Môj profil 
Predplatné
“Skladby, ktoré považujeme za príjemné, majú rovnováhu medzi tým, o čom vieme, že bude nasledovať a tým, čo sme neočakávali. Ak pochopíme, ako hudba aktivuje naše pocity šťastia v mozgu, môžeme vysvetliť, prečo nás počúvanie hudby povzbudí, keď máme zlú náladu,” uviedol Vincent Cheung z nemeckého Max-Planck-Institut für Kognitions – und Neurowissenschaften.
Spolu s kolegami použili model strojového učenia na matematické vyčíslenie neistoty a prekvapenia v súvislosti s 80-tisíc akordmi v skladbách z Billboardu, pričom pracovali len so samotnými akordmi, čiže “vylúčili” texty a melódie. Zistili, že keď si poslucháči boli relatívne istí, aký akord bude nasledovať, potešilo ich, keď ich namiesto toho niečo prekvapilo. Na druhej strane, keď si poslucháči neboli istí, čo môžu v skladbe čakať, potešilo ich, keď ich akordy, ktoré nasledovali, neprekvapili.
Stefan Kölsch z univerzity v nórskom meste Bergen vysvetlil, že doterajšie výskumy sa zameriavali len na to, aký má na potešenie vplyv “efekt prekvapenia”, no nie na “neistotu predvídania poslucháčov”. “Ukázali sme, že potešenie z hudby závisí od dynamiky súhry medzi budúcimi a retrospektívnymi stavmi očakávania. Naša základná schopnosť predvídať je preto dôležitým mechanizmom, prostredníctvom ktorého abstraktné zvukové sekvencie dostávajú emocionálny význam a stáva sa z nich univerzálny kultúrny fenomén, ktorý nazývame hudba,” uviedli vedci, podľa ktorých by sa budúce projekty mohli zamerať na úlohu prekvapenia a neistoty v súvislosti s inými druhmi umenia, akými sú napríklad tanec a film. Tvrdia tiež, že ich zistenia by mohli predvídať budúce hudobné trendy alebo pomôcť hudobným skladateľom pri komponovaní.
Výskumníci sa chcú takisto zaoberať tým, prečo ľudia niekedy majú pri počúvaní hudby zimomriavky.
.JPG)
.jpg)
