Kábul 17. augusta 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Sidiqullah Khan)
To bude zase amerických filmov o porážke v Afganistane. No tentokrát nejde iba o vojenskú porážku USA a ich spojencov, ale najmä o porážku amerického spôsobu myslenia a konania v medzinárodných vzťahoch. Koniec západnej okupácie Afganistanu a prevzatie moci Talibanom bude mať významné geopolitické dôsledky
Na pochopenie významu Afganistanu na šachovnici sveta je nutné si uvedomiť, že sa nachádza na priesečníku až štyroch civilizačných okruhov – islamského, slovanského, čínskeho a indického. Niet na svete krajiny, ktorá by mala takto exponovanú polohu a to už od staroveku. Veď posúďte sami – územie Afganistanu bolo súčasťou starovekej Perzskej ríše, ktorú dobyl Alexander Macedónsky a jeho nasledovníci tu založili Grécko-baktrijskú ríšu. Tú dobyli Kušánske kmene z územia dnešnej Číny a zaviedli tu budhizmus, následne územie dobyl Arabský kalifát a zaviedol tu islam. Potom prišiel Džingischán a jeho nasledovníci zišli s afganských hôr a založili ríšu Veľkých Mogulov v Indii. Keď Briti ovládli Indiu, Afganistan sa stal nárazníkovým štátom medzi Britským impériom a Ruskou ríšou, v čase studenej vojny bol nárazníkovým štátom medzi Sovietskym zväzom a Američanmi podporovaným Pakistanom, dnes je nárazníkovým štátom medzi post-sovietskou Strednou Áziou, Iránom, Čínou a Indiou. Máte pocit, že tu mohol byť niekedy mier?
Nesmierne zaujímavé je aj myšlienkové pozadie tohto priestoru. Najprv tu prevládal staroperzský zoroastrizmus, potom grécky helenizmus, potom indicko-čínsky mahájánový budhizmus a napokon blízkovýchodný islam. Sovieti sa tu snažili presadiť socializmus a Američania západný liberalizmus. Tisícročia sa tu stretávali nielen armády, ale aj myšlienky. To všetko v miestnych ľuďoch ostalo, preto na pochopenie Afganistanu nestačí iba vojenský manuál.
Dostali sme sa teda k súčasnosti a vidíme, že Američanom sa v Afganistane západný liberalizmus zaviesť nepodarilo. Ba čo viac – pád americkej okupácie Afganistanu vytvoril dieru v sanitárnom kordóne okolo Ruska a Číny. Američania sa museli vzdať priamej vojenskej kontroly neuralgického bodu celého euro-ázijského priestoru.
Dôsledky budú ďalekosiahle. Bezprostredne sa posilní pozícia Ruska, Iránu a Číny v regióne. Všetko sú to geopolitickí súperi USA, ktorí už odteraz nebudú mať v tyle americkú armádu. Pre islamské krajiny je to dôkaz, že je možné sa zbaviť amerického zasahovania, pre Rusko je to satisfakcia za sovietsko-afganskú vojnu a pre Čínu možnosť upokojenia situácie v ujgurskom Sin-ťiangu. Pre celú Áziu je to začiatok vypudenia vplyvu USA z centra kontinentu a jeho vytlačenie iba na okraj.
Pre Európu môže mať americká porážka v Afganistane ešte výraznejšie dôsledky. V prvom rade nabúra dôveru vo vojenský pakt NATO, ktorý sa po boku USA dvadsať rokov na okupácii podieľal. Američania chceli mať v tejto vojenskej operácii spoluzodpovedných spojencov, ktorí sa teraz musia podeliť aj o neúspech. Zaujímavý dôsledok americkej porážky Afganistane môže zažiť Ukrajina. Nachádza sa totiž v podobnej situácii ako doteraz Afganistan a na úteku americkej armády môže plasticky vidieť, že USA svojich spojencov nechránia, iba ich používajú. Akákoľvek konfrontácia Ukrajiny a Ruska má už odteraz jasného víťaza.
A aké dôsledky môže mať americká porážka pre strednú Európu a Slovensko? Ak je Afganistan prvá kocka domina, ktorá spôsobí reťazovú reakciu premeny a oslabenia amerického vplyvu vo svete, treba sa nám na to pripraviť. Svet sa týmto vývojom posúva čoraz viac k multipolarite a my si musíme nájsť vyváženejšiu pozíciu medzi mocnosťami, ktoré budú čoskoro formovať podobu stredoeurópskeho priestoru.
Maroš Puchovský