NATO smeruje k dohode o výdavkoch na obranu, ktorá má uspokojiť Trumpa

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol, aby sa 32-členná aliancia zaviazala do roku 2032 vynakladať 3,5 percenta HDP na priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na širšie bezpečnostné opatrenia. Tento kompromis by Trumpovi poskytol požadované číslo, no zároveň by dal európskym spojencom priestor, keďže mnohí z nich len ťažko dosahujú súčasný cieľ dvoch percent HDP.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na stretnutí so svojimi partnermi v Turecku uviedol, že Berlín je pripravený „nasledovať“ Trumpovu výzvu. „Návrh pána Rutteho znamená dosiahnutie piatich percent, ktoré prezident Trump požadoval a považuje za nevyhnutné. A my ho v tom podporujeme,“ povedal Wadephul.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot tiež podporil návrh: „Cieľ 3,5 percenta je správna suma pre základné obranné výdavky,“ uviedol novinárom v Turecku. Podpora Nemecka a Francúzska sťažuje ostatným európskym spojencom a Kanade možnosť odmietnuť dohodu na júnovom samite NATO v holandskom Haagu. Plán už podporili aj Spojené štáty.

Trump opakovane varoval, že nebude chrániť krajiny, ktoré podľa neho neplnia svoje záväzky. V snahe nevyvolať napätie neboli na stretnutí v Turecku žiadne verejné námietky. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že Taliansko tento týždeň dosiahlo dvojpercentný cieľ NATO a je pripravené diskutovať o ďalšom zvyšovaní výdavkov.

Východoeurópski členovia NATO, najviac znepokojení hrozbou z Ruska, ako pobaltské štáty a Poľsko, už avizovali ochotu prekročiť úroveň piatich percent na priame vojenské výdavky. Žiadna z 32 krajín NATO, vrátane USA, však v súčasnosti na obranu nevynakladá päť percent HDP.