Môj profil 
Predplatné
„V každom prípade je potrebné povedať, že skrátené legislatívne konanie sa používa naozaj iba vo výnimočných situáciách, napríklad keď hrozia značné hospodárske škody, takže je na mieste si položiť otázku, či výnimočná situácia platila v každom prípade legislatívneho návrhu,“ mieni politológ.
Počas júlovej parlamentnej schôdze prijali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní päť noviel zákonov. Na Slovensku už v tom čase neplatil núdzový stav, ale mimoriadna situácia. Na otázku agentúry SITA, či bolo nutné prijímať spomínané zákony v zrýchlenom režime, Štefančík odpovedal, že určite nie. „Pandémii sme sa vyhli vďaka viacerým okolnostiam. V riadnom režime fungujú opäť súkromné firmy, ako aj viaceré štátne inštitúcie. Nebol teda dôvod, aby vládna väčšina zneužívala tento spôsob schvaľovania zákonov,“ ozrejmil. Poslanci sa podľa jeho názoru pravdepodobne ponáhľali na letné prázdniny, čo však nepovažuje za dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Politológ zdôraznil, že v takomto formáte je potrebné prijímať predovšetkým také novely zákonov, ktoré by dali do súladu rozhodnutia vlády a parlamentu v súvislosti s ochorením COVID-19 s princípmi právneho štátu. „Vynára sa totiž diskusia, či zatváranie občanov prichádzajúcich zo zahraničia do karanténnych zariadení bolo v súlade so zákonom. Určite do tejto skupiny patria aj všetky rozhodnutia, ktoré mali pomôcť ekonomike počas, i po skončení výnimočného stavu a svoje opodstatnenie mal v mimoriadnej situácii aj zákon upravujúci proces vzdelávania,“ zhodnotil Štefančík. Nevie si však vysvetliť, prečo sa v skrátenom legislatívnom konaní musel prijímať zákon o komisárovi pre deti. „Tomuto štátu by predsa nespôsobilo veľké škody, keby Viera Tomanová (komisárka pre deti, pozn. SITA) ´prežila´ vo svojej funkcii niekoľko ďalších týždňov,“ dodal.
Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, môže sa národná rada na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. V praxi to znamená, že po schválení zákonov vo vláde a ich doručení do parlamentu by boli definitívne odsúhlasené na druhý deň.
Prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave Slovenskej republiky začiatkom júna v parlamente povedala, že bude ťažko akceptovať zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe takzvaného prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu. „Kvalitný proces pripomienkovania zákonov a odbornú diskusiu k nim považujem za legitímny nárok verejnosti a za základ budovania dôvery v štát. Jej obchádzanie dôveru v štát oslabuje,“ konštatovala v správe prezidentka.
Okrem vládnych návrhov zákonov sa národná rada zaoberala štyrmi poslaneckými iniciatívami. Na júlovej schôdzi parlament definitívne schválil koaličnú poslaneckú novelu zákona o prokuratúre, ktorá zavádza nové pravidlá výberu kandidáta na post generálneho prokurátora. V zrýchlenom režime prešla aj novela zákona o cene Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú predložil poslanec Jozef Lukáč (Sme rodina). Dva návrhy predložila opozícia. Ide o novely Zákonníka práce o zatvorení maloobchodných predajní v nedeľu. Parlament návrh z dielne strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko neposunul do druhého čítania. Podobný zákon predložili nezaradený poslanec Ján Podmanický a Marián Kéry (Smer-SD). O ich návrhu by sa malo rokovať na septembrovej schôdzi.
.jpg)
