Slovensko 18. novembra 2016 (HSP/Foto:HSP)

Poslankyňa Národnej rady SR za OĽANO-NOVA Anna Verešová a zároveň členka Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny vyzvala spolu s poslancom Richardom Vašečkom (OĽANO-NOVA) všetky politické strany na vypracovanie spoločného návrhu o obmedzení nedeľnej práce. V súvislosti s tým, nám objasnila ďalšie aspekty ich spoločného návrhu, ako aj jej návrhy týkajúce sa zlepšenia prorodinnej politiky na Slovensku.

Poslankyňa Verešová vysvetlila tiež svoj postoj k súčasnej situácii v Európskej únii, k zvoleniu Donalda Trumpa za nového prezidenta Spojených štátov, ako aj postoj k objektívnosti médií.

Čo bolo podnetom, aby ste s poslancom Richardom Vašečkom vyzvali všetky politické strany na vypracovanie spoločného návrhu o obmedzení nedeľnej práce?

Každý piaty Slovák trávi nedeľu v práci. Je to najviac zo všetkých európskych krajín. Ide o dáta z Eurostatu. Ešte v roku 2014 patrilo Slovensku tretie miesto, dnes sme na špici. To nie je úspech, to je hanba. A akoby to nestačilo,Slováci sú rekordérmi aj v práci v noci. Pravidelne na „nočnú“ chodí každý šiesty zamestnaný Slovák, čo je jednoznačne najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. Sme teda krajinou, kde deti nepoznajú svojich rodičov, pretože sa striedajú v nočných a v nedeľných zmenách. Pritom firmy, v ktorých naši ľudia pracujú v nedeľu, vo svojich materských krajinách majú nielen v nedeľu, ale aj cez štátne sviatky obmedzenú prácu.

Ktorých odvetví by sa malo obmedzenie nedeľnej práce týkať?

V našej výzve sme apelovali na voľno v nedeľu v sektore obchodu. V Európe je obmedzenie alebo priamo zákaz nedeľného predaja úplnou samozrejmosťou. Príkladom nám môže byť veľký počet vyspelých európskych krajín ako Nórsko, Fínsko, Nemecko, Veľká Británia, Belgicko a mnohé ďalšie. Z vymenovaných krajín je tiež zrejmé, že zákaz predaja v nedeľu nie je kresťanskou témou ako sa nám to niektorí snažia nahovoriť. Myslíte si, že napríklad v Nórsku majú v nedeľu zatvorené obchody a banky na základe „pravidiel vyplývajúcich z viery“? V mnohých témach sú nám tieto krajiny dávané za príklad, je teda najvyšší čas priblížiť sa k týmto vyspelým krajinám aj pri obmedzení nedeľného predaja.

Vysoké percento počtu ľudí, ktorí pracujú v nedeľu vypovedá o tom, že na Slovensku v nedeľu  nepracujú iba ľudia v prevádzkach, kde nie je možné zastaviť prácu, teda v zdravotníctve, v sociálnych službách, v doprave, pri ochrane našej bezpečnosti , či v cestovnom ruchu.Všetkým tým, ktorí pre nás musia v nedeľu, vo sviatok alebo v noci pracovať, pretože chránia naše zdravie a životy, patrí za túto službu vďaka a úcta. A samozrejme, patrí im aj adekvátne finančné ocenenie.

Kontaktovali vás už predstavitelia jednotlivých parlamentných strán, aby s vami diskutovali o tejto téme?

S kolegom Richardom Vašečkom pripravujeme list predsedom poslaneckých klubov na stretnutie počas novembrovej schôdze parlamentu.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter si ale nemyslí, že Slovensko je pripravené na obmedzenie nedeľnej práce, ale napriek tomu je pripravený na diskusiu o tejto téme. Aký je váš názor na tento postoj ministra?

Myslím si, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny by mal viac myslieť na pracovníkov obchodu (v drvivej väčšine sú to ženy) ako na študentov, ktorí si podľa jeho slov chcú privyrábať počas nedieľ. Vítam však, že je pripravený na diskusiu.

Ja osobne sa o tejto téme veľa rozprávam s ľuďmi, či už priamo v teréne alebo na sociálnych sieťach. A zvlášť je potrebné vypočuť si tých, ktorých sa priamo týka. Väčšina ľudí je za to, aby sa v nedeľu obchody zatvorili. Niektorí hovoria, že potrebujú ku mzde príplatky za prácu v nedeľu. Verím. Nepodceňujem to. Viem, že obyčajnému zamestnanému človeku je dobrých každých desať eur. Zamestnanci v obchode a v službách majú často iba minimálnu mzdu a príplatok ich motivuje. Z celkového počtu ľudí pracujúcich v nedeľu sú väčšinou  ženy – 62,4%. Je dôležité uvedomiť si, že v mnohých prípadoch ide o osamelé ženy s rodičovskými povinnosťami. Áno, tieto ženy potrebujú každé euro, ale myslíte si, že by nechceli tráviť nedeľu so svojimi deťmi? Ak by sme túto skutočnosť chceli nazvať pravým menom, tak by sa to volalo zneužívanie.

K tomu všetkému sú naši ľudia po niekoľkých rokoch strávených v práci v nedeľu a v noci vyčerpaní, chorí a hlavne frustrovaní. Totiž, napriek  práci v nedeľu, títo ľudia zostávajú naďalej chudobní alebo ohrození chudobou.

