Postup Ruska v konflikte s Ukrajinou zdá sa zaskočil USA. Aké majú teraz tri základné možnosti na reakciu?

Bratislava 24. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Jim Watson)

 

Reakcia Ameriky na udalosti v Rusku, Donbase, Záporoží a Chersonskej oblasti bola prekvapivo tlmená. Dokonca nudná, ak vezmeme do úvahy, že ide o historické udalosti, medzi nimi aj o prvú mobilizáciu do ruskej armády, hoci len čiastočnú, za posledné desaťročia. Odvetné kroky budú urobené neskôr, približne o týždeň. USA majú na výber z troch možností, informuje denník Vzgljad

Joe Biden
Na snímke americký prezident Joe Biden

V prvý deň bolo možno problémom skreslené zameranie vnímania, ale teraz je to už jasné: rozhodnutie usporiadať referendá na bývalom ukrajinskom území (ktoré pravdepodobne povedú k výraznému zväčšeniu Ruska) a nariadenie Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii uviedli vedenie USA do rozpakov. Druhá okolnosť zohrala väčšiu úlohu ako prvá.

Reklama

Joe Biden potreboval päť dní na to, aby osobne načrtol postoj Washingtonu k plebiscitu na Donbase, v Záporoží a Chersone. Nič originálne – opäť sankcie.

“Budeme spolupracovať s našimi spojencami a partnermi, aby sme na Rusko uvalili ďalšie rýchle a tvrdé ekonomické sankcie,” povedal americký prezident.

Reklama

Inými slovami, neexistuje a neexistovala žiadna hotová odpoveď. Krok Ruska (plebiscit a mobilizáciu možno v zahraničnej politike považovať za dve časti toho istého kroku) Bidena prinajmenšom zaskočili. Po týždennej úvahe sa ukázalo, že na rýchlej reakcii treba ešte popracovať.

Neobmedzená kreativita, ktorá sa prejavuje v EÚ (rôzne krajiny predkladajú rôzne iniciatívy na nové sankcie a zároveň spochybňujú návrhy iných), ich stavia do približne rovnakej situácie ako Bidena. Nevedia, ako reagovať.

Spočiatku sa zdalo, že Američania majú pripravenú odpoveď. Len sa ukázalo, že nepostačujúcu. Alebo naopak, nadmernú.

Ešte pred Putinovým prejavom, ale potom, ako lídri LDĽR, Chersonskej oblasti a Záporožia vyhlásili referendá, boli v Spojených štátoch načrtnuté dve škandalózne protiruské opatrenia.

Po prvé, v Kongrese bol predložený dvojstranný návrh zákona o uvalení tzv. sekundárnych sankcií na tie neamerické spoločnosti, ktoré nakupujú ruskú ropu.

Reklama

Po druhé, ministerstvo spravodlivosti pod Bidenovým vedením požiadalo Kongres, aby schválil zatiaľ nepredloženú iniciatívu, ktorá by umožnila zabaviť zmrazený ruský majetok a previesť ho na Ukrajinu.

Potom však prehovoril Putin – a začal sa zmätok. V prejave, ktorý mal prezident USA predniesť na Valnom zhromaždení OSN, boli vykonané naliehavé zmeny. Mohli sa však zaobísť aj bez toho – neurobilo to jeho prejav zaujímavejším.

“USA a ich partneri pracujú na tom, aby Rusku vytvorili náklady, ktoré by ho odradili od útokov na územie NATO,” zopakoval prezident, akoby táto “práca” neprebiehala už od februára (nehovoriac o marci 2014).

Je príznačné, že deň po Bidenovom prejave, ani o dva dni neskôr, nebolo zverejnené nič zaujímavé. Oficiálne zahraničnopolitické myslenie ustrnulo a prinášalo len staré klišé.

To bolo v ostrom kontraste so spravodajstvom v amerických médiách. Podobne ako v Bielom dome, aj v tomto prípade sa odôvodnene predpokladalo, že deklarované hranice Ruska sa veľmi skoro rozšíria za súčasnú frontovú líniu. To si od Moskvy vyžiada ďalšie politické, právne a vojenské rozhodnutia.

Reklama

A hlavné rozhodnutie – mobilizácia 300 000 Rusov – sa už realizuje. Výrazne mení rovnováhu vojenských síl vo východnej Európe.

Novinári sa zároveň zamerali na najextrémnejšie scenáre (z ktorých vyplýva vyššie hodnotenie) a mučili vojenských dôstojníkov vo výslužbe otázkami o tom, ako by USA reagovali na ruský jadrový úder na Ukrajinu.

Hoci sa Amerika v súčasnosti zaoberala vlastnými problémami – od ekonomiky až po blížiace sa voľby do Kongresu – takýto akcent Američania už nemohli ignorovať. Atmosféra sa začala vyostrovať a Washington mlčal, až kým neprišiel s prísľubom spolupráce na rýchlych sankciách, ale skôr v súvislosti s referendami ako s mobilizáciou. O tom, ako na ňu reagovať, ešte nebolo rozhodnuté.

