Dauha 8. decembra (TASR) – Poľsko bude budúci rok hostiť medzinárodnú klimatickú konferenciu OSN. Rozhodli o tom dnes delegáti na 18. klimatickej konferencii OSN, ktorá sa v katarskom hlavnom meste Dauha mala skončiť už v piatok, ale pokračovala aj po polnoci ďalšími rokovaniami.
Predstavitelia jednotlivých krajín medzinárodného spoločenstva sa zatiaľ nedokázali zhodnúť na podobe celosvetového klimatického dohovoru, ktorý by mal vzniknúť najneskôr v roku 2015. Vlani sa vlády dohodli, že nový dohovor bude v tom roku prijatý a vstúpi do platnosti v roku 2016. Hlavným cieľom schôdzky v Dauha je vypracovať plán na zaistenie toho, že dohovor bude hotový v stanovenom termíne. Rozpory podľa agentúry RIA Novosti panujú najmä v otázkach financovania rozvoja chudobných krajín a osudu nevyužitých povoleniek na emisie skleníkových plynov.
Poľsko, ktorého ekonomika je mimoriadne závislá na ťažbe uhlia, bolo ako dejisko pokračujúcich rokovaní o boji s klimatickými zmenami vybrané na základe princípu geografickej rotácie dejísk klimatických summitov. Budúcoročná konferencia sa mala už podľa vopred určeného plánu uskutočniť v jednej z východoeurópskych krajín.
Reforma systému tzv. emisných povoleniek vyplývajúceho z Kjótskeho protokolu sa stala jednou z najdiskutovanejších tém summitu v Dauha. Niektoré krajiny nedokážu predať nevyužité emisné kvóty. Záujemcov je málo, pričom rozvojové krajiny by chceli systém zrušiť úplne.
Mnohé bohaté krajiny, vrátane USA a členov EÚ, zároveň upozornili, že rozdelenie na rozvinuté a rozvojové štáty, ktoré v minulosti usmerňovalo dve desaťročia prebiehajúce rokovania o klíme, už neodzrkadľuje súčasný svet a nepomáha pri riešení problému.
Väčšina súčasných emisií pochádza z rozvojového sveta a Čína predstihla USA, keď sa stala najväčším producentom emisií oxidu uhličitého, konštatovala AP. Peking však upozorňuje, že za klimatické zmeny sú zodpovedné rozvinuté západné štáty, ktorých priemysel celé desaťročia produkoval väčšinu skleníkových plynov.
Ako rozdeliť znižovanie emisií je stredobodom rokovaní o novej celosvetovej dohode o ochrane klímy, ktorá by sa vzťahovala na všetky krajiny. Jediný dosiaľ prijatý záväzný dohovor, Kjótsky protokol, sa týka sa len emisií industrializovaných krajín.