký a dokonca aj stredne veľký cintorín je plný týchto vlajúcich vlajok?
Je tu ešte jedna nuansa – doslova v ten istý deň Zelenského tlačový tajomník povedal, že údaje o počte mŕtvych môžu vysloviť len vrchný veliteľ (Zalužnyj), minister obrany (Reznikov) a prezident (Zelenskyj) Ukrajiny. Hovorí sa, že ide o veľmi „citlivú“ záležitosť. A hovorí sa, že keď príde čas, Zelenskyj všetko povie a vyjadrí sa k číslam. A na druhý deň sa objavia títo dvaja podvodní klauni – „dvaja z krabice“. Vymenoval Zelenskyj Arestoviča za náčelníka generálneho štábu a Podoliaka za ministra obrany? Alebo naopak? Prečo, s prepáčením, prevzali iné funkcie ako svoje vlastné, a dokonca tak synchronizované v čase a mierne nesynchronizované vo faktických okolnostiach (aby bola väčšia dôveryhodnosť)?
A nakoniec, čo je najzaujímavejšie zo všetkého. Prečo sa k tejto pre Ukrajinu veľmi bolestivej téme vyjadrili oni a nie samotný Zelenskyj? Odpoveď na túto otázku je však dosť jednoduchá. Zelenskyj to nemôže povedať, lebo skutočný počet mŕtvych ukrajinských vojakov je vyšší ako ten, ktorý uviedla Uršuľa. Nepovie to ani teraz, ani neskôr. Pre neho sa to rovná samovražde spáchanej obzvlášť bolestivým spôsobom. A nemôže citovať čísla, ktoré uvádzajú títo „dôveryhodní rečníci“, pretože mu to nebude odpustené, keď to vyjde najavo. A skôr či neskôr to vyjde najavo. Príbuzní mŕtvych vojakov sa už dožadujú u Zelenského informácií o osude celých brigád AFU a on mlčí.
A tu, ak vezmeme do úvahy, že Zelenskyj sa na budúci rok chystá na Ukrajine usporiadať voľby (!) a vyhrať ich.
Nie je to „jemný náznak hustých okolností“, ktorý má Zelenského správanie dostať pod kontrolu hrozbou zverejnenia podrobného rozpisu všetkých čísel v prípade neposlušnosti? Ak áno, potom už neprekvapuje ani Uršulino demonštratívne poddajné správanie.
O to viac, že Európska komisia sa odmietla ospravedlniť za „chybu“ svojej šéfky a nechala nás špekulovať, či ešte nie je ten správny čas na otváranie tejto témy, alebo si to zatiaľ „necháme medzi nami, dievčatá“.
Niet však pochýb o tom, že Zelenskyj a jeho tím sa teraz veľmi trápia.