Bratislava 21. septembra 2021 AKTUALIZOVANÉ (HSP/SITA/Foto:TASR-Martin Baumann, Vladimír Miček)

Včera sme informovali o vznesení obvinenia voči Monike Tódovej a Konštantínovi Čikovskému kvôli vyzradeniu utajovaných skutočností a aj o tom, že šéf Generálnej prokuratúry SR Maroš Žilinka avizoval, že toto obvinenie dá preskúmať. Pozrite si reakcie, ktoré na sociálnych sieťach vyvolalo obvinenie mainstreamových novinárov. Základná otázka aj v tomto prípade je, či sú si všetci občania pred zákonom rovní a či platí pre všetkých rovnako, aj pre novinárov, alebo sa má k novinárom pri porušovaní zákona z ich strany pristupovať inak

Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha vyhlásil, že prosí o „minútu ticha“ za vyšetrovateľa, ktorý sa odvážil obviniť Moniku Tódovú z Denníka N. „Tomu sa povie – rituálna samovražda. To on nevie, že tuná Lipšicova opička je nedotknuteľná? To on nevie, že zákon na Sorosových novinárov neplatí – oni predsa môžu všetko!“

„Za toto úbohého príslušníka liberálna kaviareň roztrhá na kusy. Pustia sa do jeho rodiny, budú vrieskať, že je mafián a hydra, Heger zriadi pracovnú komisiu na ochranu Denníka N, chlapíka upália zaživa. Ale vážne – keby tu fungovala spravodlivosť, tak už sedí Tódová v kolúznej väzbe. Cez svoje články predsa môže ovplyvňovať celé Slovensko! Prečo je ďalej na slobode? Kto ju chráni?“ Pýta sa vo svojej reakcii poslanec Blaha.

Doplnil ďalšiu otázku, prečo nevinný generál Lučanský, ktorý chytal mafiánov, musel ísť do väzby a redaktorka Denníka N Tódova, ktorá zjavne porušila zákon, sedí doma v obývačke na hradnom vrchu s vyloženými haksňami?

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej (taktiež zo Smeru-SD) novinári by mali mať vždy zaručenú slobodu. „S Monikou Tódovou sa poznáme profesionálne roky a viackrát sme sa stretli či telefonovali spolu. Konštantína Čikovského som pravdepodobne nikdy nestretla. Môžeme mať milión výhrad voči ich názorom, ktoré prezentujú. Môžeme nesúhlasiť s tým, že tvrdia že sú objektívni. Môžeme byť presvedčení, že informácie, ktoré uverejňujú, získavajú spôsobom, ktorí je na akejsi hranici. Môlžu nám byť rovnako nesympatickí ako sme my im. Tisíckrát som sa pri niektorých článkoch vytočila. No napriek tomu všetkému by sme mali mať na zreteli, že aj keď sa nám to vždy nepáči, novinári majú mať zaručenú slobodu.“

Beňová zdôrazňuje, že sloboda médií je pre spoločnosť dôležitá. „Neviem odborne posúdiť, čo mohli napísať o P. Tóthovi a čo nie. Ale bol nesporne významným “hráčom” jednej z najsledovanejších káuz v histórii Slovenska. Petra poznám tiež roky, podobne ako Moniku, keď bol ešte novinárom v SME. Odvtedy sa stalo toho tak veľa. Všetkého. Chcem týmto statusom teda vyjadriť svoje presvedčenie, že aj keď som sama bola neraz “predmetom” nie vždy objektívnej kritiky médií, aj tak považujem slobodu médií za jednu z najdôležitejších súčastí demokratickej spoločnosti. Nemusíme sa mať radi, ale rešpektovať iných s rozdielnym názorom patrí k cnostiam vyspelých národov a jednotlivcov.“

Podpredseda parlamentu za hnutie OĽaNO Gábor Grendel si zase myslí, že v právnom štáte by sa nemalo stať, že novinárom vznesú obvinenie tri roky po napísaní predmetného článku.

„Tesne pred uplynutím premlčacej lehoty. To, že sa to teraz stalo dvom redaktorom Denníka N smrdí účelovosťou. Čo robili OČTK tri roky?“ Pýta sa na Facebooku Gábor Grendel.

Bývalý šéf KDH Alojz Hlina ku téme dodal: „Novinárku Moniku Tódovú obvinili za to, že robí to, prečo je novinárkou. Novinári odhaľujú pravdu a neodhaľujú svoje zdroje. Považujem za zvrátené a absurdné, že ideme strašiť novinárov za to, že si robia svoju robotu.“

Ombudsmanka: Pri obvinení novinárov z Denníka N dochádza ku kolízii práva na slobodu prejavu s verejným záujmom

Pri obvinení novinárov Moniky T. a Konštantína Č. z Denníka N dochádza ku kolízii práva na slobodu prejavu s verejným záujmom. Pre agentúru SITA to uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Zverejnené informácie o vznesení obvinenia voči dvojici novinárov sú podľa nej príliš strohé na to, aby sa k nim dalo zaujať právne relevantné stanovisko. Navyše, rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov a prokuratúra sú vyňaté z pôsobnosti verejného ochrancu práv. Podľa ombudsmanky by preto zrejme nebolo vhodné právne hodnotiť postupy a rozhodnutia v rámci trestných konaní

„Vo všeobecnosti možno uviesť, že v uvedenom prípade dochádza ku kolízii práva na slobodu prejavu s verejným záujmom, ktorý tkvie tak v ochrane práv iných – konkrétne v ochrane osobnej bezpečnosti utajeného svedka, ako aj v zabránení úniku dôverných informácií,“ povedala Patakyová.

Právo na slobodu prejavu novinárov podľa nej požíva jednu z najvyšších záruk právnej ochrany, keďže novinári v demokratickej spoločnosti plnia neoceniteľnú úlohu „strážnych psov demokracie“.

„Na strane druhej však toto výsadné postavenie novinárov kladie zvýšené nároky na povinnosti a zodpovednosť novinárov, ako to vyplýva z článku 10, odsek 2 Dohovoru aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva,“ doplnila Patakyová.

Podľa ombudsmanky je potrebné starostlivo vyhodnocovať a vyvažovať protichodné legitímne záujmy – slobodu prejavu a právo verejnosti na informácie na jednej strane a osobnú bezpečnosť utajeného svedka, verejný záujem na vyšetrení trestnej činnosti a ochranu utajovaných skutočností na strane druhej.

Novinárov Moniku T. a Konštantína Č. obvinil minulý týždeň vyšetrovateľ z okresného policajného riaditeľstva Bratislava III František Spusta z ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti. Podľa Trestného zákona im hrozí trest odňatia slobody na dobu jedného roku.