Poľsko sa rozhodlo postaviť svoj vlastný baltský plynovod, aby urobilo napriek Severnému prúdu

Poľsko 15. februára 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Petr David Josek)

Poľsko neustále brojí proti ruskému plynu a Severnému prúdu 2, podkladá to argumentami o energetickej nezávislosti, dokonca sa rozhodlo postaviť vlastný plynovod cez Baltské more, informujú nemecké noviny Frankfurter Allgemeine.

Európski partneri Gazpromu nie sú spokojní s takýmto neutíchajúcim vzdorom: podľa ich názoru Poľsko od ostatných vyžaduje solidaritu vo sfére energetiky, avšak samo nekompromisne sleduje vlastné ekonomické ciele.

Poľsko je spolu s Amerikou jedným z hlavných protivníkov nového plynovodu Severný prúd 2, ktorý má prejsť cez Baltské more z Ruska do Nemecka, píšu nemecké noviny.

Vo Varšave teraz vytvorili plán na stavbu svojho baltského plynovodu — avšak, na rozdiel od Severného prúdu, nemá viesť do Ruska na východ, ale do Dánska za západ. Konzervatívna strana Právo a spravodlivosť znovuzrodila projekt Baltic Pipe. Poľský plynárenský operátor dúfa, že sa pomocou tohto plynovodu pripojí k nórskej plynovej sieti.

Na konci roku 2017 si poľská štátna ropná a plynárenská spoločnosť PGNiG rezervovala výkon plánovaného plynovodu na 15 rokov na sumu 2 miliardy dolárov. Plynovod s výkonom 10 miliárd kubických metrov ročne, čo činí okolo pätiny výkonu existujúceho Severného prúdu, má začať fungovať v roku 2022 a dodávať plyn do terminálu v Svinoústí.

Ako informuje, vláda vo Varšave, už bol zahájený proces získania povolenia na stavbu plynárenského systému, taktiež bol definovaný koridor pokládky v poľských vodách pri pobreží. Definitívne rozhodnutie o stavbe má byť prijaté tento rok.

FAZ pripomína, že cez Bielorusko a Poľsko prechádza plynovod Jamal s výkonom 30 miliárd kubických metrov. Toto množstvo takmer dvojnásobne prekonáva množstvo, ktoré Poľsko spotrebuváva ročne (16 miliárd kubických metrov plynu) a rovná sa približne šestine množstva, ktoré ročne potrebuje Nemecko. Okrem toho existuje možnosť získavať plyn z Ukrajiny, Slovenska, Česka, Nemecka a Litvy, ktorá sama využíva terminál pre skvapalnený plyn nie na plný výkon. Tento terminál, ktorý zásobuje Litvu od roku 2014, jej umožnil získavať plyn z iných zdrojov, a nielen z ruských. Na jeseň Litva, Lotyšsko a Estónsko podpísali plán, ktorý počíta s diverzifikáciou ich zásobovania plynom, pričom zásobovanie sa má stať viac nezávislé na Rusku.

Podľa verzie expertky z nemeckého medzinárodného inštitútu politiky a bezpečnosti Kirsten Westphalovej, poľská vláda svojou energetickou politikou sleduje hneď niekoľko cieľov. Pre Poľsko sa nejedná len o to, aby zmenšilo svoju závislosť na ruských dodávkach plynu. Chcú sa dištancovať od Ruska v zahraničnej politike a obsadiť vedúcu pozíciu medzi východoeurópskymi a pobaltskými krajinami. Okrem toho chce vláda rozvíjať vlastný plynárenský trh a aktívne používa protekcionizmus, na ktorý si sťažujú medzinárodní dodávatelia plynu, pretože vďaka tomu je pre EU zložitejšie uskutočňovať svoju politiku, ktorá počíta s otvorenosťou štátnych hraníc na zahraničnom trhu.

Okrem toho sa poľská vláda snaží o to, aby hrala rolu regionálneho centra na plynárenskom trhu. O tom sa hovorí v prezentáciách štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti PGNiG: „Zvýšili sme našu prítomnosť na globálnych trhoch plynu a skvapalneného plynu.” Len za január podnik informoval o rekordných dodávkach plynu na Ukrajinu, ktoré prevýšili hranicumiliardy kubických metrov. „To potvrdzuje rastúcu rolu spoločnosti na plynárenských trhoch centrálnej a východnej Európy,” prehlásili v PGNiG.