Kyjev 7. júna (TASR/HSP/RT/Foto:TASR)
Porošenko je 5. ukrajinským prezidentom
Novozvolený ukrajinský prezident Petro Porošenko zložil dnes pred poslancami parlamentu a zahraničnými hosťami prezidentskú prísahu. Informovala o tom agentúra Reuters.
V inauguračnom prejave Porošenko vyzval separatistov na východe Ukrajiny, aby zložili zbrane. “Nechcem vojnu; nechcem pomstu. Želám si mier a chcem aby mier nastal,” povedal novozvolený ukrajinský prezident po tom, čo zložil prezidentský sľub.
“Prosím vás, zložte zbrane a ja zaručím imunitu všetkým, ktorí nemajú na rukách krv,” uviedol ďalej Porošenko.
“Krym bol, je a zostane ukrajinský,” vyhlásil Porošenko v emóciami nabitom prejave, za čo sa mu dostalo nadšeného potlesku poslancov.
Nový ukrajinský prezident zdôraznil jednotu Ukrajiny, ktorá na východe bojuje s proruskými separatistami, a povedal, že Ukrajina sa nikdy nestane federálnym štátom, ako si to želá Moskva.
Zložením prísahy sa Petro Porošenko stal v poradí piatym ukrajinským prezidentom.
Na inaugurácii sa zúčastnili americký viceprezident Joseph Biden, poľský prezident Bronislaw Komorowski, predseda OBSE Didier Burkhalter, prezident Nemecka Joachim Gauck, ktorí sú považovaní za najdôležitejších hostí a ich účasť naznačuje smerovanie Ukrajiny a jej politické zázemie.
Podľa názoru riaditeľa Euroázijského komunikačného centra Alekseja Piľka, budúcnosť nového prezidenta Ukrajiny, ako i krajiny celkovo, bude závisieť od toho, či sa Porošenko dokáže vymaniť spod vplyvu západu a stane sa nezávislým politikom.
“Teraz sa takým nejaví. Momentálne je úplne závislý od svojich zahraničných sponzorov. Ale Porošenko nie je hlupák. Určte chápe, že na to, aby sa stal úspešným politikom a nie iba dočasnou figúrkou v histórii Ukrajiny, musí sa stať nezávislým a samostatným. Je možné sa domnievať, že v istom okamihu u Porošenka zapracuje pud sebazáchovy a on sa začne správať viac nezávisle,” myslí si Piľko
Podľa jeho názoru, už na jeseň bude vidno, či má Porošenko reálny vplyv a riadi krajinu, alebo stále počúva “rady” západu.
“Ak to dokáže, môže dôjsť k deeskalácií krízy na Ukrajine. Ak nie, mám vážne pochybnosti o existencii ukrajinskej štátnosti,” povedal expert.
Skepticky k prvému variantu vývoja udalostí, ako to predpokladal kolega, sa postavil politológ Sergej Micheev. “Myslím si, že všetky ich kroky (novej ukrajinskej vlády) budú protirečivé. Oni sa jednoducho budú spoliehať na to, čo im budú radiť Američania,” myslí si.
“Predpokladať kroky ukrajinských politikov je nemožné. To čo zatiaľ vidíme je úbohá, jednostranná agresia, na druhej strane vidíme naivnú nádej, že Amerika za nich všetko vyrieši. Po tretie, je vidieť absolútnu neschopnosť riadiť štát,” hovorí expert.
Víceprezident Akadémie geopolitických problémov Konstantin Sokolov, si myslí, že situácia na Ukrajine nie je dôsledkom vnútroštátnickej krízy. Zdôrazňuje, že Západ sa javí iniciátorom posledných udalosti udalosti na Ukrajine (ktoré priviedli krajinu cez Majdan k občianskej vojne).
“To nie sú dôsledky vnútroštátnych dôvodov. Stačí si spomenúť na stratégiu národnej bezpečnosti, prijatú Kongresom USA v 2006 roku, tiež nazývanú Bushová doktrína. Táto doktrína predpokladá zvrhnutie vlády silami zvnútra krajiny za podpory síl z vonku” (týmto spôsobom boli vymenené vlády vo viacerých arabských krajinách počas arabskej jari ale i ďalších) povedal Skolov. Podľa jeho názoru, všetkých osem krokov, ktoré táto doktrína obsahu na zvrhnutie vlády v inej krajine, bolo na Ukrajine urobených a to veľmi dôsledne.
ru