Môj profil 
Predplatné
Ako pre pre agentúru SITA uviedol jej programový koordinátor Štefan Ivanco, že odvolávací súd chápe segregáciu vo vzdelávaní len ako nútené oddeľovanie detí rasovej či etnickej menšiny. Poznamenal však, že segregácia vo vzdelávaní je jav, ktorý môže vzniknúť aj v dôsledku dlhodobej nečinnosti štátu a samospráv v oblasti odstraňovania diskriminácie a podpory inklúzie príslušníkov znevýhodnenej menšiny.
Krajský súd v Bratislave sa svojim rozsudkom zo dňa 29. apríla 2020 vo veci segregovania rómskych žiakov stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III z októbra 2016. Podľa neho rómske deti navštevujúce základnú školu v mestskej časti Stará Ľubovňa – Podsadek nie sú vo vzdelávaní segregované. Ide pritom o etnicky jednoliatu školu a navštevujú ju iba rómske deti z priľahlej znevýhodnenej rómskej komunity. POĽP, ktorá konanie v danom prípade iniciovala, nesúhlasí s rozsudkom. Ten je podľa nej v rozpore s medzinárodným právom a plánuje sa preto obrátiť s dovolaním na Najvyšší súd SR. Odvolací súd pritom konštatoval, že stav na základnej škole vznikol v dôsledku demografického vývoja a so súhlasom rodičov rómskych detí. Vytvoril sa tak bez úmyselného konania štátu a samosprávy ako žalovaných strán. Dodal, že cieľom týchto strán nebolo zamedziť vzájomnému kontaktu rómskych detí s deťmi z majority.
Advokátka zastupujúca POĽP v danom súdnom spore Vanda Durbáková vysvetlila, že odvolávací súd považuje za možné porušenie antidiskriminačného zákona iba oddelené vzdelávanie rómskych detí, ktoré by bolo spôsobené úmyselným a cieleným konaním zo strany štátnych orgánov či samosprávy. „Tento jeho pohľad je však v rozpore s medzinárodným právom, právom EÚ aj v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v tejto oblasti. Tie chápu rasovú segregáciu vo vzdelávaní ako závažnú formu diskriminácie, ktorá porušuje práva segregovanej menšiny, bez ohľadu či bola spôsobená cielene a s úmyslom segregovať,“ poukázala. Verí, že Najvyšší súd SR toto rozhodnutie zvráti a v prípade pochybností sa obráti na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o poskytnutie výkladu k riešeným právnym otázkam v súlade s právom EÚ.
Ivanco priblížil, že v súdnom konaní prostredníctvom predložených odborných stanovísk poukazovali na negatívne psychologické, pedagogické aj sociálne dopady segregovaného vzdelávania na rómske detí. „Tieto negatívne dopady sú pritom rovnako relevantné a znevýhodňujú rómske deti bez ohľadu na to, ako k ich segregácii došlo. Túto skutočnosť žiaľ súd v konaní úplne odignoroval,“ uviedol. Za alarmujúce považuje, že krajský súd rozhodol o odvolaní po viac než troch rokoch od jeho podania.
POĽP podala žalobu na Okresný súd Bratislava III v apríli 2015 ako verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona. Ivanco priblížil, že v súdnom konaní namietala, že samospráva a zodpovedné štátne orgány, vrátane ministerstva školstva, neprijímaním dostatočných opatrení v danom prípade porušujú domáce a medzinárodné právne predpisy na ochranu pred diskrimináciou. Poukázal, že žalovaná strana rozšírila kapacity školy vybudovaním modulovej prístavby otvorenej v školskom roku 2014/2015, namiesto prijatia opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Takéto opatrenie považovala POĽP za nesystémové a podľa nej segregáciu rómskych detí na danej škole len udržiava. Vzdelávanie v etnicky segregovanej škole podľa POĽP nedokáže zabezpečiť rómskym deťom rovné vzdelávacie šance. Navrhuje preto integráciu na školách spolu s ostatnými deťmi v meste.
.jpg)
.jpg)
