Povinnosť uvádzať v letákoch 50 % domácich potravín obmedzuje aj spotrebiteľov, upozorňuje SAMO

Bratislava 5. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Novelizovaný zákon o neprimeraných podmienkach v obchode, ktorý zaviedol povinnosť umiestniť do propagačných materiálov potravín a poľnohospodárskych produktov aspoň polovicu domácej produkcie, obmedzuje okrem obchodníkov aj spotrebiteľov. Konštatoval to predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič

Spôsob, akým je táto povinnosť uvedená, obmedzuje podľa aliancie aj samotných výrobcov, ktorí po novom nevedia nastaviť legálne vlastnú komunikáciu svojich produktov. SAMO zároveň kritizuje aj nové usmernenie, ktoré k tomuto zákonu zverejnilo ministerstvo pôdohospodárstva.

Okrem právnych problémov upozorňujú reťazce, ktoré SAMO zastupuje, aj na výrazné obmedzenie letákovej ponuky pre spotrebiteľov, a to vrátane slovenských výrobcov. “V prípade zimnej ponuky, kedy je nedostatok slovenskej zeleniny a ovocia, je takmer nemožne vsunúť do ponuky slovenskú zeleninu a ovocie, pretože stúpa spotreba tropického ovocia. Takéto obmedzenie môže negatívne doľahnúť aj na zdravie obyvateľstva. V prípade Veľkonočnej ponuky sa leták nebude dať ani vyskladať, keďže táto produkcia je takmer výlučne v zahraničí a na Slovensku neexistuje,” uviedol Krajčovič.

Kritizoval napr. aj to, že výrobcovia piva, ktoré sa podľa platnej legislatívy kvalifikuje ako slovenská potravina a slovenský produkt, budú musieť uvádzať v reklamných materiáloch prinajmenšom 50 % slovenských výrobkov. To je podľa SAMO v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a voľného pohybu tovaru na spoločnom trhu EÚ.

Usmernenie, ktoré k zákonu pripravilo ministerstvo, ide podľa aliancie nad rámec už prijatého legislatívneho textu a zavádza aj nejasné pojmy. “V samotnom znení zákona je pomerne jasne stanovené, že najmenej polovica z celkového množstva potravín má byť slovenská. Usmernenie ale zavádza viacero pojmov súvisiacich so zverejnením potraviny v letáku, výklad ktorých bude čisto na ľubovôli kontrolného orgánu. Týmto spôsobom, nad rámec zákona a navyše nejasne, extrémne zvyšuje stupeň právnej neistoty dotknutých subjektov,” dodal Krajčovič.

Potraviny majú byť podľa usmernenia vyobrazené v primeranej veľkosti, v jednotnej forme grafiky a dizajnu tak, aby nedochádzalo k zjavnej diskriminácii určitých poľnohospodárskych produktov a potravín. Minimálna veľkosť pritom musí zodpovedať fyzickej možnosti bežného spotrebiteľa oboznámiť sa s každým výrobkom. “Uvedená špecifikácia dáva v podstate neobmedzené možnosti kontrolnému orgánu identifikovať porušenia zákona. Ani zahraničné potraviny nie sú vyobrazené všetky rovnako, resp. celkový dizajn letákov často smeruje k upútaniu pozornosti na napr. najvýhodnejšie ponuky,” ozrejmil Krajčovič.

„Už od legislatívneho návrhu, ktorý prvýkrát obsahoval povinnú propagáciu slovenských výrobkov, sme poukazovali na to, že takýto návrh je v rozpore s európskym právom i Ústavou SR. Aktuálne usmernenie k povinnej propagácii slovenských výrobkov však namiesto toho, aby sa sústredilo na výklad nejasných pojmov uvedených v novele zákona o potravinách, pristúpilo k zavádzaniu nových povinností nad rámec zákona. Uvedené usmernenie tak zvyšuje mieru právnej neistoty pre dotknuté subjekty, keďže po novom chce ministerstvo, aby sa kontrolovala aj veľkosť, forma grafiky a dizajnu propagácie výrobkov. Agrorezort zároveň na takéto rozširovanie aplikácie zákona nemá zákonné splnomocnenie. Očakávame však, že v súvislosti so zákonnou povinnosťou propagácie slovenských výrobkov začne Európska komisia voči SR konanie pre porušenie práva EÚ a túto povinnosť bude musieť SR zo zákona o potravinách vypustiť,“ doplnil partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing Ján Lazur.