Kaliňák: Časť poslancov krúžkovalo len pár stoviek ľudí, aj tak sú v parlamente

Považuje to za dôkaz zlyhávania nášho volebného systému, ktorý je pomerný a postavený na existencii jediného celoštátneho volebného obvodu. „Politický systém má vážne trhliny. Strany by mali byť zavesené na regiónoch, kde vznikajú témy, kde sa môžu kreovať noví lídri. Ale ony sú radšej zavesené na sociálne siete a médiá,“ tvrdí Kaliňák.

Osem z desiatich Slovákov podľa neho nikdy v živote na vlastné oči nevidelo politika, ktorého volia. „Stratila sa priama previazanosť s regiónmi, strany si neplnia svoje spoločenské funkcie. Sú oslavy dňa mesta, alebo oslobodenia obce a je tam minimum zástupcov politických strán, lebo nemajú regionálne štruktúry, nemajú kontakt s realitou,“ povedal.

Politické strany podľa neho už viac ako dve desaťročia sľubujú, že systém jediného celoslovenského volebného obvodu zmenia, namiesto toho ho však v minulom volebnom období zakotvili ešte aj do ústavy. Preto podľa Kaliňáka chce Hlas-SD iniciovať najprv debatu s parlamentnými poslaneckými klubmi o tom, že by sa táto veta z ústavy vypustila. „To je prvý krok. A potom sa môžeme baviť o tom, ktorou alternatívou pôjdeme ďalej. Ale kto nemá záujem odmietnuť jeden volebný obvod, ten robí zo strany, ktorá má mať štruktúry, iba akýsi bratislavský exkluzívny klub,“ povedal.

Možností ako zvýšiť váhu regiónov v parlamente je podľa neho viac. Napríklad je možné zvýšiť počet volebných obvodov, alebo zmeniť volebný systém tak, aby sa polovica parlamentu volila doterajším spôsobom a druhá polovica by bola kreovaná v regiónoch na báze existujúcich krajov.

Ak by poslanci dospeli k dohode na zmene volebnej legislatívy, nemala by sa podľa neho vzťahovať na najbližšie parlamentné voľby, ale až tie, ktoré budú nasledovať. „Bol by to signál, že tesne pred voľbami zásadne nemeníme volebné pravidlá. Dohoda politických strán zakotvená v legislatíve, že najbližšie parlamentné voľby pôjdu ešte po starom a nasledujúce po nich už po novom,“ povedal.

Ministerstvo vnútra podľa Kaliňáka pokračuje v agende podpory zriaďovania centier zdieľaných služieb, ktorú pôvodne rozbiehalo ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja. Takéto centrum umožní viacerým menším samosprávam financovať spoločne odborníkov na rôzne činnosti od miezd, účtovníctva, až po právne a projektové poradenstvo.

Tvorbu takýchto centier chce podľa Kaliňáka štát podporovať peniazmi z eurofondov, aj plánu obnovy. „Na ministerstve vnútra sme zriadili permanentný riadiaci výbor. V tejto chvíli je 21 takýchto centier. Nie sú ešte všetky rozbehnuté, ale už majú pod strechou 400 samospráv a 530.000 obyvateľov,“ povedal Kaliňák.

„My už teraz začíname diskutovať s centrami zdieľaných služieb, čo sa stane, ak by centrum zdieľaných služieb mohlo byť správca daní pre celý región? Čo sa stane, ak by bol hlavný kontrolór alebo útvar hlavného kontrolóra jeden, pod strechou centra zdieľaných služieb pre celý región?,“ opýtal sa s tým, že cieľom je postupne rozšíriť agendu centier zdieľaných služieb na celé Slovensko.

Za dôležitú súčasť regionálneho rozvoja považuje Kaliňák cezhraničnú spoluprácu. „Tesne predtým, ako som odišiel z MIRRI a nastúpil na ministerstvo vnútra, sme s Richardom Rašim (Hlas-SD) mohli na našej poslednej vláde predložiť plán práce medzivládnych komisií,“ povedal. Za päť mesiacov sa podľa neho podarilo dohodnúť s ministerstvami v okolitých krajinách na spoločnom pláne práce. Spoločné projekty majú totiž podľa Kaliňáka šancu získať európske prostriedky schvaľované priamo v Bruseli.