Poslanec Petrák: Povolanie učiteľa bude atraktívnejšie a nie poslednou voľbou

Bratislava 14. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR – Michal Svítok)

Postavenie učiteľa na Slovensku by do roku 2020 mohlo byť natoľko atraktívne, aby to nebola jedna z posledných možností pri výbere povolania. V dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy to vyhlásil predseda Výboru NR SR pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport Ľubomír Petrák (Smer-SD)

“Myslím si, že sa to podarí dotiahnuť, že to bude zaujímavé. Nedokážem povedať, že to bude jedna z prvých volieb, po ktorej ľudia siahnu, ale dovolím si povedať, že máme ambíciu dotiahnuť to tam, aby to nebola jedna z posledných volieb pri výbere povolania,” povedal Petrák.

Predseda výboru pripustil, že stav v slovenskom školstve je biedny a nelichotivý a je potrebné ho výrazne zmeniť. Jedným z dôležitých krokov by malo byť zvyšovanie platov učiteľov, obzvlášť tých novonastupujúcich, pretože ich platy nie sú vysoké. Zároveň zdôraznil, že samotný plat ešte nie je zárukou kvality učiteľa. “Ak hovoríme, že za posledných desať – 20 rokov, kedy nám odchádzajú najschopnejší ľudia, ktorí mali empatiu, mali schopnosť vzdelávať, ktorí mali cit pre prácu s deťmi, tak nemôžeme povedať, že len naliatie financií do platov zmení celkovú situáciu,” konštatoval Petrák. Rovnako dôležité je podľa neho urobiť aj zásadnú zmenu pri výbere študentov a tiež v pôsobení pedagogických fakúlt, z ktorých mnohé podľa neho zaspali dobu.

To, že mnohí učitelia odchádzajú zo školstva najmä z ekonomických dôvodov, si myslí aj člen školského výboru Martin Poliačik (SaS). Zároveň zdôrazňuje, že platy nie sú to jediné, čo pedagógov demotivuje. Je to podľa neho aj konzervatívnym prostredím v školstve a mnohými ďalšími aspektmi. “Nám neodchádzali doteraz učitelia len preto, lebo si nemohli dovoliť žiť z tých platov, ale aj pre to, že necítili slobodu pre svoju prácu robiť ju najlepšie ako vedia. Dokonca im boli často hádzané polená pod nohy, a to nielen zo strany ich škôl, ale aj zo strany štátu, prostredníctvom jeho inštitúcií,” povedal Poliačik.

Poliačik v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba rozlišovať aj v samotnom zvyšovaní platov jednotlivých učiteľov. Plošné zvyšovanie pre všetkých má byť podľa neho záchranným kolesom pre školstvo, ktoré má znížiť výrazný rozdiel medzi tým, čo dostávajú učitelia a iní vysokoškolsky vzdelaní ľudia na trhu práce. Dôležité je preto podľa neho aj zvyšovanie akejkoľvek podpory zo strany štátu. Príklad na odmeňovanie učiteľov by mohol fungovať tak, že by bol definovaný štandard, teda učiteľ s istou praxou, istým množstvom informácií a schopnosťou riešenia problémov, a podľa toho by boli pedagógovia odmeňovaní.

Okrem toho by podľa neho potrebné zmeniť aj celkový vzdelávací školský systém, nielen dotiahnuť rozbiehajúci sa rezortný systém v školstve, ktorý by mal dať reálne informácie o dianí na školách. “Školský vzdelávací systém okresať na nevyhnutné minimum. Učitelia nemôžu spájať učivo do kontextuálnych celkov a presiahnuť paradigmu učenia. Vedieť reálne, že kto čo urobil, v ktorom roku je jedna vec, ale posúdiť dnešnú situáciu vo svete alebo presunúť ju do iného obdobia je úplne niečo iné,” podotkol Poliačik.

Zhoda pritom panuje v tom, že mnohým žiakom a študentom chýba okrem iného aj kritické a analytické myslenie, nevedia správne myslieť, nevedia posúdiť relevantnosť informácií, s ktorými sa denne stretávajú, či spájanie a syntézu nadobúdaných informácií a ich používanie v živote. Takýto problém sa prejavuje napríklad už na stredných školách a gymnáziách.