S akými reakciami ste sa doteraz stretli zo strany predajcov, keďže mnoho ľudí pracuje v nedeľu práve ako zamestnanci obchodných centier? Aký postoj zaujali odborári?

Predajcovia nezatvárajú obchody v nedeľu iba z dôvodu konkurencie. Avizujú teda, že prijatý zákon, ktorý bude platiť pre všetkých, budú samozrejme dodržiavať.  Zväz obchodu a cestovného ruchu chce, aby boli na Slovensku zatvorené obchody počas sviatkov a pamätných dní. A čo sa týka odborov viem, že Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu napríklad plne podporoval poľského partnera v pokuse o presadenie voľnej nedele v sektore obchodu, takže tu určite nebude problém, práve naopak.
Ako môžu občania pomôcť svojim známym, aby v závere vašej iniciatívy došlo skutočne k obmedzeniu nedeľnej práce, teda aby ľudia mohli tráviť nedeľu so svojou rodinou?

Samozrejme, najdôležitejší hlas v tejto téme majú občania, zvlášť tí, ktorých sa to týka, teda predavačky a predavači v obchodoch. Viem, že mnohí z nich už v minulosti  podpisovali petíciu za zatvorenie predajní počas nedieľ. A my ostatní by sme sa mali snažiť viac pochopiť týchto ľudí. Ľudia majú na voľnú nedeľu právo.

Poďme k iným témam. Aký je váš názor na postoj súčasnej vlády voči prorodinnej politike? Je dostatočná? Aké kroky zo strany vlády by ste uvítali?

Naše hnutie OĽANO považuje za najväčšie výzvy v oblasti rodinnej politiky na Slovensku tri problémy: demografiu, stabilitu rodinných zväzkov a prehlbujúcu sa chudobu mnohodetných rodín. Aj keď pôrodnosť a formovanie rodiny  sú súkromnou záležitosťou každého človeka, viaceré krajiny už začali vyvíjať politiky, ktoré by uľahčili mladým ľuďom založenie rodiny. Z toho dôvodu sme napríklad navrhli, aby bolo materské predĺžené na 12 mesiacov a rodič dostával 100 % predchádzajúceho čistého príjmu rodiča. Cieľom návrhu je zmierniť ekonomické bariéry v rozhodnutí sa pre dieťa, z prieskumov je totiž zrejmé, že mladí ľudia by chceli mať viac detí ako si nakoniec naozaj dovolia. Samozrejme, mladí ľudia potrebujú viacero nástrojov podpory k tomu, aby si založili rodinu. Jedným z nich je aj dostupné bývanie.  Vidíme, že okolité krajiny už začali realizovať prorodinnú politiku z dôvodu katastrofálnej demografickej krivky a teda možnéhokolapsu dôchodkového zabezpečenia.

Napriek týmto vážnym výzvam, Programové vyhlásenie vlády nepozná pojem rodinná politika. O rodine sa pojednáva zväčša v časti sociálnej politiky. Rodinná politika však nie je totožná so sociálnou politikou. Obidve politiky majú svoje vlastné ciele i  svojich adresátov. Majú však spoločný prienik a to v cieli uchrániť rodiny od chudoby a rozvratu. Na rodinnú politiku je potrebné pozerať nadrezortne; podpora a ochrana všetkých členov rodiny sa musí stať prierezovou témou. Je evidentné, že súčasná vládna koalícia nevie alebo nechcetakto nazerať na rodinnú politiku.

Premiér Fico sa vyjadril, že Európska únia sa zamilovala sama do seba a nechce rešpektovať, že svet okolo nej sa vyvíja? Aký máte vy názor na to čo sa momentálnej deje v EÚ?

Dôvera občanov voči Európskej únii sa v posledných rokoch očividne znižuje. Je však potrebné pripomenúť, že v minulých rokoch sme boli svedkami toho, že naši ministri, naša vláda sa pri rozhodovaní často skrývala za Európsku úniu, čo bolo silne alibistické správanie. Aj preto rástli antipatie voči únii. Ako poslanci máme kontrolovať prácu ministrov pri prijímaní európskych rozhodnutí. Preto v súčasnosti napríklad osobne interpelujem ministerku spravodlivosti ohľadom pristúpenia k tzv. Istanbulskému dohovoru ako celku.

Prezidentské voľby v USA ukázali, že svet je úplne iný, ako ho maľujú médiá. Čo myslíte vy, prinášajú slovenské médiá objektívne správy? Dôverujete im?

Médiá vždy niekto vlastní. Ak si to ľudia uvedomujú, sú ostražitejší voči manipulácii, klamstvám či konšpiráciám. Ak však z prieskumu vyplynie, že deväť z desiatich Slovákov nevie, komu patria naše médiá, tak potom je manipulácia s nimi oveľa ľahšia.

Aký je váš názor na skutočnosť, že prezidentom Spojených štátov sa stal Donald Trump? Aký to podľa vás bude mať dopad pre Slovensko?

Dnes sú ľudia presvedčení, že politici na nich úplne zabudli. Po Brexite je to druhý prípad odporu voličov voči súčasným politickým elitám. Nie som síce expertkou na zahraničnú politiku, ale práve toto vnímam ako odkaz pre Slovensko. Ak si politici sprivatizujú štát pre seba, ak sa dlhodobo z ľudí vysmievajú a ak aktívnych občanov ignorujú pri aktuálnych spoločenských otázkach, tak potom sú oni zodpovední za zvyšovanie napätia v spoločnosti.