POTVORICE: Na stredné Považie sa po vyše storočí vracajú bobry

Potvorice 4. februára (TASR) – Do niektorých častí Slovenska sa po viac ako storočí začínajú vracať bobry. Ich výskyt zaznamenali v poslednom čase aj na strednom Považí. Na Váhu v katastri obce Potvorice v okrese Nové Mesto nad Váhom potvrdili ich výskyt rybári. Prítomnosť bobrov potvrdili aj desiatky ohryzených pňov popri brehu rieky.

Starostu obce Potvorice Ľubomíra Mala upozornili na výskyt bobrov na Váhu miestni rybári. Jeden exemplár sa údajne „predvádzal“ rybárovi priamo pred nahodenými udicami. „Nechcel som tomu veriť, tak som sa šiel presvedčiť osobne. Na brehu som našiel nasekané drevo čiastočne popadané do vody a čiastočne na breh. Myslím si, že sa sem vrátili aj preto, lebo v posledných rokoch sa rapídne zlepšila čistota vody,“ povedal Malo.

Podľa Petra Nováčika, štatutára novomestského občianskeho združenia Brečtan, bobra na území bývalého Československa vyhlásili oficiálne za vyhynutý druh v roku 1977. „V Čechách zaznamenali posledný výskyt živého bobra v roku 1852, na Slovensku to bolo o niečo neskôr. Na Slovensku sa bobor vyskytoval najmä v povodí rieky Váh, Hron, okolo Dunaja, Dudváhu a na východnom Slovensku. Posledné stopy po výskyte bobra na Slovensku sa objavili okolo roku 1910 v okolí Bratislavy. Až v roku 1985 sa začal bobor opäť objavovať aj na Slovensku a v Čechách, kde sa dostal z Rakúska po riekach Morava a Dunaj,“ priblížil Nováčik s tým, že v minulosti sa u nás vyskytoval úplne prirodzene, pravdepodobne ho vyhubili ľudia a industrializácia.

Ako dodal, rozširovanie bobra je veľmi pomalé, rozširuje sa rýchlosťou asi štyri až sedem kilometrov za rok. Potvorice sú na 145. kilometri Váhu, ich výskyt približne časovo zapadá do tejto teórie. „Momentálne sa odhaduje, že na Slovensku žije asi 700 až 750 bobrov najmä v dvoch lokalitách. Jedna je okolo Záhorskej nížiny, ide o juhozápadnú lokalitu výskytu bobrov pochádzajúcich z dolného Rakúska. Druhou je severovýchodná lokalita výskytu, kde sa bobry dostali z Poľska po rieke Orava až na horné Považie,“ skonštatoval Nováčik.

Podľa Dušana Valachoviča z Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, bobor je po človekovi jediný živočích, ktorý výrazne ovplyvňuje krajinotvorbu vodných ekosystémov. „Bobry sú prísne viazané na svoje teritórium a žijú v rodinách, ktorých početnosť závisí od produkčných schopností územia a jeho veľkosti. Na asi dvojkilometrovom úseku rieky Váh ich môže žiť podľa odhadov asi šesť,“ povedal Valachovič s tým, že bobor dokáže strom s priemerom 15 centimetrov svojimi zubami „zoťať“ asi za minútu. Stromy využíva ako hrádze na vzdutie vodnej hladiny. Voda im slúži nielen ako úkryt, ale najmä ako chladiace médium.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a fotoreportáž.

pok ed