Predseda ĽSNS Marian Kotleba v súčasnosti čelí obžalobe z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Prípad sa týka podujatia, ktoré sa uskutočnilo v marci 2017 na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici. Obžalovaný vtedy odovzdal pred takmer 400 pozvanými hosťami trom zúčastneným rodinám finančný dar prostredníctvom symbolických šekov, ktoré boli vystavené na sumu 1 488 eur. Podľa sudkyne však tento skutok možno kvalifikovať aj ako založenie a propagovanie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Špecializovaný trestný súd v Pezinku 29. januára odročil hlavné pojednávanie s Marianom Kotlebom na 4. marca. Vyhovel tak požiadavke obžalovaného. Ten žiadal odročenie z dôvodu, že samosudkyňa na začiatku pojednávania uviedla, že žalovaný skutok môže byť podľa nej posudzovaný podľa prísnejšej právnej kvalifikácie.

Lídra strany Za ľudí a exprezidenta Andreja Kisku zasa polícia obvinila z pokračujúceho zločinu daňového podvodu v súvislosti s jeho firmou KTAG. Kisku začala polícia stíhať 3. decembra minulého roku, pričom zločin mal spáchať ako konateľ firmy KTAG v rokoch 2013 a 2014. Polícia priblížila, že podvod súvisí so zaúčtovaním daňových dokladov na predvolebnú a volebnú prezidentskú kampaň do účtovníctva spoločnosti, pričom táto činnosť nebola predmetom jej podnikateľskej činnosti.

Trestné stíhanie pre zločin rozširovania extrémistického materiálu v súbehu s prečinom prejavu sympatie k hnutiu, smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd je vedené voči Ľubošovi Blahovi, ktorý vo voľbách kandiduje z jedenásteho miesta za stranu Smer-SD. Dôvodom je Blahova fotka s kosákom a kladivom. Trestné oznámenie na Blahu podali 30. januára predstavitelia Občianskej konzervatívnej strany.

Minulý rok na neho navyše podala súdnu žalobu aj spoločnosť Eset. Blaha totiž na sociálnej sieti kritizoval Eset a jeho majiteľov označoval za oligarchov, ktorí vlastnia médiá a platia viacerých politikov. O Esete natočil sériu videí, v ktorých tvrdil, že je napojený na americkú tajnú službu. Súd vydal 12. februára voči Blahovi neodkladné opatrenie, na základe ktorého je povinný zdržať sa akýchkoľvek klamlivých tvrdení súvisiacich s údajným ovplyvňovaním volieb spoločnosťou Eset, ako aj zmazať svoje nepravdivé statusy týkajúce sa tejto témy.

Obvineniu donedávna čelil aj predseda Smeru-SD Robert Fico. Začiatkom decembra minulého roku ho polícia obvinila z hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovania k národnostnej, rasovej etnickej nenávisti v súbehu so schvaľovaním trestného činu. Fico sa totiž vo videu zastal odsúdeného člena ĽSNS Milana Mazureka za jeho vyjadrenia na adresu Rómov. „Napriek tomu, že Najvyšší súd SR rozhodol, že extrémistické výroky exposlanca Milana Mazureka sú trestným činom a odsúdil ho za ne, Robert F. mal s nimi verejne súhlasiť a tak svoj postoj šíriť cez sociálne siete. Môže mu hroziť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov,” zdôvodnila v decembri polícia. Fico už v súčasnosti obvinený nie je, polícia a prokuratúra sa však rozhodujú, či to tak aj zostane.

Zákon o podmienkach výkonu volebného práva aktuálne nebráni tomu, aby sa obvinený alebo obžalovaný kandidát uchádzal o post poslanca Národnej rady SR. Prekážkou kandidovať je podľa zákona právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené.

Politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok zdôraznil, že Slovensko je právny štát, a teda platí, že každý je považovaný za nevinného dovtedy, kým nie je súdom právoplatne odsúdený. „A je to tak správne, pretože ak by obvinenie či obžaloba stačili na to, aby bolo niekomu obmedzené právo byť volený, išlo by o významný zásah do demokratických princípov volieb. Ich odstúpenie z pozície lídra alebo vzdanie sa kandidatúry, z rovnakého dôvodu, nie je namieste,“ uviedol pre agentúru SITA.

Eštok si myslí, že paradoxne môže byť niekedy obvinenie alebo obžaloba aj v prospech samotného kandidáta a jeho politickej strany. „Najlepšie je to viditeľné pri antisystémových stranách, ktoré svoju kampaň môžu postaviť aj na argumente, že chce tento systém obmedzovať ich práva, čo má byť dôkaz, že treba systém samotný zmeniť,“ vysvetlil politológ. V čase nedôvery občanov vo verejné inštitúcie a spravodlivosť je však podľa neho potrebné, aby počas predvolebnej kampane a v prípade zostavovania vlády títo lídri politických strán jednoznačne odmietli záujem o rezorty, ktoré by nejakým spôsobom mohli verejnosť zneistiť v pohľade na priebeh vyšetrovania v prípade ich obvinenia.