Otázka takejto dramatickej zmeny pomeru síl v Európe určite nie je jednoduchá. Odpoveď však svojím spôsobom jednoduchá je.

Americký vodca, podobne ako ruský rytier, stojí na križovatke. Existujú tri cesty.

Prvou je udržiavať stávky, eskalovať konflikt, podniknúť zmysluplné kroky v konfrontácii s Moskvou. Alebo – menej významné kroky, ale na viacerých frontoch naraz: niekoľko citlivých sankcií, vyslanie ďalších vojakov na vojenské základne NATO vo východnej Európe, iniciovanie otázky vylúčenia Moskvy z Bezpečnostnej rady OSN (bez šance, ale Ukrajina o to veľmi prosí), ďalšie dodávky zbraní pre AFU.

Táto cesta však znamená, že Rusko bude na druhej strane ešte viac zvyšovať stávky. Ministerstvo zahraničných vecí môže označovať referendá za “falošné”, ako chce, ale Putin s frázou “neblufujeme” je realitou, rovnako ako informačná neuróza z jadrovej vojny, a to tesne pred dôležitými kongresovými voľbami.

Druhou cestou je stabilizácia, oddych na posilnenie (vrátane intelektuálnej sily), obdobie konzultácií a diskusie o potrebe dialógu s Moskvou. Zdá sa, že toto okno zostáva otvorené, ako naznačuje napríklad výmena väzňov.

“Jastrabi” proti takejto ceste namietajú a poukazujú na to, že Moskva využíva oddych aj na akumuláciu síl a teraz je potrebné “vyvinúť tlak”. Je to však desivé, pretože USA eskaláciu nekontrolovali predtým, nekontrolujú ju ani teraz, a ak prekročí určitú hranicu, nebude ju môcť kontrolovať vôbec nikto.

Treťou možnosťou je détente. Je to dialóg a vypracovanie (aspoň na začiatku) nových pravidiel spoločného života. Je to objasnenie hraníc, ktoré nemožno prekročiť.

Reklama

Biden, ktorý si myslí, že je mierotvorca, zvyčajne volí tretiu cestu. Je však nepravdepodobné, že by si ju Biden vybral – vzhľadom na zotrvačnosť konfrontácie a osobitosti základnej úlohy: USA nepotrebujú mier na Ukrajine, ale oslabenie Ruska.

Víťazstvo republikánov v novembrových kongresových voľbách by poskytlo malú (takmer zanedbateľnú) šancu na zmiernenie napätia, ak by sa v Kongrese našlo viac poslancov, ktorým viac záleží na inflácii a kolosálnych nákladoch na Ukrajinu než na škodách spôsobených Rusku.

Je celkom možné, že súčasná pauza bude trvať dovtedy, kým Rusko formálne nerozšíri svoje hranice a Putin nepodpíše nové prezidentské dekréty o obrane a bezpečnosti, ktoré sú v tejto súvislosti nevyhnutné.

To znamená, že počkajte ešte plus-mínus týždeň a potom sa USA rozhodnú. Potom sa svet môže priblížiť k jadrovej vojne. Alebo – po prvýkrát po dlhom čase – sa od nej vzdialiť.

 

Reklama

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

08:23

Inflácia na Slovensku postupne klesá, ale podľa najnovších údajov Eurostatu bola v januári tohto roka stále 5. najvyššia v Európskej únii (EÚ).

Aj keď prognóza predpovedá výrazné spomalenie rastu cien, stále stavia SR na rovnaké miesto v poradí európskych krajín aj za celý rok 2024. Upozornil na to v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického vývoja Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

Podľa najnovšej prognózy Eurostatu by mala priemerná ročná inflácia na Slovensku v roku 2024 výrazne klesnúť na 3,5 % z vlaňajších 11 %.

08:10

Aktivita v čínskom výrobnom sektore zaznamenala pokles aj vo februári, už piaty mesiac po sebe, pričom tempo poklesu sa mierne zrýchlilo.

Aktivitu vo výrobe ovplyvnili oslavy Nového lunárneho roka, ktoré zhruba na týždeň buď odstavili čínske podniky z prevádzky, alebo obmedzili výrobu. Informovali o tom portály RTTNews a tradingeconomics, ktoré zverejnili údaje čínskeho štatistického úradu.

08:02

Zákazníci v Kazachstane dostali od bánk, mobilných telekomunikačných operátorov a iných poskytovateľov služieb správy, ktoré ich upozorňujú na možné poruchy, keďže väčšina tejto stredoázijskej krajiny prechádza od 1. marca na iné časové pásmo. Informáciu priniesla agentúra Reuters.

