Potravinárska komora Slovenska: Vláda musí zmeniť svoj postoj k potravinárskemu priemyslu

Bratislava 12. decembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Slovensko sa postupne stáva krajinou, ktorá čoraz viac importuje potraviny vyrábané v zahraničí zo slovenských surovín. Ak SR nechce skončiť len ako vývozca poľnohospodárskych surovín bez vlastnej výroby potravín, vláda musí zásadne zmeniť svoj postoj k potravinárskemu priemyslu. Zhodli sa na tom 8. decembra delegáti valného zhromaždenia Potravinárskej komory Slovenska (PKS) v Turčianskych Tepliciach.

PKS na valnom zhromaždení skonštatovala, že po takmer troch desaťročiach transformačného procesu niektoré odvetvia potravinárskeho priemyslu na Slovensku zanikli. Slovensko sa stalo krajinou produkujúcou takmer výlučne monokultúry, ktoré vyváža do zahraničia a následne vo forme potravín s pridanou hodnotou dováža späť.

Podpora potravinárskeho priemyslu na Slovensku je podľa PKS v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ nezvládnutá. Podľa posledných údajov pomer hrubej produkcie potravinárstva k HDP na Slovensku je tretí najnižší spomedzi všetkých členských štátov EÚ, po takých miništátoch ako je Luxembursko a Malta. Rovnako tak pomer pridanej hodnoty k HDP dosiahol tretiu najnižšiu hodnotu v EÚ-28, po Luxembursku a Švédsku.

“Zaostávanie potravinárskeho sektora na Slovensku môžeme vidieť aj z porovnania s veľkostne podobnými štátmi. Mimoriadne výkonný potravinársky sektor Írska vyprodukuje 8-krát viac nominálnej hrubej produkcie, dánsky 5-krát viac. Dvakrát väčšia Česká republika má viac než trojnásobnú produkciu. Trojmiliónová Litva má o pätinu vyššiu produkciu a v potravinárstve generuje o polovicu vyššiu pridanú hodnotu,” uviedla potravinárska komora.

“Nikto z nás nechce, aby sa Slovensko stalo krajinou vyvážajúcou poľnohospodárske suroviny, ktoré budeme späť dovážať formou potravín. Nechceme vyvážať do zahraničia prácu a mzdy, pretože jedno aj druhé potrebujeme pre našich občanov,” povedal prezident PKS Daniel Poturnay.

Na potravinársky priemysel mal podľa PKS negatívny dosah transformačný efekt, ktorý sa prejavil najmä na poklese zamestnanosti a na objeme výroby. Avšak systematický prepad výroby a zamestnanosti sa v týchto dvoch sektoroch nezastavil ani v posledných rokoch. Od roku 2007 poklesla výroba pečiva o 21 %, syrov o 20 % a výrobkov z mäsa o 13 %. Slušnejší rast, o 13 %, zaznamenalo len konzumné mlieko, čo je však produkt s minimálnou pridanou hodnotou. Doterajšie vlády sa v rámci riešenia problémov potravinárskeho priemyslu sústreďovali vo významnej miere na prístup predovšetkým nadnárodných obchodných reťazcov a uplatňovanie neférových praktík v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch.

Delegáti valného zhromaždenia PKS konštatovali, že stále podstatnejšou príčinou klesajúceho podielu slovenských potravín, ktorá by sa mala stať predmetom otvorenej diskusie, je podfinancovanie potravinárskeho priemyslu. Chýbajúce finančné prostriedky majú za následok nedostatočné investície do technologického vybavenia a zaostávanie v konkurenčnom boji so zahraničnými potravinami.

Hlavným systémovým zdrojom vládnej podpory potravinárstva by mali byť podľa PKS prostriedky z Programu rozvoja vidieka. V tejto súvislosti je hrozivým faktom, že z viac ako 2 miliárd eur vyčlenených na tento účel do roku 2020 bolo v čase odovzdania rezortu bývalým vedením už zazmluvnených 94 %. Pre tento stav vyjadrili svoje znepokojenie aj zástupcovia EÚ.

Na valnom zhromaždení sa okrem členov PKS ako hostia zúčastnili štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriel Csicsai, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV Milan Lapšanský, zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Zväzu obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) SR a Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).