Môj profil 
Predplatné
“Marcové dobytie posledného sýrskeho mesta a s tým spojené teritoriálne porazenie kalifátu je nepochybne dôležitý úspech pre medzinárodné spoločenstvo a zároveň značný vojenský neúspech pre samotný IS, momentálne najsilnejšiu džihádistickú skupinu,” uviedla Babíková. IS má podľa posledných informácií na území Iraku a Sýrie stále približne 14.000-18.000 bojovníkov.
“Navyše, situácia v ani jednej z týchto krajín nie je stabilnejšia, ako bola pred rokom 2014, keď IS vyhlásil kalifát,” povedala Babíková. Islamský štát rozširuje svoj vplyv aj do iných krajín mimo Iraku a Sýrie a jeho ideológia si získava priaznivcov po celom svete.
“Naďalej zostáva nejasné a zároveň chýba všeobecný konsenzus ohľadom toho, aký by mal byť prístup jednotlivých krajín, ktorých sa to týka, k vracajúcim sa zahraničným teroristickým bojovníkom, ktorí nepochybne predstavujú bezpečnostnú hrozbu,” povedala.
Vývoj situácie v súvislosti s napätím medzi USA a Iránom sa podľa Babíkovej bude dať len veľmi ťažko predpovedať. “Postoj EÚ a USA sa vo vzťahu k Iránu nepochybne líši,” povedala. Členské krajiny EÚ podľa nej nie sú nadšené krokmi, ktoré voči Iránu podnikajú USA na čele s prezidentom Donaldom Trumpom.
Sankcie uvalené Spojenými štátmi na Irán spôsobili už viacero problémov a podľa EÚ ovplyvňujú aj ochotu Iránu plnohodnotne sa zapojiť do svetového diania, uviedla analytička. V tejto súvislosti pripomenula aj hospodárske a politické dôvody, ktoré prezidenta Trumpa “tlačia robiť tieto nebezpečné kroky”.
“Irán má v dôsledku nukleárnych sankcii v podstate dve možnosti: porušiť medzinárodnú dohodu o spoločnom komplexnom akčnom pláne (JCPOA) alebo zastaviť istú časť civilného jadrového programu,” povedala.
Vojna v Jemene podľa Babíkovej na chvíľu prestane byť v centre pozornosti, pretože USA a Saudská Arábia sú zaneprázdnené Iránom. Vojenská koalícia pod vedením Saudskej Arábie je od roku 2015 zapojená do občianskej vojny v Jemene, kde bojuje na strane medzinárodne uznávanej jemenskej vlády proti vzbúrencom. Tí opakovane uskutočnili raketové útoky na saudskoarabské územie.
“Vzájomné útoky medzi koalíciou a povstalcami (v Jemene) budú pokračovať a počet obetí bude narastať,” uviedla Babíková. Isté udalosti súvisiace s touto vojnou boli podľa nej jedným z impulzov a katalyzátorom napätia medzi USA a Iránom. Babíková v tejto súvislosti pripomenula, že Saudská Arábia podozrieva Irán z podpory jemenských povstalcov. Vo vzťahom medzi Izraelom a Palestínčanmi podľa Babíkovej možno len ťažko očakávať zmeny najmä vzhľadom na udalosti posledného obdobia, keď USA zastavili prísun hospodárskej pomoci pre Palestínčanov, uznali Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, zatvorili palestínske diplomatické úrady vo Washingtone a izraelský premiér Benjamin Netanjahu pred aprílovými parlamentnými voľbami povedal, že Izrael plánuje anektovať časť území na západnom brehu Jordánu.
“Situáciou komplikujú aj neustále nálety a streľba v oblasti pásma Gazy a vnútorná roztrieštenosť palestínskeho vedenia,” povedala. Biely dom v tejto situácii zverejnil hospodársky plán, ktorý predpokladá investície v prospech Palestínčanov v hodnote viac ako 50 miliárd dolárov v priebehu desiatich rokov. “Palestínske vedenie tento plán už vopred odmietlo s tým, že opäť očakáva, že táto dohoda bude tradične výhodná pre Izrael, no nie však Palestínu,” uviedla Babíková.
Situáciu v Izraeli ovplyvňujú aj predčasné parlamentné voľby, ktorých termín stanovili na 17. septembra. Premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa po víťazstve v aprílových voľbách nepodarilo zostaviť vládu a radšej presadzoval nové voľby, ako by mal nechať prezidenta Reuvena Rivlina, aby poveril zostavením vlády niekoho iného.
“Počas najbližších týždňov môžeme očakávať, že Netanjahu urobí všetko preto, aby sa mu podarilo presvedčiť lídrov spriaznených politických strán (pravicových, krajne pravicových a ortodoxných), aby mu v prípade, že voľby vyhrá, pomohli zostaviť koalíciu,” povedala Babíkova a pripomenula, že izraelský premiér čelí obžalobám za úplatkárstvo, podvody a porušovanie dôvery.
.jpg)