V záujme zjednotenia času v tejto krajine veľkej ako západná Európa sa vo väčšine kazašských regiónov o polnoci zo štvrtka na piatok posunuli hodiny o jednu hodinu dozadu, čím sa celá krajina dostala do časového pásma UTC+5.

07:55

Voliči v Iráne začali v piatok vo voľbách rozhodovať o zložení parlamentu a Zhromaždenia expertov – orgánu zodpovedného za výber najvyššieho iránskeho vodcu.

Ako informovala agentúra AFP, potenciálnych kandidátov do parlamentu preveruje Rada strážcov, ktorej členov vymenúva alebo schvaľuje najvyšší vodca Iránu. Do súboja o kreslá v 290-člennom parlamente schválila 15 200 kandidátov z takmer 49 000 uchádzačov.

07:53

V rezidenčnej budove v londýnskej štvrti South Kensington vypukol v noci na piatok rozsiahly požiar, v dôsledku ktorého previezli do nemocnice 11 ľudí a 130 evakuovali. Oznámili to miestni hasiči, informovali agentúry AFP a DPA.

07:31

Slovenský hokejový obranca Michal Čajkovský prispel jedným gólom k výhre Spartaka Moskva v úvodnom zápase osemfinále play off KHL nad Severstaľom Čerepovec 3:2. Tridsaťjedenročný bek sa presadil v 17. minúte, keď zvýšil na 3:0 pre domácich.

07:25

Palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr naliehal vo štvrtok na Bezpečnostnú radu OSN, aby odsúdila úmrtie množstva Palestínčanov, ktorí sa v Pásme Gazy snažiali dostať k potravinovej pomoci. Informovala agentúra AFP.

K incidentu prišlo, keď sa tisíce Gazanov nahrnuli k humanitárnemu konvoju, čo vyústilo do smrtiaceho chaosu, ktorý si vyžiadal desiaty obetí.

07:13

Slovenský hokejový útočník Peter Cehlárik strelil dva góly pri víťazstve Leksandu vo štvrtkovom zápase švédskej SHL nad Frölundou 3:0.

07:07

Španielsky tenista Jaume Munar postúpil do štvrťfinále dvojhry na antukovom turnaji ATP v čilskom Santiagu. Ako ôsmy nasadený zdolal v osemfinále Alberta Ramosa-Vinolasa zo Španielska hladko 6:3, 6:1.

06:58

Prvé tohtoročné stretnutie ministrov financií skupiny G20 sa skončilo vo štvrtok bez prijatia spoločného vyhlásenia pre nezhody členských krajín, ktoré súvisia s prebiehajúcimi geopolitickými konfliktami. Oznámila to Brazília, ktorá stretnutie hostila, informuje agentúra AFP.

Vojna na Ukrajine rozdelila skupina G20. Západné krajiny ju odsudzujú a poskytujú Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc. Súčasťou G20 je však aj Rusko, ktoré získalo podporu od Brazílie, Číny či Indie.

06:55

Vo veku 84 rokov zomrel bývalý kanadský premiér Brian Mulroney. Oznámila to vo štvrtok na sociálnej sieti X jeho dcéra Caroline.

Mulroney sa narodil 20. marca 1939 v Quebecu a bol posledným kanadským lídrom v období studenej vojny. Ako líder Progresívno-konzervatívnej strany (v súčasnosti Konzervatívna strana Kanady) bol zvolený do funkcie premiéra v roku 1984. Jeho vláda bola znovuzvolená v roku 1988 a premiérom tak bol takmer desať rokov do roku 1993.

Canada Obit Mulroney
Na snímke bývalý kanadský premiér Brian Mulroney
06:54

Americký prezident Joe Biden naliehal vo štvrtok na rýchle uzavretie dohody o prímerí. Dôvodom bol incident v Pásme Gazy, pri ktorom počas rozdávania humanitárnej pomoci Palestínčanom prišlo o život viac než 100 ľudí. Informovali agentúry DPA a AFP.

06:52

Vo veku 92 rokov zomrel vo štvrtok v Ríme oceňovaný taliansky filmový režisér Paolo Taviani. Podľahol krátkej chorobe. Jeho starší brat a dlhodobý spolupracovník Vittorio Taviani zomrel pred šiestimi rokmi, 14. apríla 2018. Informovala talianska tlačová agentúra ANSA.

V roku 2012 dostali bratia Tavianiovci cenu Zlatý medveď na berlínskom medzinárodnom filmovom festivale, známom ako Berlinale, za film Cézar musí zomrieť.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke pohľad na Vodné dielo v Žiline z hrebeňa Krivánskej Malej Fatry

Autor: FOTO TASR-Erika Ďurčová

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

René Pavlík

Ivan Štubňa

Pavel Jacz

Viktor Pondělík

Gustáv Murín

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali